Quo vadis, medicína?

 

Martin Jančuška

(Otvorený list kompetentným)

Žijem vyše štyridsať rokov vo Viedni. Dvanásť rokov som viedol oddelenie intenzívnej terapie, preto myslím, že mám právo vyjadriť sa k tomu, čo sa u nás deje. Dnes, keď píšem tieto riadky, je 27. júna 2022. Pred dvoma dňami doľahli na nás horúčavy, blížia sa prázdniny, turizmus, hlavne do prímorských krajín, sa rozbieha na plné obrátky...

S rúškami, či bez rúšok? Pri vstupe do hlavného mesta vás uvíta pútač: Wien ist anders (Viedeň je inakšia). Skutočne inakšia. Tu sú ešte rúška povinné v mestskej doprave, vo vlakovej doprave aj v zdravotníckych zariadeniach. Keď nastúpite do vlaku na hlavnej stanici, potrebujete rúško, keď vlak opustí územie Viedne, môžete si ho dať dolu. V celom Rakúsku rúška nie sú potrebné, ale vo Viedni sa ich ešte tvrdohlavo držíme.

Vo Viedni máme asi školené, inteligentné vírusy. Neviem či všetky, možno len tie kovidové. Taký viedenský vírus vie, že má voľné pole pôsobnosti len niekde, že do vlakov, električiek, zdravotníckych zariadení môže vstúpiť, ale na koncerty, štadióny, akékoľvek zhromaždenia väčšieho počtu ľudí už právo vstúpiť nemá. A tak sa poslušne a voľne pohybuje len v priestoroch, ktoré mu určili tí, ktorí zodpovedajú za opatrenia proti jeho šíreniu.

To nám, Bratislavčania, závidíte, že? Aj vy by ste chceli taký vírus. Príďte k nám, pán Bürgermeister i s naším ministrom zdravotníctva vám ho ochotne ponúknu, veď sme všetci v Európskej únii a musíme si pomáhať.

Niekedy si pripadám ako z iného sveta. Pýtam sa, keď už pán starosta Viedne a pán minister zdravotníctva majú takéto názory, prečo sa neozvú hygienici, virológovia, epidemiológovia?! Nepozastavia sa nad touto absurditou? A čo lekárske fakulty? Ani tam sa nenájde aspoň jeden, ktorý by začal protestovať proti takému zvrátenému stavu?

O účinnosti rúšok, čo sa týka prevencie pred nakazením vírusmi, radšej pomlčím. To si skutočne naši virológovia myslia, že sa tkanivom rúška dá vírus zachytiť? Či aspoň čiastočne? Do akej miery čiastočne?

Páni, takzvane kompetentní, cez rúška, ktoré hrdo nosíte, preletí ľahko toľko vírusov, že to stačí na nakazenie. A priebeh ochorenia nezávisí od množstva vírusov, ale hlavne od toho, ako funguje váš imunitný systém. To by ste si mali už raz konečne uvedomiť a nestrašiť obyvateľstvo, ktoré vám dalo dôveru!

Sme na začiatku leta, dobre by bolo, keby sa kompetentní aspoň trochu zamysleli, čo budeme robiť, keď príde jeseň a zima. Budeme pripravení na možné epidémie infekčných ochorení, alebo budeme riešiť situáciu až vtedy, keď nám problémy prerastú cez hlavu?

Vážení kompetentní, zamyslite sa nad tým, aké opatrenia sú potrebné, ako treba školiť obyvateľstvo, aby vedelo, čo má robiť už na začiatku, keď epidemiológovia a hygienici ohlásia, že sa niečo blíži. Ja poznám účinný recept, ak budete chcieť, môžem vám ho prezradiť, aj pomôcť pri vypracovaní preventívnych opatrení. Alebo, ak o to nestojíte, poproste tých, ktorí sa zaoberajú v praxi týmito otázkami a sú skutočnými odborníkmi, aby vám pomohli.

 

Martin Jančuška (narodený 9. januára 1942 v Ľubietovej) pochádza z učiteľskej rodiny. Rodičia sa po vojne presťahovali do Bratislavy. Základnú školu navštevoval v Bratislave, maturoval v roku 1958 na Tehelnom poli. Lekársku fakultu Univerzity Komenského ukončil v roku 1964. Ako sekundárny lekár interného oddelenia pôsobil v Endokrinologickom ústave v Ľubochni, vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku a Starej Ľubovni.

V auguste 1979 emigroval s rodinou do Rakúska. Päť mesiacov pracoval ako robotník v elektronickej firme Körting v Grödigu pri Salzburgu, od februára 1980 ako sekundárny lekár interného oddelenia St. Elisabeth Spital vo Viedni. Na jeseň toho istého roku bol menovaný za prednostu oddelenia intenzívnej starostlivosti ako internista – kardiológ a v tomto odbore pracoval až do odchodu na dôchodok. V roku 2003 spolu s Prof. Júliusom Rybákom a Dr. Phil. Ľubomírom Rašim založili v Liptovskom Mikuláši Spolok priateľov MUDr. Pavla Straussa.

Martin Jančuška okrem odborných medicínskych prác publikovaných v lekárskych periodikách publikoval články o kultúre v slovenských a rakúskych časopisoch. Ako konvertita prešiel zložitou cestou hľadania Pravdy. V roku 2008 mu vyšiel  vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov román Druhé prikázanie a v roku 2016 vo Vydavateľstve Pozsony / Pressburg / Bratislava kniha Príbehy a ozveny (krátke prózy a vieroučné sentencie).

::

Súvisiace články:

Chráni nás rúško pred vírusom?

Odvážna zdravotná sestra

::

Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.

Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.