Zvrátená láska k zvieratám šokuje

 

Karol Dučák

Milujem Slovensko, svoju vlasť, a nehanbím sa prehlásiť o sebe, že som slovenský vlastenec, aj keď takéto konštatovanie vyvoláva pohoršenie u liberálov a ľudí z progresívneho tábora. Pre nich je ideálom skôr kozmopolita, odrodilec, ktorý je viac Európan, či svetoobčan, ako hrdý príslušník slovenského národa. Milujem Slovákov, svojich rodných, ale niekedy im prestávam rozumieť. Teda nie celému národu, ale niektorým jednotlivcom. Jedna vec, ktorá ma mimoriadne dráždi, je zvrátená láska k zvieratám.

Lásku k zvieratám, pokiaľ je zdravá a prirodzená, nemožno odsudzovať. Zhoduje sa dokonca aj s učením Katolíckej cirkvi. Potvrdzuje to Katechizmus Katolíckej cirkvi, v ktorom nájdeme aj takýto text: „Zvieratá sú Božie tvory. Boh ich zahŕňa svojou prozreteľnou starostlivosťou (porov. Mt 6, 26). Už svojím jestvovaním ho velebia a oslavujú (porov. Dan 3,79–81). Aj ľudia majú byť k nim láskaví. Je vhodné si pripomenúť, s akou ohľaduplnosťou zaobchádzali so zvieratami svätí, ako svätý František Assiský alebo svätý Filip Neri“ (KKC, 2416).

Katolícke učenie hovorí, že trýznenie zvierat je hriech. Lenže láska k zvieratám musí mať svoje zdravé hranice, pretože v opačnom prípade sa zvrhne. A takých prípadov zvrhlej, chorej lásky k zvieratám dramaticky pribúda. V poslednom čase sme konfrontovaní s rastúcim počtom „sobášov“ ľudí s domácimi miláčikmi. Dokonca v Holandsku existuje webová stránka umožňujúca ľuďom „zosobášiť sa“ s mačkou, psom, hadom či iným zvieracím miláčikom. Dominique Lesbirelová z Amsterdamu, zakladateľka stránky, je presvedčená, „že domáce zvieratko je ideálnym partnerom, ktorý vás upokojí, nesklame a nikdy sa s vami neháda kvôli diaľkovému ovládaču“ (sme.sk).

Dnes už máme zvieracie cintoríny, dokonca aj zvieracie krematóriá. Od kolegu z redakcie viem o prípade ženy, ktorá vozila psíka v detskom kočíku. Neskutočné, amorálne, zvrhlé! Chorá láska k zvieratám však môže byť aj životu nebezpečná. Nedávno som bol konfrontovaný s prípadom mladej ženy, ktorú v parku napadol mohutný pes, patriaci k jednému z bojových plemien. Človek, ktorý viedol psa na vôdzke, nezvládol situáciu a psa neudržal, a ten sa vrhol na mladú ženu. Keďže psisko nemalo náhubok, svojimi hroznými zubami spôsobilo mladej žene bolestivé zranenia, z ktorých sa bude liečiť dlhšiu dobu. O psychických následkoch útoku ani nehovorím. Našťastie, tá mladá žena vyviazla síce s bolestivými zraneniami, ale bez trvalých následkov...

Mne však ostáva rozum stáť. Ako môže súdnemu človeku vôbec napadnúť myšlienka prechádzať sa po parku so psom patriacim k jednému z bojových plemien?! A ešte bez náhubku! Veď je to v rozpore so zákonom! A pritom tento prípad nie je ojedinelý a nie je ani najhroznejší. Boli zaznamenané aj prípady usmrtenia ľudí nebezpečnými zvieratami. Koncom roka 2017 došlo v susednej ČR k hroznej tragédii v meste Přerov, kde pes pohrýzol malé dieťa, ktoré napriek „veľkej snahe záchranárov ťažkým zraneniam podľahlo“ (tn.nova.cz). Čerstvejší je prípad z mesta Zgorzelec v susednom Poľsku, kde 2. januára 2024 zabil bulteriér sedemtýždňové dieťa. Pritom „pes patril rodine dieťaťa a po útoku skončil v útulku“ (news.refresher.sk).

Niekedy mám pocit, že lásku k zvieratám začíname stavať na roveň lásky k človeku. Ak spadne do jamy bezdomovec, okoloidúci s opovrhnutím odchádzajú, ale ak spadne do jamy zviera, okamžite prichádzajú záchrancovia a obrázky záchrany zvieraťa sa neraz ocitnú na sociálnych sieťach aj v televíznom spravodajstve. Ochrane zvierat venujeme mimoriadnu pozornosť, ale často nedokážeme brániť ľudí, ktorí sú ohrození na zdraví alebo živote.

V poslednej dobe sme boli konfrontovaní aj s prípadmi útokov medveďov na ľudí. Čo je však šokujúce, medvede majú medzi zvrátenými ochrancami zvierat svojich advokátov, ktorí spochybňujú nevyhnutné radikálne znižovanie počtov medveďov (popri realizácii iných opatrení na znižovanie rizika možných konfliktov medveďov s ľuďmi) či už ich odstrelom alebo inými spôsobmi.

A tak sa pýtam milovaných rodákov: nemá byť život a bezpečný pohyb ľudí na území štátu absolútnou prioritou? Aj tu platí to, čo je uvedené v KKC: „Protirečí ľudskej dôstojnosti zvieratá zbytočne trápiť a márniť ich životy. Rovnako je nedôstojné utrácať na ne sumy peňazí, ktoré by mali prednostne zmierňovať ľudskú biedu. Zvieratá možno mať rád, ale nemá sa na ne zameriavať láska, ktorá patrí len ľuďom“ (KKC, 2418).

Čo vy nato, moji milovaní rodáci?

 

Karol Dučák

::

Súvisiaci príspevok: Zvierací cintorín.

::

Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.

Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.