Štefan Hések – kňaz a publicista

Ľudovít Košík

Štefan Hések sa narodil 29. februára 1892 v Kútoch, v roľníckej rodine Vavrinca a Márie Valachovičovej-Gličkovej. Bol bratancom, z otcovej i matkinej strany, kňaza Mateja Héska. Od útleho veku vynikal poslušnosťou, pracovitosťou, skromnosťou, zbožnosťou, ale aj bystrým rozumom a chápavosťou. Po vychodení ľudovej školy v rodisku, na radu pána farára Štefana Pukančíka a učiteľov, ho otec, ktorý z neho chcel mať pokračovateľa, hospodára, dal do škôl.

Nižšie Gymnázium študoval v Skalici, vyššie v Trnave, Ostrihome a Temešvári, kde 13. júna 1912 zmaturoval. Teológiu začal študovať v Košiciach a po roku ho košický biskup Augustín Fischer-Colbrie poslal na štúdiá na katolícku univerzitu vo Freiburgu (Švajčiarsko). Tam obhájil 21. júla 1916 dizertačnú prácu o stredovekom českom filozofovi Petrovi Černom a získal doktorát z filozofie a teológie.

Po kňazskej vysviacke 29. júna 1916 v Sittene a primíciách v rodných Kútoch sa Štefan Hések stal kaplánom  vo Vranove nad Topľou a neskôr v Košiciach. V rokoch 1918–38 bol administrátorom, farárom a dekanom v Udavskom pri Humennom. Počas účinkovania v tejto farnosti povzniesol obec Udavské i filiálku Veľopolie. Rozhodujúcim spôsobom sa zaslúžil o výstavbu nového kostola, fary a prístavby školy. Jeho pričinením si obec vybudovala kultúrny dom a potravinové družstvo. Stál pri zrode speváckeho a dychového súboru, podieľal sa na výstavbe futbalového ihriska i futbalového družstva.

Mnohých nadaných Udavčanov podporoval na štúdiách i finančne. Boli to budúci kňazi, lekári, učitelia, profesori, inžinieri. Najznámejším z nich je kardinál Jozef Tomko, ktorý mu priznáva zásluhu na štrnástich kňazských povolaniach, ktoré dodnes z obce vyšli. Tiež hovorí, že na vyučovanie náboženstva sa Štefan Hések dobre pripravoval a viedol ich dosť prísne. Bol veľmi dobrým kazateľom, často ho pozývali kázať na primície a odpusty v obciach po okolí.

Položil základy ekumenickej znášanlivosti na Východnom Slovensku. Od roku 1939 bol generálnym vikárom biskupa Jozefa Čárskeho a členom zboru konzultorov. Od  februára 1939 pôsobil ako farár v Prešove, v roku 1943 získal titul pápežský pronotár. Zaslúžil sa o obnovu interiéru farského kostola sv. Mikuláša. Vo februári 1951 pre svoje pastoračné aktivity bol preložený do Veľkej Lodiny, kde 22. augusta 1953 zomrel. Pochovaný je v Kútoch pri farskom kostole vedľa hrobu Andreja Radlinského.

Štefan Hések zastával funkcie v katolíckych, kultúrnych a náboženských organizáciách (Katolícky kruh, mariánske kongregácie a iné). Prekladal z maďarčiny, nemčiny a francúzštiny. Zaoberal sa vlastivednou činnosťou v regióne, zbieral folklór a venoval sa ľudovému liečiteľstvu. Náboženskými a politickými článkami prispieval do Katolíckych novín, Kultúry, Duchovného pastiera a i. Používal pseudonym Dr. Vranovský. Jeho teologická práca Philosophia Petri Nigri zostala v rukopise. Jeho meno nesie v súčasnosti Univerzitné pastoračné centrum v Prešove.

Ľudovít Košík

Použitá literatúra:

Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska; Lúč, Bratislava, 2000

Jozef kardinál Tomko: Na životných cestách, rozhovory s Mariánom Gavendom; SSV, Trnava, 2008

Kúty – monografia obce; Kúty, 2004

kuty.sk

ezahorie.sk (text M. Palkoviča prevzatý z občasníka Kúcan)