25. januára 2018

Vyznávajú moslimovia kresťanského Boha?

Karol Dučák
Táto otázka v poslednej dobe obzvlášť intenzívne  rezonuje v kruhoch katolíckych teológov a vyvoláva vášnivé útoky na súčasnú Katolícku cirkev zo strany ultratradicionalistov, ktorí a priori odmietajú uznať Druhý vatikánsky koncil a jeho dokumenty. Koncilu pripisujú údajné herézy v jeho dokumentoch, aj keď je z princípu jasné, že v dokumentoch koncilu nemohli byť explicitne formulované vyjadrenia, ktoré sú v priamom rozpore s učením Katolíckej cirkvi. Veľmi intenzívne útoky sú vedené proti dokumentu Nostra aetate o postoji Katolíckej cirkvi k nekresťanom,v ktorom sa okrem iného uvádza, že Cirkev i koncil zaujímajú postoj úcty aj voči moslimom, klaňajúcim sa jedinému, živému, milosrdnému a všemocnému Bohu, ktorý stvoril nebo i zem a ktorý prehovoril k ľuďom. (1
Táto formulácia vyvoláva vášnivé polemiky medzi zástancami a odporcami koncilu o tom, či je Boh moslimov a kresťanov totožný. Aká je pravda?

Mnohé katolícke osobnosti sa už vyjadrili v tom zmysle, že ľudský rod má len jediného Stvoriteľa, Pána zástupov, Boha Izraela, ktorý stvoril Adama a Evu, a z nich povstalo celé ľudské pokolenie, vrátane katolíkov i moslimov. Znamená to však, že moslimovia, ktorí sú príslušníkmi monoteistického náboženstva podobne ako my, katolíci, vyznávajú nášho, kresťanského Boha? Čo sa o tom píše v koncilových dokumentoch?
V dogmatickej konštitúcii Lumen gentium sa okrem iného uvádza: „Ale plán spásy zahŕňa aj tých, ktorí uznávajú Stvoriteľa, a medzi nimi predovšetkým moslimov, ktorí tvrdia, že sa pridŕžajú Abrahámovej viery a spolu s nami sa klaňajú jedinému, milosrdnému Bohu, ktorí bude v posledný deň súdiť ľudí.“ (2)
V deklarácii Nostra aetate o postoji Cirkvi k nekresťanským náboženstvám je okrem iného uvedené: „Cirkev sa s úctou pozerá i na moslimov, ktorí sa klaňajú jedinému, živému, jestvujúcemu, milosrdnému a všemohúcemu Bohu, Stvoriteľovi neba i zeme (3), ktorý prehovoril k ľuďom.“ (4)
V žiadnom z uvedených koncilových dokumentov však nie je explicitne formulované, že moslimovia vyznávajú toho Boha, ktorého vyznávame my, katolíci, teda Pána zástupov, Boha Izraela, v ktorom je Otec, Syn a Duch Svätý. Deklarácia Nostra aetate sa síce v poznámke odvoláva na list pápež sv. Gregora VII. kráľovi Mauretánie, Al-Násirovi, z roku 1076, v ktorom pápež okrem iného píše, že tak moslimovia ako aj my, katolíci, „veríme a vyznávame, hoci rôznym spôsobom, jediného Boha, ktorého každodenne chválime a uctievame ako Stvoriteľa a gubernátora tohto sveta“ (5), avšak toto nie je priama formulácia koncilového dokumentu.
V deklarácii Nostra aetate je výslovne uvedené, že moslimovia sa klaňajú jedinému Bohu – čo je napokon pravda! – ale nie je v nej explicitne uvedené, že Boh, ktorého vyznávajú moslimovia, je Hospodin, Boh Abrahámov, Izákov a Jakubov, v ktorom sú tri božské osoby a ktorého vyznávame my, katolíci! Čo je spoločné pre katolíkov aj moslimov, je monoteizmus, viera v jedného Boha, Stvoriteľa neba, zeme i ľudí, avšak učenie o Bohu je v týchto náboženstvách diametrálne odlišné. Moslimovia nevyznávajú Boha v troch osobách, neveria, že Ježiš Kristus je Boží Syn, Spasiteľ sveta, ktorý za nás umrel na kríži, atď. Aj keď je teda islam podobne ako katolícke učenie monoteistické náboženstvo, medzi týmito náboženstvami je priepasť a v žiadnom prípade nie je možné postaviť islam na rovnakú úroveň s jedine pravou katolíckou vierou!
Ak máme zaujať správny postoj k moslimom, musíme si položiť dve otázky. Tá prvá znie: Je Hospodin, Boh Abrahámov, Izákov a Jakubov, jediným Stvoriteľom neba i zeme,aj všetkých ľudí na tomto svete? Odpoveď na tuto otázku je celkom jednoznačne pozitívna a znie: áno!Nájdeme ju na viacerých miestach Svätého písma, kde sa okrem iného píše: „Na počiatku stvoril Boh nebo i zem.“ (Gn 1, 1)
A na inom mieste Svätého písma čítame: „Potom sa Ezechiáš modlil pred Pánom: ,Pane zástupov, Bože Izraela, ktorý tróniš nad cherubmi! Ty jediný si Bohom všetkých kráľovstiev zeme; ty si urobil nebesá i zem.´“ (2 Kr 19, 15)
A v Skutkoch apoštolov je aj takéto vyznanie apoštolov: „Pane, ty si stvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich.“ (Sk 4, 24)
Existuje len jeden jediný Stvoriteľ sveta: Hospodin, Boh Abrahámov, Izákov a Jakubov, ktorý stvoril Adama a z neho potom „ženu menom Eva (Život), lebo sa stala matkou všetkých žijúcich“. (Gn 3, 20)
Celé ľudské pokolenie, vrátane katolíkov i moslimov, pochádza z jednej jedinej pramatky a celý ľudský rod má len jediného Stvoriteľa, Pána zástupov, Boha Izraela, ktorý sa sám predstavil Mojžišovi takto: „Ja som Boh tvojho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“ (Ex 3, 6)
Nemôžeme tvrdiť, že moslimov stvoril iný Boh, ako Hospodin, Boh Abrahámov, Izákov a Jakubov.
Položme si však aj druhú otázku: Vyznávajú moslimovia toho istého Boha ako my katolíci, teda Hospodina, Boha Abrahámovho, Izákovho a Jakubovho, v ktorom sú tri božské osoby? A tu musíme dať jednoznačne negatívnu odpoveď! Iba kresťanská Kniha kníh, Sväté písmo, podáva správne učenie o Trojjedinom Bohu a len kresťania vyznávajú Boha správne, bez deformácií a heréz. Predstava moslimov o Bohu je nesprávna a pre Katolícku cirkev jednoznačne neprijateľná. Moslimovia nevyznávajú Boha v troch osobách. V Koráne sa totiž jasne píše: „Ľudia Knihy, neprekračujte medze svojho náboženstva a nehovorte o Bohu iné než pravdu. Veď Mesiáš, Ísa, syn Márie, je len poslom Božím a Jeho slovom, ktoré vrhol Márii a duchom od Neho. Verte teda v Boha a jeho poslov a nehovorte: ,Traja´. Prestaňte, je to lepšie pre vás. Veď Boh je len jeden Boh, je jedinečný na to, aby mal syna. Jemu náleží, čo je v nebesiach a čo je na zemi. A Boh sám postačí, aby sa na Neho spoľahlo.“ (4:171)
Snáď ešte na vysvetlenie: pojmom „Ľudia Knihy“ sú označovaní kresťania a Židia.
Moslimovia neveria, že Ježiš Kristus je Boží Syn, Spasiteľ sveta, ktorý za nás umrel na kríži, a nevyznávajú ani iné katolícke pravdy. Islam je učenie plné bludov a preto je nezlučiteľný s katolíckou vierou. V žiadnom prípade nie je možné postaviť ho na rovnakú úroveň s jedine pravou katolíckou vierou, aj keď je pravda, že v učení islamu sú aj úchvatné zrnká pravdy, týkajúce sa predovšetkým Panny Márie. V Koráne je zakotvené, že Panna Mária bola zverená priamo Bohu do ochrany pred Satanom. O matke Panny Márie sa tam píše toto: „Keď ju porodila, povedala: ,Pane môj, porodila som dieťatko ženského pohlavia´. A Boh lepšie vie, čo porodila. ,Dieťatko mužského pohlavia nie je ako dieťatko ženského pohlavia a nazvala som ju Marjam. A dávam ju pod Tvoju ochranu i jej potomstvo pred satanom vyvrhnutým´.“ (3:36)
Islam hlása neporušené panenstvo Panny Márie. V Koráne sa o tom píše: „Povedala: ,Pane môj, ako môžem mať dieťa a nedotkol sa ma človek?´ Povedal: ,Tak, Boh stvorí, čo chce...´“ (3:47)
Podobne sa píše aj v 19. súre Koránu: „Povedala: ,Ako by som mohla mať syna a pritom sa ma nedotkol človek a nebola som nepočestná?!´ Povedal: ,Tak povedal Pán tvoj: Je to pre Mňa ľahké. A bude tak stvorený, aby sme ho učinili znamením pre ľudí a milosťou od nás. A je to už vec rozhodnutá.´“ (19:20–21)
Panna Mária má teda v islame výnimočné postavenie a jedinou jej vážnou rivalkou bola Fatima, dcéra Mohameda. Ako však uvádza blahoslavený biskup Sheen, po smrti Fatimy sám Mohamed vyhlásil: „Budeš najblaženejšia medzi všetkými ženami raja, po Márii“. (6)
V tom vidia mnohí katolícki teológovia nádherný symbol. V súčasnej dobe sa pripomíname sté výročie zjavení Panny Márie v portugalskej Fatime. Toto pútnické miesto však dostalo svoje meno po moslimke, ktorá tu kedysi žila. Táto časť Portugalska bola až do roku 1147 okupovaná moslimami. V čase, keď katolícke vojská moslimov porazili a donútili odísť, mal posledný moslimský vodca nádhernú dcéru Fatimu. Tá sa z lásky ku kresťanskému šľachticovi nechala pokrstiť a vydala sa zaňho. Po nej dostalo sídlo, v ktorom manželia žili, svoje meno Fatima. (7)
Súčasná misiológia pozná mnohé spôsoby misijnej činnosti medzi moslimami. Niektoré z nich sú však nedocenené, hoci majú veľkú nádej na úspech. Napríklad blahoslavený biskup Sheen vyjadril pozoruhodný názor, že misionári dosiahnu úspech v moslimských misiách ani nie tak vyučovaním kresťanstva, ako skôr vyzývaním moslimov, aby uctievali Matku Božiu. O toho, ako misionári využijú posvätnú mariánsku úctu u moslimov a nakoľko horlivo budú moslimom kázať o Fatimskej Panne Márii, bude podľa Sheena závisieť úspešnosť katolíckych misií medzi moslimami. Ak bude ich úsilie dostatočne horlivé, Preblahoslavená Panna Mária odmení ich ustávanie tak, že privedie moslimov k svojmu Synovi Ježišovi. Sheen sa pritom odvoláva na poznatky z Afriky, Indie a iných krajín, v ktorých moslimovia vzdávali úctu pútnickej soške našej Fatimskej Pani, a táto posvätná úcta následne viedla moslimov k návšteve katolíckych obradov na poctu Fatimskej Panny Márie a k povoľovaniu náboženských procesií. Sheen uviedol aj príklad z Mozambiku, kde moslimovia konvertovali na kresťanstvo čoskoro po postavení sochy Panny Márie na ich území, hoci predtým sa dlhodobo držali islamu. (8)
Panna Mária zahrnuje moslimov vrúcnou láskou a často ich oslovuje. Svedčí o tom mnoho udalostí z dávnejšej i nedávnej minulosti. Veľký rozruch vo svete vyvolali v rokoch 1968–1971 opakované zjavenia Panny Márie na streche ortodoxného kostola v egyptskom meste Zeitun na predmestí Káhiry.
Svedkami zjavení boli milióny ľudí, predovšetkým moslimovia a kresťania,ktorí udalosti popísali miestnym i zahraničným novinárom.Medzi očitých svedkov udalostí patrili mnohé významné osobností, napríklad biskup Marcos, biskup Gregorius, vtedajší egyptský prezident Násir a iní. Udialo sa tu mnoho zázrakov, vrátane medicínskych uzdravení, ktoré sú podrobne zdokumentované. Bol nakrútený dokumentárny film, ktorý detailne mapuje históriu zjavení. (9)
Lenže toto nebol ojedinelý prípad zjavení Panny Márie v Egypte. Podobné udalosti sa vyskytli aj na iných miestach krajiny v tomto poradí:

Obdobie                Miesto zjavení
1982                      Edfu
1986–1991            Papadouplo, Shoubra, Káhira
1997                      Shentena Al-Hagger, Menoufiyi
2000–2001            Assiut
2001                      Gabal Dronka
2009–2010            Warraqel-Hadar (10)

Panna Mária je skutočná Kráľovná moslimov, ktorým často pomáha v ich ťažkostiach. Tieto udalosti sú nezriedka sprevádzané zázrakmi a vďaka nim Matka Božia privádza milióny moslimov k svojmu božskému Synovi.
Mariánsky charakter misijného rozmeru Cirkvi bol v minulosti často nedocenený napriek tomu,že práve Panna Mária odovzdala Ježiša Krista svetu. Ona bola prvou Ježišovou veriacou a učeníčkou, ba dá sa povedať, že aj prvou evanjelizátorkou. V nej má vzor každý apoštol aj celá misijná Cirkev. (11)
Samotný autor tohto článku má niekoľko návrhov na zintenzívnenie misijnej činnosti Katolíckej cirkvi medzi moslimami. Predovšetkým návrh zveriť katolícke misie v moslimských krajinách pod patronát Fatimskej Panny Márie. Taktiež návrh zriadiť misijnú rehoľu z bývalých moslimov, ktorí konvertovali na katolícku vieru a stali sa katolíckymi kňazmi a rehoľníkmi. Títo konvertiti majú oproti rodeným katolíkom veľkú výhodu v tom, že poznajú moslimské prostredie a zmýšľanie moslimov, takže ich misijná činnosť v moslimskom prostredí by mohla byť veľmi efektívna.
Okrem mariánskej úcty je v islame aj mnoho iných ušľachtilých prvkov. Korán napríklad káže moslimovi:
„Dodržujte modlitbu a dávajte almužnu, lebo čokoľvek dobrého pre seba pripravíte , to u Boha nájdete – a Boh jasne vidí, čo robíte.“ (2:110)
„Vy, ktorí veríte, hľadajte pomoc v trpezlivosti a v modlitbe, veď Boh je veru strpezlivými.“ (2:153)
„Váš Boh je jediný Boh a niet božstva okrem Neho, milosrdného, zľutujúceho sa.“ (2:163)
„Ľudia! Jedzte dovolené a dobré z toho, čo je na zemi, a nenasledujte stopy satanove, veď on je vaším zjavným nepriateľom.“ (2:168)
„Zbožnosť nespočíva v tom, že obraciate svoje tváre smerom k východu či západu, ale zbožný je ten, kto uveril v Boha, v súdny deň, v anjelov, Písmo a prorokov a rozdáva z majetku svojho – bez ohľadu na lásku k nemu - príbuzným, sirotám, biednym, po ceste (Božej) idúcim, žobrákom, na vykúpenie otrokov a ten, kto modlitbu dodržuje a udeľuje almužnu. A zbožní sú tí, ktorí plnia svoje dohody, keď ich raz uzavreli, a sú trpezliví v protivenstve, v nešťastí a v dobách násilia - to sú tí, ktorí majú pravú vieru a to sú bohabojní.“ (2:177)
 „Vy, ktorí veríte, predpísaný je vám pôst tak, ako už bol predpísaný tým, ktorí boli pred vami – snáď budete bohabojní.“ (2:183)
„Nepohlcujte navzájom svoje majetky podvodným spôsobom! Nedávajte z nich dary sudcom, aby ste tak hriešne pripravili ľudí o časť majetku, súc si toho vedomí.“ (2:188)
„... A spýtajú sa ťa na siroty; odpovedz: ,Spravodlivo sa k nim chovať je dobré; ak s nimi jednáte, nech sú ako vaši bratia.“ (2:220)
„Láskavé slovo a odpustenie je lepšie než almužna, za ktorou nasleduje špatnosť.“ (2:263)
„Ak prejavíte milodary, je to dobré a ak ich utajíte a dáte ich chudobným, je to pre vás lepšie. A vymaže vám vaše zlé skutky. A Boh o tom, čo konáte, dobre vie.“ (2:271)
„Tí, ktorí rozdávajú almužnu zo svojho majetku v noci i vo dne, skryto i verejne, tým sa dostane odmeny u ich Pána, takí nemusia mať strach a nebudú zarmútení.“ (2:274)
„Tí, ktorí pohlcujú zisk z lichvy, vstanú z mŕtvych ako ten, ktorého satan poškvrnil svojím dotykom. A to preto, že povedali: ,Veď predaj je podobný lichve!´ Boh však predaj povolil, a zakázal lichvu. Ten, komu sa dostalo varovanie od jeho Pána a ktorý prestal s lichvou, bude zachované to, čo predtým nadobudol, a rozhodnutie o ňom bude patriť Bohu. Tí však, ktorí sa vrátia k lichve, tí sa stanú obyvateľmi ohňa a budú v ňom naveky.“ (2:275)
„Boh zničí lichvu, avšak zúročí almužny. Boh nemiluje žiadneho neveriaceho hriešneho.“ (2:276)
„Tí, ktorí uverili, konali zbožné skutky, dodržiavali modlitbu a dávali almužnu, dostanú odmenu od svojho Pána a nemusia mať strach a nebudú zarmútení.“ (2: 277)
Takýchto ušľachtilých prvkov je v Koráne veľa.Lenže kým katolícke učenie je ako celok brilantným dielom Božej geniality, islam je zmesou perál Božieho génia s masou lží Satana. Toto učenie je plné logických nezmyslov, respektíve príkrych protirečení. Mohamed je zrodený z obyčajnej ľudskej ženy, neoplýva nijakou mimoriadnou charizmou, má mnoho ľudských nedokonalostí a nedokáže konať zázraky, no aj napriek tomu je najvyšším prorokom islamu. Dokonca vyšším, ako Ježiš, ktorému je v islame upieraný božský pôvod, hoci je ako jediný človek zrodený z Panny a koná zázraky. Práve v osobe Ježiša Krista si islam najviac protirečí. Na jednom mieste Koránu sa píše: „Hľa, keď anjeli povedali: ,Mária, Boh ti odkazuje radostnú zvesť o Slove od Neho, jeho meno bude Mesiáš Ísa syn Márie, bude mať vysoké postavenie v živote najnižšom i v živote poslednom a bude medzi priblíženými´...“ (3:45)
Je tu teda jasne vyjadrené, že Ježiš je Mesiáš a má mimoriadne poslanie medzi ľuďmi, no na inom mieste Korán hlása, že Ježiš nie je božského pôvodu (5:17), ba popiera jeho mučenícku smrť. Mohamed podobne ako gnostici a doketisti popiera ukrižovanie a smrť Ježiša na kríži. Korán o Ježišovi doslova uvádza: „Oni ho ale nezabili a ani neukrižovali, len sa im tak zdalo... Boh ho zdvihol k Sebe.“ (4:157-158)Tým popiera aj spasiteľské dielo Mesiáša.
Takýchto protirečení je v Koráne i učení islamu veľa. Islam nedokáže vysvetliť úlohu Ježiša Krista v Božom pláne spásy a tápe aj v mnohých iných veciach. Toto učenie je nedokonalou zmesou božských aj ľudských prvkov. Ako celok je nezlučiteľné s katolíckym učením. Moslimovia nevyznávajú Boha, v ktorom je Otec, Syn a Duch Svätý, neveria, že Ježiš Kristus je Boží Syn, Spasiteľ sveta, ktorý za nás umrel na kríži, atď. Je nutné kategoricky zdôrazniť, že moslimské učenie o Stvoriteľovi je zvláštnou zmesou Božích právd a Satanových lží.
Mohamed dokonca v istom období svojho pôsobenia sám priznával, že niektoré verše Koránu mu nadiktoval priamo Satan a tieto verše dostali názov Satanské verše. Sú to verše, nasledujúce podľa tradície pôvodne po 20. verši 35. súry. Ale tieto záležitosti autor tohto príspevku dostatočne podrobne dokumentoval už v jednom zo svojich predchádzajúcich článkov. (12)
Čo je však najhoršie, v islame je zakotvené násilie, ktoré sa zákonite stalo zárodkom mnohých vojen a neslýchaného násilia, paradoxne dokonca aj násilia moslimov voči moslimom. Bučko okrem iného píše: „Cieľom Arabov bolo podmaniť celý svet pre Alaha, ale jednotlivcov nenútili prijať islam. Potláčali modlárstvo a kde narazili na pohanov, nútili ich k obráteniu. Židov a kresťanov však nepokladali za pohanov, ani za modloslužobníkov, lebo tí mali svoje zjavenie, svoju knihu, Bibliu, ktorú mali v úcte aj moslimovia. Kresťanov v podmanených krajoch síce pokladali za druhoradých občanov, ale pre vieru ich spočiatku neprenasledovali. Prenasledovanie kresťanských spoločenstiev moslimami prišlo neskôr.“ (13)
Židia a kresťania sú na mnohých miestach Koránu nazývaní Ľudia knihy. Pre kresťanov je v jednom verši použité aj označenie Ľudia Evanjelia. (5:47) Korán moslimov priamo nevyzýva zabíjať kresťanov alebo Židov, avšak túto skutočnosť militantní moslimovia často porušujú. Lenžepriamo v Koráne je zakotvená povinnosť zabíjať pohanov a modloslužobníkov: „A až posvätné mesiace uplynú, tak zabite modloslužobníkov, kdekoľvek by ste ich našli, a vezmite ich do zajatia, obliehajte ich a číhajte na nich na každom mieste. Ak by potom pokánie učinili, konali modlitbu a dávali zakát, tak ich pustite. Veď Alah je odpúšťajúci a milostivý.“ (9:5)
Islamské právo tiež prikazuje moslimovi zabíjať tých súvercov, ktorí sa zriekli islamu, alebo sa dopustili neprijateľného mravného poklesku. Islam teda priamo vyzýva k násiliu a krviprelievaniu, preto je pre katolíka neakceptovateľný. Na obhajobu Druhého vatikánskeho koncilu je však potrebné dôsledne a trpezlivo zdôrazňovať, že koncil nikdy (!) nehlásal, že islam je pravé náboženstvo! Práve naopak, jednoznačne a nedvojzmyselne deklaroval:
„Toto je jediná Kristova Cirkev, ktorú vo Vyznaní viery vyznávame ako jednu, svätú, katolícku a apoštolskú, ktorú náš Spasiteľ po svojom zmŕtvychvstaní zveril Petrovi, aby bol jej pastierom (Jn 21, 17), poveril jeho i ostatných apoštolov, aby ju šírili a viedli (porov. Mt 2, 18 a nasl.) a naveky ju vztýčil ako ,stĺp a základ pravdy´ (1 Tim 3, 15). Táto Cirkev ustanovená a usporiadaná na tomto svete ako spoločnosť jestvuje (subsistit in) v Katolíckej cirkvi, ktorú spravuje Petrov nástupca a biskupi, ktorí sú v spoločenstve s ním, hoci aj mimo jej organizmu jestvujú mnohé prvky posväcovania a pravdy, ktoré – ako dary vlastné Kristovej Cirkvi – pobádajú do katolíckej jednoty.“ (14)
A v inom koncilovom dokumente sa uvádza: „Tento posvätný cirkevný snem predovšetkým vyhlasuje, že sám Boh dal poznať ľudstvu cestu, po ktorej ľudia, slúžiac mu, môžu v Kristovi dosiahnuť spásu a blaženosť. Veríme, že toto jediné pravé náboženstvo sa uskutočňuje v katolíckej a apoštolskej Cirkvi, ktorú Pán Ježiš poveril, aby ho šírila medzi všetkými ľuďmi, keď povedal apoštolom: ,Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.´ (Mt 28, 19-20). A všetci ľudia sú povinní hľadať pravdu, najmä v tom, čo sa týka Boha a jeho Cirkvi, a keď ju poznali, prijať ju a zachovávať.“ (15)
V zmysle učenia koncilu teda len Katolícka cirkev uznáva a vyznáva Stvoriteľa, Pána zástupov, Boha Izraela  správne, bez deformácií a heréz! Čo sa týka islamu, sme povinní opakovane a neúnavne konštatovať, že sú v ňom perly Božích právd, ale tie sú utopené v mori Satanových lží.
O Druhom vatikánskom koncile sa šíri mnoho nesprávnych názorov. Týka sa to aj vzťahu k nekresťanom. Je to do značnej miery spôsobené aj tým, že sa učenie koncilu málo objasňovalo. Dodnes sú rezervy vo vysvetľovaní učenia koncilu. Dokumenty koncilu sú pomerne stručné, takže vzniká priestor pre rôzne špekulácie. Preto je žiaduce vydávať vysvetľujúce dokumenty, ktoré by detailne objasňovali tie pasáže koncilových dokumentov, ktoré vyvolávajú disproporcie pri ich výkladoch. Ako pozitívny vzor môže poslúžiť „Vyhlásenie Dominus Iesus. O jedinečnosti a všeobecnom spásonosnom poslaní Ježiša Krista a Cirkvi“ (16), vydané 6. augusta 2000 v Ríme, v sídle Kongregácie pre náuku viery. Inou možnosťou je publikovať koncilové dokumenty s vysvetlivkami. Ostatne, aj katolícke vydaniaSvätého písma obsahujú veľa vysvetliviek, pomocou ktorých Magistérium Cirkvi zabezpečuje jednotný katolícky výklad textov Biblie. Absenciu podobných dokumentov, ktorý by podrobne vysvetľovali niektoré nedostatočne rozpracované a vysvetlené pasáže koncilových dokumentov, zneužívajú extrémne prúdy v Katolíckej cirkvi, tak ultratradicionalisti, ako aj ultramodernisti, ktorí deformujú výklad koncilových dokumentov vo svoj prospech.


(Článok bol pôvodne uverejnený v časopise DUCHOVNÝ PASTIER,
ročník 99, č. 1/2018, s. 27–34. Preberáme ho so súhlasom redakcie.)

Poznámky:
(1) Porov. Druhý vatikánsky koncil, deklarácia Nostra aetate, č. 3.
(2) Druhý vatikánsky koncil, konštitúcia Lumen gentium, č. 16.
(3) Porov. SV. GREGOR VII. List XXI, 21 Anzirovi (Al-Násir), kráľovi Mauritánie: ed. E. Caspar in MGH, Ep. Sel. II, 1920, s. 288, 11–15; PL 148.
(4) Druhý vatikánsky koncil, deklarácia Nostra aetate, č. 3.
(5) EPISTOLA XXI. AD ANZIR REGEM MAURITANIÆ  (ANNO 1076.) In: documentacatholicaomnia.eu. Dostupné na internete: documentacatholicaomnia.eu, s. 451.
(6) Citované podľa: Sheen, F. Mary and the Moslems. From The World’s First Love.
(7) Porov. Sheen, F. Mary and the Moslems. From The World’s First Love.
(8) Porov. Sheen, F. Mary and the Moslems. From The World’s First Love.
(10) Porov. Coptic Approved Apparitions.
(11) Porov. Esquerda-Bifet, J. Mária a evanjelizácia, s. 105.
(12) Porov. Dučák, K. Bol vznik islamu inšpirovaný Satanom? In: PriestorNet. Dostupné na internete: priestornet.com
(13) Bučko, L. Na ceste k oslobodeniu. Základy misiológie, s. 286.
(14) Druhý vatikánsky koncil, konštitúcia Lumen gentium, č. 8.
(15) Druhý vatikánsky koncil, deklarácia Dignitatis humanae, č. 1.
(16) Congregatio pro Doctrina Fidei. Declaratio De Iesu Christi atque Ecclesiae unicitate et universalitate salvifica. AAS 92 (2000) s. 742–765. Slovenský preklad: Vyhlásenie Dominus Iesus. O jedinečnosti a všeobecnom spásonosnom poslaní Ježiša Krista a Cirkvi.
Dostupné na internete: kbs.sk

Použité pramene a zdroje:
1. Bučko, L. Na ceste k oslobodeniu. Základy misiológie. Nitra: Spoločnosť Božieho slova, 2003. ISBN 80-85223-34-1. 549 s.
2. Congregatio pro Doctrina Fidei. Declaratio De Iesu Christi atque Ecclesiae unicitate et universalitate salvifica. AAS 92 (2000) s. 742–765. Slovenský preklad: Vyhlásenie Dominus Iesus. O jedinečnosti a všeobecnom spásonosnom poslaní Ježiša Krista a Cirkvi.
Dostupné na internete: kbs.sk
3Coptic Approved Apparitions. In: The Miracle Hunter. Dostupné na internete:
4. Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 2008. ISBN 978-80-7162-738-8. 847 s.
5. Dučák, K. Bol vznik islamu inšpirovaný Satanom? In: PriestorNet. Dostupné na internete: priestornet.com.
6. EPISTOLA XXI. AD ANZIR REGEM MAURITANIÆ  (ANNO 1076.) In: documentacatholicaomnia.eu. Dostupné na internete: documentacatholicaomnia.eu, s. 451
7. Esquerda-Bifet, J. Mária a evanjelizácia. In: Karotempel S. a kol. Nasledovanie Krista v misiách. Príručka misiológie. 1. vyd. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 2000. ISBN 80-7162-313-X. 299 s.
8. Korán. Preložil Ivan Hrbek. Praha: Odeon, 1991. 800 s. ISBN 80-207-0444-2.
9. Sheen F. Mary and the Moslems. From The World’s First Love. In: Ignatiusinsight. Dostupné na internete: ignatiusinsight.com.
10. Zjavenia Panny Márie v Egypte. In: Gloria TV. Dostupné na internete:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.