Oveľa väčšiu zásluhu má ten, kto verí bez toho, žeby videl, než ten, kto
verí, lebo videl.
(Svätý Tomáš Akvinský)
Poznáme ten príbeh o „neveriacom“ Tomášovi. Aj
on chcel vidieť a až potom bol ochotný uveriť. Stalo sa podľa jeho
priania. Pán Ježiš sa pred neho postavil a ponúkol mu jazvy na svojom
Tele, aby mohol do nich vložiť prsty...
Skutočne, človek sa až vtedy uspokojí, keď
uvidí na vlastné oči to, o čom pochybuje. Nie nadarmo sa hovorí: Lepšie je
raz vidieť ako stokrát počuť. Môžeme potom vytýkať tým ľuďom, ktorí nikdy Pána
nevideli, že pochybujú?
Viera v Pána Ježiša Krista sa už nedá
dokázať priamym svedectvom. Už niekoľko storočí kresťanská viera je založená
iba na slovách z Písma. Nikto nemôže „vidieť“, môže iba veriť! Áno, naša
pravda o Pánovi Ježišovi je založená na viere, ktorá je nám daná od Boha –
Otca. Nevidíme a veríme!
Viera sa nám preniesla do srdca
a natrvalo sa v ňom usadila. Veríme, lebo vieru nám odovzdali naši
predkovia, ako ju aj my odovzdáme ďalej. Táto reťaz sa nikdy nepretrhne.
Kristova Cirkev je chránená samotným Pánom a „brány pekelné ju nepremôžu“.
::
PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo,
rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.
Ten, kto videl, uz vie. Je si v tom isty, ze je to tak.
OdpovedaťOdstrániťViera je dar, ktory nam bol odovzdany rodicmi, ucitelmi, vychovavatelmi...K viere sme sa dopracovali samostudiom, skusenostami, zazitkami, zivotnymi bolestami i radostami.
Ako vidiet na proze i na poezii Roberta Hakalu, jeho tato tematika velmi zaujima, je v nej ponoreny. Jeho basne v knizocke Rekviem za Jezisa Krista maju nesmiernu hlbku.