12. novembra 2013

Teofil Klas: Rampy sú ešte v žiare


Básnik Teofil Klas (občianskym menom Jozef Zavarský) sa narodil 12. novembra 1940 v Trnave. Patrí k výrazným predstaviteľom našej duchovnej kresťansky orientovanej poézie. Zbierka básní Rampy sú ešte v žiare predstavuje jeho tvorbu z rokov 2005 – 2006.
Zbierke dominuje viazaný verš v rozmanitých podobách. Básnik umne a precízne pracuje s rytmom a rýmom, vypracúva aj vlastné veršové formy, ktoré sa môžu meniť od básne k básni. Podobne pracuje s jazykom. Objavne hľadá (staro-)nové slová, výrazy, pomenovania a všíma si aj ich zvukovú stránku. Uplatňuje slová málo známe aj odborné, archaizmy i novotvary.

Slová a významy sú v poézii Teofila Klasa viacnásobne zakliate, zahĺbené, prikryté rúškom tajomstva. Je však zrejmé, že tu nejde o nejaké samoúčelné kódovanie či dokonca zahmlievanie, práve naopak, tvorivé úsilie autora smeruje k plnosti výpovede. Básnik pretvára svet na umelecký obraz a zároveň tvorí novú stránku skutočnosti, túži vysloviť nevysloviteľné.
Niekoľko básní z tejto zbierky publikujeme so súhlasom autora.

NAJVIAC

Najviac je toho,
čoho je najmenej.
Pre lásku
harkáš sa s Bohom.
Pre lásku pachtíš sa
najmä v nej.

Vesmír je plný
nádeje vo večno.
Pre nádej
láskou ho vlní.
Pre nádej
láska je konečnou.


S KOPCOVITOU KROŠŇOU

Straka do obloka
priškriekava ráno.
Možno ešte bude boľavé.

Rana neodmoká,
ale vonia slano.
Väzňovi sa marí o sláve.

Až deň vojde plný,
s kopcovitou krošňou,
bude to už iné volanie.

Kým sa nevyzrní,
bude tu však sošno.
(Len kým nevykročí do pláne.)


CHROMATIKA

Disonancie
na objednávku.
Schúlená v kúte
chromá harmónia.

Zošnurovanie
pováh v priehlavku.
A povážlivosť,
čo tu darmo sníva.

Akéže tóny
plachtia k nebesám,
keď všetka núdza
nie je chromatika?

So všetkým všetko
darom vezme sa.
Ako tep hodín,
v ktorých román tiká.


KEĎ VŠETKO Z MŔTVYCH VSTÁVA
(Veľkonočná nedeľa)

Ráno je krásne, nádherné.
Najmä keď všetko z mŕtvych vstáva,
klík ujarmený v kaverne
a Božej zeme slasť a sláva.

Za kvetom kvet a mladnutie
v ružovej zore na obzore.
Súmraky sú už zvládnuté
a duša vzornú brázdu orie.

Odľahlo. Zmier je spontánny.
To vesmír Aleluja spieva.
Učí nás krásam od Panny.
A rozochvieva priestor v cievach.

::
Teofil Klas: Rampy sú ešte v žiare
Vydavateľstvo Kultúrneho združenia národností a etník Slovenskej republiky
Bratislava 2010
::
Súvisiaci príspevok: rozhovor s autorom.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.