15. mája 2018

Eucharistia – zmena konsekračných slov

Ilustračná snímka: PriestorNet

Ján Košiar
Počas krátkeho pontifikátu Benedikta XVI. sme mohli pozorovať, že najradšej slúžil svätú omšu ako vo Vatikáne, tak i na svojich apoštolských cestách a návštevách po latinsky. Možno aj preto, lebo slová konsekrácie kalicha sú v latinčine iné než v prekladoch do moderných jazykov, vrátane slovenčiny.
Toto svoje presvedčenie a návrat k pôvodnej tradícii chcel presadiť v celej Katolíckej cirkvi, a preto požiadal prefekta Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí kardinála Francisa Arinzeho, aby o tom informoval všetkých biskupov. Z výslovnej vôle Svätého Otca Benedikta XVI. sa v eucharistickej modlitbe mala zmeniť konsekračná formula nad kalichom.

Dnes kňaz pri svätej omši hovorí: „Toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých...” Slovné spojenie „za všetkých” sa má nahradiť spojením „za mnohých”. Zodpovedá to lepšie latinskému textu Rímskeho misála, kde stojí „pro multis, nie „pro omnibus.
Preto kardinál Francis Arinze napísal všetkým biskupom nasledovný list:

Congregatio de Cultu Divino et disciplina sacramentorum (1)
Prot. N. 467/05/L,   Rím 17. októbra 2006
Eminencia/Excelencia,
v júli 2005 Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí v súlade s Kongregáciou pre náuku viery zaslala list všetkým predsedom biskupských konferencií, v ktorom ich požiadala, aby vyjadrili svoju kvalifikovanú mienku o preklade výrazu „pro multis“ v rozličných národných jazykoch, ktorý sa nachádza v konsekračnej formule Najsvätejšej Kristovej krvi počas slávenia svätej omše (porov. Prot. N. 467/05/L, 9. júla 2005).
Odpovede, prijaté od biskupských konferencií, preštudovali obe uvedené Kongregácie a výslednú správu zaslali Svätému Otcovi. Podľa Jeho rozhodnutia sa Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí obracia na Vás, Eminencia/Excelencia, a dáva nasledovné vyjadrenie:
1. Text, ktorý zodpovedá slovám „pro multis“, uchovávaný Cirkvou, konštituuje formulu, ktorá bola používaná po latinsky v rímskom obrade už od prvých storočí. V posledných tridsiatich rokoch však niektoré texty, ktoré boli schválené v moderných jazykoch, podávajú tento výraz interpretatívnou formou: „for all“ [za všetkých], „per tutti“ [za všetkých], alebo ekvivalentne týmto výrazom.
2. Neexistuje žiadna pochybnosť o platnom slávení svätých omší, pri ktorých bola použitá formula riadne schválená, obsahujúca ekvivalentný výraz slovám „za všetkých“, tak ako to už raz vyhlásila Kongregácia pre náuku viery (porov. Sacra Congregatio pro Doctrina Fidei, Declaratio de sensu tribuendo adprobationi versionum formularum sacramentalium, 25 Ianuarii 1974, AAS 66 [1974], 661). Vskutku, výraz „za všetkých“, vyjadrený v texte, nepochybne zodpovedá správnej interpretácii úmyslu Pána. Je predsa dogmou viery, že Kristus zomrel na kríži za všetkých mužov a všetky ženy (porov. Jn f, 52; 2 Kor 5, 14–15; Tit 2, 11; 1 Jn 2, 2).
3. Existujú však mnohé argumenty v prospech presnejšieho prekladu tradičného výrazu „pro multis“:
a. Synoptické evanjeliá (Mt 26, 28; Mk 14, 24) majú špecifický odkaz na „mnohých“ [polloi], za ktorých Pán vykonáva svoju obetu, tento výraz bol daný do popredia niektorými exegétmi vzhľadom na slová proroka Izaiáša (Iz 53, 11–12). Bolo by naozaj možné povedať v súlade s evanjeliovými textami „za všetkých“ (porov. Lk 12, 41), avšak formula daná v slovách ustanovenia je „za mnohých“ a takto boli tieto slová verne preložené vo väčšine moderných biblických prekladov.
b. Rímsky obrad v latinskom jazyku v slovách premenenia nad kalichom vždy používal termín „pro multis“, nikdy nie „pro omnibus“.
c. Anafory východných obradov v gréčtine, v sýrčine, v arménčine, v slovanských jazykoch používajú vo svojich jazykoch slovný ekvivalent latinského „pro multis“.
d. Preklad „za mnohých“ je verným prekladom latinského „pro multis“, zatiaľ čo preklad „za všetkých“ je skôr spôsob vysvetlenia, ktorý patrí do oblasti katechézy.
e. Výraz „za mnohých“, hoci zostáva otvorený zahrnutiu každej ľudskej osoby do plánu spásy, okrem toho vyjadruje aj fakt, že spása nie je určená mechanickým spôsobom, bez rešpektovania vôle alebo spolupráce človeka. Veriaci je pozvaný vo viere prijať dar, ktorý mu bol ponúknutý, a dostať/prijať nadprirodzený život, ktorý je udelený tým, ktorí spolupracujú na tomto tajomstve, pričom ho prežívajú vo vlastnom živote, a to takým spôsobom, aby sami boli zahrnutí medzi tých, o ktorých biblický text hovorí, že sú „mnohí“.
f. V súlade s inštrukciou Liturgiam authenticam by sa malo vyvinúť úsilie, aby sme boli vernejší latinským textom v typických vydaniach liturgických kníh.
Biskupské konferencie tých štátov, kde sa používa výraz „za všetkých“, alebo jeho ekvivalent, sú teda pozvané uskutočniť v najbližšom roku, alebo v najbližších dvoch rokoch, nevyhnutnú katechézu pre veriacich vzhľadom na túto otázku, aby ich pripravili na uvedenie presného prekladu výrazu „pro multis“ do národného jazyka, napr. „for many“ [za mnohých*], „per molti“ [za mnohých*], v budúcom vydaní Rímskeho misála, ktorý biskupi a Svätá stolica schvália na používanie v týchto krajinách.
S výrazom mojej najvyššej úcty a pozornosti voči Vašej Eminencii/Vašej Excelencii zostáva v Kristovi
Francis kardinál Arinze, prefekt

Preto: „V omšovom Misáli slovenských katolíkov dôjde v dohľadnej budúcnosti k zmene v konsekračných slovách pri premenení vína na Kristovu krv,“ napísal 5. júna 2010 vo svojom blogu Prof. Ján Duda, predseda Spoločnosti kánonického práva.
„Táto zmena“, podľa prof. Dudu, „sa zavádza postupne v prekladoch Rímskeho misála na základe Inštrukcie, ktorú 17. 10. 2006 rozposlala Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí predsedom konferencií biskupov jednotlivých krajín sveta. Dôvodom tejto zmeny je najmä fakt, že latinská editio typica Rímskeho misála používa formuláciu „pro multis“ [za mnohých], nie „pro omnibus“ [za všetkých].“ (2)

Práce však postupujú na celom svete zrejme pomaly a zrejme aj preto pápež Benedikt XVI. napísal list predsedovi Nemeckej biskupskej konferencie, arcibiskupovi Robertovi Zollitschovi, ako aj predsedovi Rakúskej biskupskej konferencie, viedenskému kardinálovi Christophovi Schönbornovi, datovaný 14. apríla 2012. V tomto liste Svätý Otec sám vysvetľuje preklad konsekračnej modlitby svätej omše pri premenení vína na krv Kristovu. (3)

„Excelencia! Veľavážený, milý pán arcibiskup!
Pri Vašej návšteve 15. marca 2012 ste mi oznámili, že v preklade slov ‚pro multis’ v modlitbe kánonu svätej omše naďalej vládne nejednotnosť medzi biskupmi nemeckej oblasti. Zjavne hrozí nebezpečenstvo, že v očakávanom novom vydaní knihy Gotteslob v niektorých častiach nemeckej oblasti naďalej chce zostať preklad ‚za všetkých’, aj keby Nemecká biskupská konferencia bola jednotná, že tam uvedie ‚za mnohých’, ako si to želá Svätá stolica. Sľúbil som Vám, že sa písomne k tejto závažnej otázke vyjadrím, aby som zabránil takémuto rozkolu v najvnútornejšom priestore našich modlitieb. List, ktorých skrze Vás píšem členom Nemeckej biskupskej konferencie, dám zaslať aj ostatným biskupom nemeckej oblasti.
Dovoľte mi najprv niekoľko slov k vzniku tohto problému. V 60. rokoch, keď sa Rímsky misál prekladal do nemčiny, bol exegetický konsenzus v tom zmysle, že výrazy: ‚mnohí’ a ‚tí mnohí’ (v Iz 53, 11 a nasl.) sú hebrejskou výrazovou formou na pomenovanie celosti – ‚všetkých’. Slovo ‚mnohí’ v Evanjeliách sv. Matúša a Marka je v tomto zmysle semitizmus a treba ho prekladať výrazom ‚všetci’. To sa vzťahovalo aj na bezprostredný latinský preklad, ktorého ‚pro multis’ sa vzťahuje cez evanjeliové správy na Iz 53, a preto to treba prekladať ako ‚pre všetkých’. Tento exegetický konsenzus sa medzitým rozdrobil, už neexistuje. V nemeckom preklade Svätého písma sa v texte o Poslednej večeri uvádza: ‚Das ist mein Blut, das Blut des Bundes, das für viele vergossen wird’ – ‚za mnohých’ (Mk 14, 24; porov. Mt 26, 28). Tým sa zviditeľňuje niečo veľmi dôležité: preklad ‚pro multis’ ako ‚za všetkých’ nebol čistý preklad, ale výklad, ktorý bol a zostáva odôvodnený, ale to už je výklad, a teda viac než preklad.
Toto splynutie prekladu a výkladu patrí istým spôsobom k princípom, ktoré sa bezprostredne po Koncile uviedli pri prekladaní liturgických kníh do moderného jazyka. Vedelo sa, ako sú Biblia a liturgické texty vzdialené od jazyka a myslenia dnešného človeka, takže aj po preklade by naďalej museli zostať veriacim nepochopiteľné. Úsilím bolo, aby sväté texty v preklade boli pochopiteľné pre účastníkov bohoslužieb, hoci pritom stále ešte zostanú veľmi vzdialené od ich sveta, ba teraz sa ešte viac zviditeľní, aké sú vzdialené. Tak sa cítilo oprávnenie, ba až povinnosť zahrnúť do prekladu už aj výklad, a tým ozrejmiť cestu ľuďom, ktorých srdcia a rozum mali práve tieto slová obsiahnuť.
Až do istého stupňa zostáva princíp obsahového, nie čisto doslovného, prekladu základných textov naďalej oprávnený. Pretože sa často musím modliť liturgické modlitby v rôznych jazykoch, nedalo mi nevšimnúť si, že medzi týmito prekladmi možno niekedy sotva nájsť spoločné rysy a že základný spoločný text zostáva takmer nespoznateľný. Pritom sa do neho vkliesnili také banality, ktoré znamenajú skutočné straty.
A tak po oných rokoch si aj osobne začínam čoraz jasnejšie uvedomovať, že princíp nie doslovného, ale štrukturálneho súladu pôvodného textu a prekladu má svoje hranice. V tomto zmysle Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí ... 28. 3. 2001 vydala inštrukciu pre prekladateľov Liturgiam authenticam a v nej sa dostal opäť do popredia princíp doslovného prekladu, samozrejme, bez predpisovania jednostranného verbalizmu.
To, čo je v spomenutej inštrukcii dôležité, je rozlišovanie prekladu a výkladu. A to je potrebné pri slove Písma, ako aj pri liturgických textoch. Na jednej strane sa musí Sväté slovo javiť podľa možnosti ako ono samo aj so svojou cudzosťou a otázkami, ktoré v sebe obsahuje, na druhej strane Cirkev má úlohu výkladu, aby – v medziach nášho príslušného chápania – k nám prichádzalo to posolstvo, ktoré nám ním Ježiš odovzdal.
Ani citlivý preklad nedokáže nahradiť výklad: patrí k štruktúre Zjavenia, že Božie slovo sa v Cirkvi číta spolu s výkladom, že sa spolu spája vernosť Svätého slova a jeho sprítomnenie. Sväté slovo tu musí byť prítomné ako ono samo, v jeho vlastnej, nám možno cudzej podobe. Výklad sa musí podávať vernosťou Slovu samému, ale súčasne musí byť ono sprístupnené dnešnému poslucháčovi.
V tejto súvislosti Svätá stolica rozhodla, že v novom preklade misálu výraz ‚pro multis’ sa bude prekladať ako taký a nebude sa súčasne aj vykladať. Namiesto interpretačného výkladu ‚za všetkých’ sa musí uviesť jednoduchý preklad ‚za mnohých’. Pritom chcem poukázať na to, že u Matúša, ako i u Marka nie je člen, teda nie ‚za tých všetkých’, ale ‚za všetkých’. Ak je toto rozhodnutie z hľadiska zásadného zaradenia prekladu a výkladu, ako dúfam, skutočne zrozumiteľné, tak som si vedomý aj toho, že to znamená nesmiernu výzvu pre všetkých, ktorí majú za úlohu vykladať Božie slovo v Cirkvi. Pretože obyčajnému návštevníkovi bohoslužieb sa to nepochybne javí takmer ako zlom v centre toho svätého. Bude si preto klásť otázky: Či nezomrel Kristus za všetkých? Zmenila Cirkev svoju náuku? Môže a smie to robiť? Je to dielo reakcie, ktoré chce zničiť dedičstvo Koncilu?
Zo skúseností posledných 50 rokov všetci vieme, ako hlboko zmeny liturgických foriem a textov zasahujú duše ľudí, ako veľmi musí zmena textu v takom ústrednom bode ľudí znepokojiť. Lebo to tak je, rozhodlo sa vtedy v zmysle diferencie medzi prekladom a výkladom, že sa určí preklad ‚mnohí’, a súčasne sa stanovilo, že tento preklad musí sprevádzať dôkladná katechéza biskupov a kňazov...
Katechéza je zásadnou podmienkou platnosti nového prekladu. Pokiaľ viem, takáto katechéza sa v nemeckej oblasti doteraz nekonala. Úmyslom môjho listu je Vás všetkých, milí spolubratia, čo najnaliehavejšie požiadať, aby ste túto katechézu teraz vypracovali, prediskutovali s kňazmi a sprístupnili veriacim.
V takejto katechéze sa musí krátko vyložiť, prečo sa po Koncile prekladal výraz ‚mnohí’ ako ‚všetci’ – aby sa jednoznačne vyjadril Ježišom želaný zmysel univerzálnosti od neho vychádzajúcej spásy. Tu sa vynára, pravdaže, ihneď otázka – ak Ježiš zomrel za všetkých, prečo pri Poslednej večeri povedal ‚za mnohých’? A prečo ostávame pri týchto slovách Ježiša? Tu treba najprv ešte dodať, že Ježiš podľa Matúša a Marka povedal ‚za mnohých’, podľa Lukáša a Pavla však povedal ‚za vás’. Tým sa okruh zdanlivo ešte zužuje. A práve stadiaľto možno dospieť k riešeniu.
Učeníci vedia, že Ježišovo poslanie presahuje ich a ich okruh, že On prišiel, aby zhromaždil roztrúsené Božie deti celého sveta (Jn 11, 52). To ‚za vás’ robí Ježišovo poslanie však celkom konkrétnym – za prítomných. Nie sú to nejaké anonymné elementy obrovského celku, ale každý jednotlivec vie, že Pán zomrel práve za mňa, za nás. ‚Za vás’ siaha do minulosti a do budúcnosti, myslí sa mňa celkom osobne – nás, čo sme tu zhromaždení, Ježiš pozná a miluje. Tak je aj toto ‚za vás’ nie zúžením, ale konkretizáciou, ktorá platí pre každé spoločenstvo, čo slávi Eucharistiu, a konkrétne ho spája s Ježišovou láskou. Rímsky kánon v slovách premenenia spojil oba biblické výrazy, a preto hovorí: ‚Za vás a za mnohých’. Táto formula sa potom prevzala pri reforme liturgie do všetkých kánonov omše.
Ale teraz ešte raz: prečo ‚za mnohých’? Či Pán nezomrel za všetkých? To, že Ježiš Kristus ako Boží Syn, ktorý sa stal človekom, je človekom pre všetkých ľudí; ako nový Adam patrí k základným istotám našej viery. Chcel by som pripomenúť iba tri texty Písma: Boh ‚vydal svojho Syna za nás všetkých’, formuluje to sv. Pavol v Liste Rimanom (Rim 8, 32). ‚Lebo nás ženie Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli,’ píše sv. Pavol i v 2. liste Korinťanom (2 Kor 5, 14). Ježiš ‚vydal seba samého ako výkupné za všetkých’, uvádza sa takisto v 1. liste Timotejovi (1 Tim 2, 6). Ale práve preto je potrebné sa opýtať: ak je toto také jasné, prečo sa v Eucharistickej modlitbe uvádza ‚za mnohých’? Nuž, Cirkev prevzala túto formuláciu z textov Nového zákona. Hovorí tak z úcty k Ježišovmu slovu, aby mu zostala verná aj v každom jeho slove. Úcta pred Ježišovým slovom samotná je dôvodom formulácie kánonu. Ale potom sa pýtame: prečo to teda sám Ježiš tak povedal? Vlastný dôvod spočíva v tom, že Ježiš sa tak dal spoznať v Iz 53 ako Boží sluha, ukázal sa ako postava, ktorú očakávali proroci. Úcta Cirkvi k Ježišovmu slovu, vernosť Ježiša k slovu ‚Písma’, táto dvojitá vernosť je konkrétnym dôvodom formulácie ‚za mnohých’. Do tohto reťazca úctivej vernosti sa zaraďujeme doslovným prekladom slov Písma.
Ako sme predtým videli, že to ‚za vás lukášovskej a pavlovskej tradície nezužuje, ale konkretizuje, tak môžeme teraz spoznať, že dialektika ‚mnohí’ – ‚všetci’ má svoj vlastný význam. Výraz ‚všetci’ sa pohybuje na ontologickej rovine – bytie a pôsobenie Ježiša zahrňuje celé ľudstvo, minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Ale fakticky, historicky v konkrétnom spoločenstve tých, ktorí slávia Eucharistiu, prichádza iba k ‚mnohým’. Tak môžeme vidieť trojnásobný význam priradenia ‚mnohí’ a ‚všetci’. Najprv by to pre nás, ktorí smieme sedieť pri jeho stole, malo znamenať prekvapenie, radosť a vďačnosť – že povolal mňa, že ja smiem byť u neho a že práve ja ho smiem poznať. Avšak: ‚Vďaka patrí Pánovi, ktorý ma z milosti do svojej Cirkvi povolal...’
Po druhé je to potom aj zodpovednosť. Ako Pán oslovuje tých iných ‚všetkých’, to zostáva tajomstvom. Ale niet pochýb, že je to zodpovednosť – byť priamo ním povolaný k jeho stolu, takže smiem počúvať: za vás, za mňa on trpel. Tí mnohí nesú zodpovednosť za všetkých. Spoločenstvo mnohých musí byť svetlom, mestom na vrchu, kvasom pre všetkých. To je povolanie, ktoré sa týka každého jednotlivca osobne. Tí mnohí, ktorými my sme, musia niesť zodpovednosť za celok vo vedomí si svojho poslania.
A konečne sa k tomu môže pridať tretí aspekt. V dnešnej spoločnosti máme pocit, že v nijakom prípade nie sme ‚mnohí’, ale že je nás celkom málo – sme hŕstka, z ktorej stále a stále ubúda. Ale nie – my sme ‚mnohí’: ‚Potom som videl; a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov,’ uvádza sa v Zjavení sv. Jána (Zjv 7, 9). My sme mnohí a stojíme tu za všetkých. Tak obe slová ‚mnohí’ a ‚všetci’ patria spolu a vzťahujú sa na seba navzájom v zodpovednosti a v prísľube.
Excelencia, milí spolubratia v biskupskej službe! Týmto celým som chcel naznačiť základné obsahové línie katechézy, ktorou majú byť čím najskôr kňazi a laici pripravení na nový preklad. Dúfam, že toto všetko súčasne poslúži k hlbšiemu sláveniu svätej Eucharistie a tak sa stane súčasťou veľkej úlohy, ktorá stojí pred nami s nadchádzajúcim Rokom viery. Dúfam, že táto katechéza nám bude čoskoro k dispozícii, a teda bude súčasťou obnovy bohoslužieb, o ktorú sa Koncil od svojho prvého zasadnutia usiloval.
S veľkonočnými pozdravmi požehnania zostávam v Pánovi Váš
Benedictus PP XVI.“

Pápež Benedikt XVI. túto problematiku podrobne analyzuje aj vo svojej knihe Ježiš Nazaretský. (4)

Konsekračné slová nad kalichom „pro multis“ boli podobne ako do slovenčiny (nie celkom presne „za všetkých“), preložené z latinčiny i do iných moderných jazykov: napr. po taliansky: per tutti; po nemecky: für alle; po španielsky: por todos los hombres. Anglické slová for all sú od 27. novembra 2011, t. j. od nového vydania misála v angličtine (Editio Typica Tertia), nahradené for many. (5)
Vo veci „pro multis“ vs. „pro omnibus“ sa viedli a vedú polemiky na vysokej teologickej i biskupskej úrovni. Postoj k tomu zaujala aj Talianska biskupská konferencia, žiaľ, zatiaľ nie prijatím pápežovho želania (dogmaticky, teologicky a skripturisticky podloženého), ale nateraz, kým nevyjde tretie typické vydanie misála, demokratickým hlasovaním. 187 biskupov bolo „za všetkých“ [per tutti] a len 11 „za mnohých“ [per molti]. (6) Tretie typické vydanie misála sa v taliančine i v ďalších jazykoch pripravuje.
Aj v Nemecku, vlasti pápeža Benedikta XVI., sa vydávajú rozličné protichodné vyhlásenia, ktoré nachádzajú svoju ozvenu v médiách. V praxi sa zatiaľ nič nezmenilo, ale predseda Nemeckej biskupskej konferencie, freiburský arcibiskup Robert Zollitsch, už 24. apríla 2012 vydal stanovisko, v ktorom okrem iného napísal:
„Nový preklad misála, ktorý sa v súčasnosti pripravuje, sleduje pozície vatikánskeho dokumentu Liturgiam authenticam z roku 2001. To zahŕňa i primeraný preklad slov nad kalichom, o ktorom sa v minulosti viedla široká diskusia. Svätý Otec sa k tomu vyjadril v liste biskupom v krajinách hovoriacich po nemecky. Tento list ponúka vysvetlenie a je ukončením tejto diskusie.“ (7)

„V iných krajinách sveta sa Cirkev vracia k používaniu ‚za mnohých’: v Latinskej Amerike, v Maďarsku, v USA. Často s protestmi a s neposlušnosťou. (8) Ostrihomsko-budapeštiansky arcibiskup a predseda Maďarskej biskupskej konferencie kardinál Peter Erdő 11. mája 2009 napísal list, v ktorom nariadil, aby sa od Turíc v tom istom roku pri konsekrácii kalicha používalo namiesto slova ‚mindenkiért’ [pro omnibus] slovo ‚sokakért’ [pro multis]. (9)
V prípade Gréckokatolíckej cirkvi si treba uvedomiť dôležitý fakt, že Druhý vatikánsky koncil a následné zmeny v slávení Eucharistie nemali vplyv na gréckokatolícku liturgiu a po Koncile sa v kresťanských východných cirkvách neudiala ani nijaká liturgická reforma. Koncil len zdôraznil, že východné zjednotené kresťanské cirkvi si svoj obrad majú udržiavať podľa svojej tradície a zvyklosti tej-ktorej partikulárnej cirkvi. (10) Ďalej Koncil tiež odporúčal, že tie kresťanské východné cirkvi, ktoré boli v historickom procese zjednocovania s Rímom ovplyvnené latinskou liturgiou, sa majú vrátiť k svojim pôvodným tradíciám. (11) Jediná vec, ktorá sa dotkla liturgie kresťanských východných cirkvi, bola tá, že sa začala prekladať do živých, miestnych jazykov (i keď treba podotknúť, že v kresťanských východných cirkvách aj pred Koncilom jednotný liturgický jazyk nebol). Gréci slávili po grécky, Melchiti po aramejsky a slovanské národy po staroslovensky atď. Ako uvádza vo svojom (vyššie citovanom) liste v bode 3. c. kardinál Francis Arinze, text zodpovedá latinskému „pro multis“.
Začiatkom 40-tych rokov 20. storočia sa začína séria jednotných vydaní liturgických kníh pre grékokatolíkov odvodzujúcich svoj pôvod z Brestskej a Užhorodskej únie, tzv. Editio Ruthena (...) To sa týka grékokatolíkov Ukrajincov, Slovákov i Rusínov rovnako doma, ako aj v diaspóre. Rusínska metropolia v USA, podobne ako ukrajinské metropolie v USA a Kanade počnúc 60-tymi rokmi 20. storočia začali vypracovávať preklady liturgických kníh do živých jazykov – do angličtiny a ukrajinčiny, pričom sa však verne pridŕžali spoločného cirkevno-slovanského textu. (12)
Staroslovenské znenie konsekračných slov nad kalichom, ktoré bolo pred Druhým vatikánskym koncilom a je rovnaké aj dnes, znie takto: „Pijte ot neja vsi, sija jesť krov moja novaho zavita, ježe za vy i za mnohi izlivajemaja vo ostavlenije hrichov.“ Súčasný gréckokatolícky liturgikon v slovenčine tak v liturgii sv. Jána Zlatoústeho, ako aj v liturgii sv. Bazila Veľkého má to uvedené takto: „Pite z nej všetci, toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za vás i za mnohých na odpustenie hriechov.“ (13) Nový preklad slovenskej sv. liturgie uviedli do praxe v pondelok 16. februára 1998 v Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove, kde za účasti prešovského biskupa Mons. Jána Hirku a kňazov Prešovského biskupstva po prvýkrát sv. liturgiu Jána Zlatoústeho v novom preklade slúžil vtedajší riaditeľ Biskupského úradu v Prešove a biskupský vikár Mons. Peter Rusnák, súčasný bratislavský eparcha. Nový preklad sv. liturgie schválila Posvätná kongregácia pre východné cirkvi v septembri minulého roka. (14)
Slovenskí biskupi na plenárnom zasadaní KBS 18.–20. júna 2012 sa o. i. zaoberali aj návrhmi na úpravu liturgických textov pripravovaného tretieho typického vydania Rímskeho misála v slovenčine. Biskupi prijali zmenu navrhnutú pápežom Benediktom XVI., aby sa v slovách premenenia nad Kristovou krvou namiesto slovného spojenia „za všetkých“ používalo spojenie „za mnohých“. Zmena začne platiť až vydaním pripravovaného tretieho typického vydania Rímskeho misála. (15)
Zdá sa, že lepších latinčinárov, ktorí pracovali na preklade pokoncilového misála, mali napríklad Francúzi – tí tam majú „pour la multitude“, Portugalci „por muitos“, či Poliaci – „za wielu“ alebo Bielorussi – „за многiх“. Títo preto nemusia nič opravovať ani ľuďom vysvetľovať.
S pomocou Božou, našimi modlitbami, ale i konkrétnou prácou to však určite zvládneme a Svätého Otca potešíme vydaním nového misála. Škoda, že už nie Benedikta XVI., ktorý nás o to výslovne požiadal. Videant consules.

Autorom príspevku je ThDr. Ján Košiar.

(Pôvodne uverejnené: In verbo autem tuo. Jubilejník k 70. narodeninám slovenského biblistu Jána Ďuricu SJ. Ed. Jozef M. Rydlo. Libri Historiæ, séria Scriptores, zv. XII. Bratislava : Libri Historiæ, o. z., 2013, s. 267–276. Štúdia vyšla v roku 2017 aj v taliančine na katolíckom internetovom portáli Chiesa e post concilio: Pro multis – pro omnibus: L’Eucaristia – cambio delle parole della consacrazione di Calice: chiesaepostconcilio.blogspot.com.)

Poznámky:
(1) Notitiæ, Commentarii ad nuntia et studia de re liturgica (Cittá del Vaticano), zv. 43, 2006, 2006, s. 441 – 443. Slovenský text in: Liturgia, časopis pre liturgickú obnovu, 19, 2009, s. 137–139. Dostupné na internete: kbs.sk.
(2) Blog Prof. Jána Dudu dostupný na internete: duda.kapitula.sk.
(3) Dostupné na internete: vatican.va.
(4) 5. kapitola: Posledná večera. Teológia slov ustanovenia Eucharistie. In: JOSEPH RATZINGER – BENEDIKT XVI.:  Ježiš Nazaretský, II. diel. Preložil Jaroslav Cepko. Trnava : Dobrá kniha, 2011, s. 126–144.
(5) NewsLetter of United States Conference of Catholic Bishops, The Committee on Divine Worship, Volume XLVII, September 2011, p. 4.
(6) SANDRO MAGISTER: Diario Vaticano, 3. 5. 2012. „Per molti“ o „per tutti“? La risposta giusta è la prima. Dostupné na internete: chiesa.espresso.repubblica.it.
(7) Pressemeldung, 24. 04. 2012 – Nr. 069. Erklärung des Vorsitzenden der Deutschen Bischofskonferenz zum Brief von Papst Benedikt XVI. zur Frage der Übersetzung des Kelchwortes. Dostupné na internete: dbk.de.
(8) SANDRO MAGISTER, ibidem.
(9) FÜLEP DÁNIEL: Értetek és sokakért. Megjelent a Tengernek Csillaga 2009 szeptemberi számában. Dostupné na internete: katolikus-honlap.hu.
(10) Orientalium Ecclesiarium, Dekrét Druhého vatikánskeho koncilu o východných katolíckych cirkvách, č. 2.
(11) Orientalium Ecclesiarium, č. 6.
(12) CYRIL VASIĽ: Gréckokatolíci : Nový preklad Liturgie sv. Bazila Veľkého – jeden z výsledkov liturgickej reformy v Gréckokatolíckej cirkvi. Rádio Vatikán, 8. januára 2006. Dostupné na internete: storico.radiovaticana.va.
(13) Svätá Božská Liturgia nášho Otca Svätého Jána Zlatoústeho, Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 53. (Schválená Kongregáciou pre východné cirkvi 14. septembra 1997.); Svätá Božská Liturgia nášho Otca Svätého Bazila Veľkého. Prešov : Petra, 2005, s. 48. (Schválená Kongregáciou pre východné cirkvi 17. marca 2005.)
(14) Slovo, časopis Gréckokatolíckej cirkvi, roč. 30, 1998, č. 6, s. 10.
(15) Dostupné na internete: tkkbs.sk.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.