25. marca 2018

Žijeme tak, akoby Boha vôbec nebolo

Vlado Gregor

„Neverte, moji milovaní, Boh sa nedá vysmievať a čo kto zasieva, to bude aj žať“ (Galaťanom 6, 7). Vidíme to veľmi plasticky v politike aj malého štátu, že „svet je v moci toho Zlého“ a „moje kráľovstvo nie je z tohto sveta“. Sú to jasné upozornenia, a preto je až tragicky nepochopiteľné to neustále pokušenie koketovať s týmto svetom a stále jasnejšie a konkrétnejšie zrádzať Krista a jeho svätý ľud. Lebo aj svätosť a snaha o čestnosť, čistotu a ľudskú hrdosť sa ešte stále v tomto modernom a skorumpovanom svete napriek všetkému vyskytuje a znovu sa tvorí a generuje. Duch Svätý stále účinkuje a nekompromisne odhaľuje stále nové nezmysly.

V čase kokakoly sa vyrábajú nové protokoly, z bosporskej vody sa varia medzikontinentálne dohovory a úbohým ľuďom sa tlačia do hlavy stále modernejšie, humánnejšie, ale rovnako nezmyselné kaleráby ako hocikedy predtým. Či už zbožňujeme rasu, robotnícku triedu alebo takzvanú humanitu a ľudské práva na úplne všetko, stále rovnako sa rúhame nášmu Tvorcovi, Spasiteľovi a stále s väčším zrýchlením smerujeme k novodobému „Mene, tekel, fares“.
„Ten, kto stojí na chodníku, nemiluje republiku“ – a kto nie je s nami, zase s tými lepšími, je proti nám a ak ho nezlikvidujeme, účinne a naveky ho eliminujeme...
Dávajme si teda pozor, všetky nezmysly, ktoré podporujeme, alebo sa tvárime, že ich nevidíme, nám znovu a s rovnakými následkami ako v dávnej i nedávnej histórii budú v krátkom čase spočítané, budeme zvážení a ukáže sa, že sme veľmi ľahkí, nezodpovední a ešte k tomu si nevidíme ďalej od nosa.
Zapreli sme rozum, zbožňujeme konzum, aj tej mládeži čas letí, ktorá vôbec nechce deti. Nechceme sa starať o druhých, o národ a štát a hlavne nie o rodinu! Zaujímame sa iba o samých seba a podrývame základy normálneho života, triviálnej logiky a všetkých hodnôt. Pritom sa drzo spoliehame na ten dom na skale, ktorý sa nemôže zrútiť.
Aj táto malá úvaha je možno ešte stále predčasnou výstrahou pred veľkým rúcaním a konečným pádom.
Spamätajme sa, moji milí, blížime sa k veľmi smutnej chvíli. Čudujeme sa, že čosi sa rúca a borí a pritom ignorujeme všetky poučenia, výchovy a školy. Neprestaňme patriť medzi Kristových verných, nezrádzajme ho za tridsať strieborných!
Vlado Gregor
::
::
Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.

3 komentáre:

  1. Anonymný25.3.18

    Takých bohov ako ste predstavili v texte (Kristus, Duch Svätý) ozaj niet, ale tie poetické rýmovačky sa mi páčia. Zrejme je to o nás všetkých, aj o vás.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. „Blázon si v srdci hovorí: Boha niet.“ (Ž 14, 1)

      Odstrániť
  2. „Zapreli sme rozum, zbožňujeme konzum, aj tej mládeži čas letí, ktorá vôbec nechce deti...“
    V súvise s dneškom sa hovorí o „tekutej modernite“ – nestálej, fragmentárnej, nepredvídateľnej. A nestálosť, fragmentárnosť, nepredvídateľnosť vyhovuje šíriteľom zla.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.