Horlivý kňaz Pavol Príhoda

Ľudovít Košík

Kňaz, spisovateľ, prekladateľ, včelár, ľudovo-výchovný pracovník Pavol Príhoda sa narodil v Skalici 10. októbra 1840. Doma sa pri svojom otcovi, majstrovi a skalickom mešťanovi, naučil súkenníckemu remeslu. Do školy chodil najprv v Skalici, potom do gymnázia v Uherskom  Hradišti a v Trnave, teológiu študoval v Ostrihome.

Keď v roku 1859 maďarskí bohoslovci dostali povolenie, že si môžu založiť literárny krúžok, domáhali sa toho aj slovenskí bohoslovci na čele s Andrejom Kmeťom a medzi nimi bol aj Pavol Príhoda, ktorý sa už ako študent začal zaujímať o slovenskú literatúru. Keď dostali v roku 1861 povolenie, pripravili zakladajúce valné zhromaždenie na 19. január 1862. Príhoda bol vtedy v druhom ročníku. Tu sa cvičili v literárnej práci v materinskom jazyku.

Po vysviacke za kňaza (28. februára 1864) prišiel Pavol Príhoda za kaplána do Gbelov (1865–77). Potom pôsobil krátko ako administrátor v Skalici a v Petrovej Vsi (1877–79), v Štefanove  (1879), ako farár v Smolinskom (1879–82), Štefanove (1882–88) a Borskom Svätom Mikuláši (1888–1908), kde bol tiež dekanom – a tu aj 15. júla 1908 zomrel.

Ako horlivý kňaz, výborný kazateľ, ľudový spisovateľ, prekladateľ a jeden z priekopníkov racionálneho hospodárstva celý život pracoval v prospech slovenského ľudu na Záhorí. S úprimnou láskou a porozumením sa približoval k slovenskému pospolitému ľudu a dvíhal ho z vtedajšieho primitívneho spôsobu života na vyšší stupeň.

Už ako študent teológie prekladal z nemčiny a francúzštiny, pokúšal sa o vlastné poviedky  a novely. Debutoval poviedkami v časopise Cyrill a Method (1863–66), zaoberal sa v nich problematikou rodinnej výchovy. Neskôr sa venoval hlavne náboženskej literatúre, vlastné i preložené kázne uverejňoval v časopisoch: Kazateľ (1874–80), Kazateľňa (1887) a Sion  (1869–70). Z nemčiny preložil poviedky pre deti a mládež od  K. Smida. Ján Mallý Dusarov mu vydal časti Ružový kríčok a Čerešne (v Skalici r. 1865 a 1866).

V Gbeloch v roku 1869 založil a viedol čitateľský spolok, ktorý mal od roku 1874 vlastnú  knižnicu a čitáreň. Objednával preň časopisy a knihy. Uvedomoval si, čo od neho doba očakáva. Keď koncom šesťdesiatych rokov 19. storočia  nástup manufaktúrnej  výroby zapríčinil  úpadok remesiel a drobného podnikania, ktoré nemohlo konkurovať veľkokapitálu, a fabrická výroba súkna zlikvidovala aj chýrnych skalických súkenníckych majstrov, aby ušetril otca pred exekúciou a hanbou, obetoval mu všetky svoje  úspory.

Pavol Príhoda sa usiloval poučovaním, vzdelávaním a osvetou pozdvihnúť vidieckeho človeka. Objednával slovenské knihy, časopisy, noviny. Hoci sa veľmi neoduševňoval za sociálne plány „hlasistov“, fakticky realizoval ich program v drobnej osvetovej práci. Zakladal gazdovské,  potravné a úverové spolky. Bol dlhoročným predsedom búranského potravinového spolku. Bol aj vzorným včelárom, záhradkárom, ovocinárom. Vo  svojich  farnostiach zanechal trvalú pamiatku  vo vysadených a ošetrovaných stromoch. Svoje poznatky z praxe publikoval v Lichardovom Obzore i v Pútniku svätovojtešskom. Navštevoval včelárske schôdze na Morave i v Čechách, zdokonaľoval sa vo včelárstve a so skúsenosťami sa delil aj s inými. Ako rečník sa zúčastňoval na roľníckych  zjazdoch  organizovaných  Dr.  Pavlom  Blahom.

Pri príležitosti 40. výročia kňazskej vysviacky bol Pavol Príhoda menovaný za asesora trnavskej diecézy. Pôsobil ako člen výboru Spolku svätého Vojtecha, aj podpredseda. Patrí medzi spoluzakladateľov a podporovateľov gymnázia v Kláštore pod Znievom.

Ľudovít Košík

Použitá literatúra:

Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska; Lúč, Bratislava, 2000

G. Podhorec: Priekopník racionálneho hospodárstva; Katolícke noviny, 5. október 1985

J. Šátek: Pavol Príhoda – rukopis uložený v štátnom archíve Trnava, pobočka Skalica

Slovenský biografický slovník; Matica slovenská, Martin, 1990