- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

10. októbra 2013

Uvoľnenie dúhy

Arpád Horváth
Tvorím, keď ma rozohreje inšpirácia...

Rozhovor s výtvarníkom
a dlhoročným pedagógom
Arpádom Horváthom

JM: Pán Horváth, priblížte, prosím, čitateľom PriestorNetu svoju doterajšiu životnú cestu. Kto vás najviac ovplyvnil? Čo vás formovalo?
A. Horváth: Narodil som sa v roku 1938 v Levároch (okres Revúca). Pochádzam z roľníckej rodiny. Od malička som rád kreslil. Najviac ma ovplyvnila ľudová tvorivosť, ktorú som videl okolo seba na dedine. Keď som navštevoval základnú školu, formovala ma výchova učiteľov výtvarníkov a všetko pekné, čo som objavil v novinách a literatúre.

V kreslení a maľovaní som sa veľa naučil aj na základnej vojenskej službe. Slúžil som dva roky v chebskej posádke. Čírou náhodou po dvoch mesiacoch služby hľadalo veliteľstvo práporu niekoho, kto vie kresliť. Ja som sa hneď prihlásil. Kreslil som im štyri dni do vojenských máp trasy na vojenské cvičenie.
Vo voľnom čase som kreslieval momentky z vojenského života na A2. Keď som dokončil prácu na veliteľstve práporu, zástupca veliteľa mi za prácu poďakoval. Vtedy som mu naznačil, že ešte viem aj niečo iné robiť, čo by ho mohlo zaujímať. Zavolal som ho do klubovne roty a ukázal som mu svoje výtvarné práce. Zohnutý len pozeral a pozeral na predložené kresby. Keď sa narovnal, ukázal na mňa prstom a povedal: „Budeš staršinom.“ O týždeň jeho rozhodnutie vyšlo aj v rozkaze práporu. Keď to môj veliteľ roty počul, len-len že z nôh nespadol. Takto som sa stal ako dvojmesačný „bažant“ zastupujúcim staršinom roty. Okrem úloh staršinu som plnil aj požiadavky zástupcu veliteľa práporu. Vo voľnom čase som maľoval obrázky pre dôstojníkov.
Po ukončení základnej vojenskej služby som absolvoval Pedagogickú fakultu v Banskej Bystrici – aprobáciu matematika a výtvarná výchova. Kresbu ma učil pán JANOŠKA a maľbu pán Štefan PRUKNER. Po ukončení PF som učil na viacerých školách po Slovensku. Všade som vyhľadával amatérov výtvarníkov z pospolitého ľudu. Ich tvorbu som propagoval všemožným spôsobom. Keď sa niečo podarilo, mal som z toho veľkú radosť.

JM: Zaoberáte sa aktívne výtvarnou tvorbou. Aké je vaše tvorivé krédo? Máte umelecké vzory?
A. Horváth: Výtvarnou tvorbou, ako aj fotografovaním sa zaoberám vo vlnách, keď ma znova rozohreje inšpirácia. Nie je to nepretržitá činnosť. Mojím tvorivým krédom je, aby som zanechal za sebou malé semienko, ktoré znova a znova vykvitne a v nazbieranej kytičke uvoľní zo seba farebnú dúhu.
A. Horváth v galérii
Mojím umeleckým vzorom je Miloš Alexander BAZOVSKÝ. Jeho výtvarná tvorba je môjmu srdcu najbližšia. V jeho tvorbe jasne vidieť proroctvo kresťanstva. Poslední sa stanú prvými. A skutočne, keď sa dnes pozrieme na národ  slovenský, môžeme ho porovnať s ktorýmkoľvek národom v Európe.
Často som menil miesto zamestnania. Bol som učiteľom a na Slovensku je veľa základných škôl. Učil som od Považskej Bystrice až po Rozhanovce pri Košiciach. Spoznal som veľa dobrých pedagógov. Ale boli medzi nimi aj takí, ktorí len „učili“ a častejšie deti „mučili“.

JM: Vaše tvorivé aktivity sú mnohoraké. Čo vás inšpiruje? Čomu venujete svoj čas?
A. Horváth: Ja by som netvrdil, že moje aktivity sú mnohostranné. Je pravda, že na určitý čas som odišiel zo školstva. Pracoval som v oblasti výpočtovej techniky ako systémový programátor. Bolo to v období zavádzania výpočtovej techniky. Časovo to obsiahlo dvanásť rokov.
A. Horváth: Z tvorby
Najviac ma inšpirujú udalosti a obrazy, ktoré som videl. Tu uvediem dva príklady.
Prvý obraz: 
V čase odchodu sovietskych vojsk z nášho územia videl som takúto udalosť. Kolóna obrnených transportérov so sovietskymi vojakmi odchádza domov. V bojovej pohotovosti. Prilby na hlavách a samopaly zavesené na krku. Išiel som medzi transportérmi na svojom osobnom vozidle. Zrazu vidím, ako všetci vojaci vstávajú, nakláňajú sa doľava a na niečo pozerajú. Vytiahol som sa s autom na stred cesty, aby som aj ja videl, čo ich zaujalo. Šiel naproti voz ťahaný koníkmi, gazda ospanlivo sedel na korbe. Keď som voz míňal, pozrel som sa, čo to vlastne vezie, že tak zvedavo pozerali aj vojaci z obrneného transportéra. Na voze starký viezol čiernu truhlu a červený kočík. Nižšie na križovatke stál pastier pred stádom oviec a čakal, kým kolóna neprejde. Nad pastierovou hlavou bolo vidno zapadajúce slnko. Na druhej strane tri kombajny žali obilie. Nákladné autá, naložené obilím, tiež čakali, kým prejde kolóna.
Tento obraz ma inšpiroval k triptychu s názvom Cestou domov. Vojaci išli domov, novorodenec šiel domov, zosnulý ide domov, obilie vezú domov, pastier so stádom ide domov.
Druhý obraz: 
Veľký kŕdeľ vrabcov veselo čvirikal a preberal najnovšie udalosti v spleti šípovej ruže. V tom sokolík bleskovou rýchlosťou vletel medzi vrabce do krovia. Zasekol sa však na ostňoch. Takto nemohol ani jedného uchytiť. Vrabce, prikrčené a s vypúlenými očami, len sa pozerali. Ani jeden neodletel. Krovie bolo bezpečnejšie ako voľný priestor.

JM: Ďakujem za rozhovor a želám všetko dobré.

::
Súvisiaci príspevok: Galéria A. H.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.