- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

5. júna 2018

Jáchymovské peklo (2018)


V piatok 25.mája a v sobotu 26. mája 2018 sa konal 29. ročník spomienkového podujatia Jáchymovské peklo, ktoré pripravila Konfederácia politických väzňov – pobočka v Karlových Varoch a ústredie KPV ČR ako spomienku na niekoľko desiatok tisíc nevinných obetí bývalého komunistického režimu (mnohí boli odsúdení na dlhodobé odňatie slobody, strávili dlhé roky v otrockej práci pri ťažbe uránovej rudy v neľudských podmienkach jáchymovských lágrov).
Hlavná časť osláv sa konala v sobotu 26. mája, keď bola za všetky obete slúžená svätá omša v Kostole svätého Joachima a Anny v Jáchymove, ktorú celebroval emeritný plzenský biskup Mons. František Radkovský a ďalší prítomní kňazi. V úvode biskup pripomenul, že aj keď nás už delí od pripomínaných udalostí viac než polstoročie, je potrebné si ich pripomínať, a to bez nenávisti, s modlitbou za tých, ktorí trpeli, aj za tých, ktorí ich mučili a prenasledovali.

V homílii vychádzal z biblických čítaní, ktoré boli na túto príležitosť vybrané. Pripomenul, že Božie slovo platí pre všetky situácie už vyše dve tisíc rokov a vtedy, keď sme sa podľa neho snažili správať, tak to bolo dobré pre nás i pre svet. I dnes je potrebné predovšetkým v rodinách, a nielen tam, aby si ľudia dokázali odpustiť a vidieť nielen to negatívne, ale aj to dobré. Tiež na pracoviskách aj v spoločnosti, v štáte i medzi štátmi. I keď je situácia ťažká, je potrebné odpustiť  a vždy začať znova. Je potrebné si stále minulosť pripomínať, lebo národ, ktorý zabudol na svoju minulosť, na svoje chyby, ich bude musieť prežívať znova. Osobitne je potrebné ich pripomínať mladej generácii, ktorá o nich veľa nevie, a to nie je záležitosť len tých, ktorí tieto udalosti prežili, lebo ich ubúda. Máme sa snažiť byť ľuďmi, ktorí sa usilujú o pravdu, spravodlivosť, vzájomné pochopenie, ktorí presadzujú dobro i vtedy, keď to pre nich nie je výhodné.
Po skončení svätej omše sa konala pietna spomienka – kladenie vencov a prejavy – pri pamätníku Brána slobody. Začala sa hymnou k svätému Václavovi v podaní posádkovej hudby z Prahy a položením viac než 25 vencov a kytíc k pamätníku: od prezidenta ČR, senátu, parlamentu, vlády, armády, Karlovarského kraja, ako aj miest Karlovy Vary, Horní Slavkov, Jáchymov, Ostrov, ďalej od Konfederácie politických väzňov ČR i KPVS, skautov a ďalších politických a spoločenských organizácií.
Starosta mesta Jáchymov Bronislav Grulich pripomenul tohtoročné sté výročie vzniku ČSR a privítal zástupkyňu predsedu senátu ČR Milušu Horskú, poslanca parlamentu ČR Jakuba Michálka, hajtmanku Karlovarského kraja Janu Vildoumetzovú, podpredsedu KPV ČR Lea Žídka, politických väzňov, ich rodinných príslušníkov a všetkých hostí a prítomných. Povedal, že je mu ľúto, že sa udalosti, ktoré si pripomíname, stali v tomto meste.
Podpredsedníčka senátu Miluše Horská pripomenula väzňov komunizmu na Jáchymovsku a Příbramsku, ktorých chceli ich prenasledovatelia zlomiť a zlikvidovať. Tu boli ničení za živa, boli tu vraždení vedome a úkladne tými, ktorí pohŕdajú ľuďmi. Likvidovaní a prenasledovaní boli ľudia len preto, že mali odlišné názory. V týchto ľuďoch komunisti ničili tie najlepšie vlastnosti a morálne hodnoty, ale netýkalo sa to len politických väzňov, ale aj ich rodín, a to sme dodnes neodčinili. Neodsúdili sme tých, ktorí nevinných prenasledovali. Nerobme hrubú čiaru za minulosťou, nezabúdajme na tých, ktorí urobili mnohým zo života peklo. Tí, ktorí sa nedali zlomiť, zaplatili za to životom či vážnou ujmou na zdraví, tým mysleli na nás, na budúcnosť v našej krajine. Týmto ľuďom patrí naša úcta. Majme odvahu, chuť, túžbu a lásku odpúšťať, potrebujú to naši mŕtvi, my, naše deti, vnúčatá...
Poslanec a podpredseda ústavnoprávneho výboru parlamentu ČR Jakub Michálek zaspomínal na svojho pradedka Landu i ďalších predkov, ktorí boli komunistickým režimom prenasledovaní. Hajtmanka Karlovanského kraja Jana Vildoumetzová prítomných pozdravila v mene kraja s kúpeľnou minulosťou i prítomnosťou i s minulosťou politických väzňov, pre ktorých bol každý deň o zachovaní ľudskej dôstojnosti. Väzni platili za to, že mali svoj názor a nezľavili zo svojich morálnych zásad. Platili cenou najväčšou, svojím zdravím, svojím životom. Je potrebné na týchto ľudí spomínať.
Za Platformu európskej pamäti a svedomia sa prihovoril člen predsedníctva Miroslav Lehký. Vyjadril svoju úctu a vďačnosť obetiam komunistickej totality i to, že sme voči ním zaviazaní hovoriť pravdu a usilovať sa o spravodlivosť. Hovoriť pravdu celú, konkrétnu, ktorá nechce byť počutá, ktorá je relativizovaná, ktorá sa snaží náš pohľad zatieniť nezáujmom, egoizmom a polopravdami. Táto pravda musí byť odovzdaná mladým generáciám. Úsilie o spravodlivosť nie je pomsta. Znamená jasné deklarovanie zla, obnovu právneho vedomia, svedomia spoločnosti, ktorá bola viac ako štyridsať rokov devastovaná komunistickým režimom. Tiež znamená vieru v spravodlivosť. Česká republika, Slovenská republika, Európa, Európska únia nestoja len na ekonomickej prosperite, my stojíme na základe, na hodnotách ako je viera, šľachetnosť, solidarita, úsilie o spravodlivosť. Tieto hodnoty môžu zachovať spoločenskú a politickú prosperitu a stabilitu. Sme zaviazaní úctou k ľudským právam a úctou k ľudskému životu, ako povedal pápež Ján Pavol II.: „Každý život je jedinečný a neopakovateľný.“
Predseda KPVS Peter Sandtner pripomenul, že tieto miesta sú spojené aj s obeťami politických väzňov zo Slovenska a dodal, že bol vyhlásený za blahoslaveného jáchymovský väzeň salezián Titus Zeman a začala sa rímska fáza procesu blahorečenia bohoslovca vincentína Jána Havlíka, ktorý zomrel na následky jáchymovského väzenia.
Podpredseda KPV ČR Leo Žídek vyjadril svoju vďačnosť za možnosť stretnúť sa na tomto pamätnom mieste, za to, že tu môžeme ďakovať za dar slobody a života a prejaviť svoju vďačnosť tým, ktorí tu padli. Tiež za to, že môžeme zaspomínať na udalosti našich mladých rokov i zamyslieť sa nad súčasnosťou, ktorá nám kladie znepokojujúce otázky.
Biskup František Radkovský povedal, že čo si pripomíname a vážime, je vernosť svedomiu. Túto vernosť mali ľudia, ktorí tu trpeli a položili život. Na druhej strane bolo mnoho tých, ktorí v dobe nacistickej či komunistickej totality svoje svedomie zradili. Aj v dnešnej spoločnosti je potrebná výchova svedomia. Spoločnosť je natoľko kvalitná, nakoľko je citlivé jej svedomie, nakoľko je schopná sa podľa neho správať, zasadzovať sa za vysoké ciele. Je to predovšetkým povinnosť tých, ktorí majú dôveru spoločnosti. Aby bolo dostatok tých, ktorí dokážu povedať nie všetkému zlu, podvodom, klamstvu.
Tohtoročný 29. ročník Jáchymovského pekla bol aj príležitosťou stretnúť sa s niekoľkými ešte žijúcimi politickými väzňami, ktorých už veľa medzi nami nezostáva. Ako sa vyjadrili niekoľkí rečníci, je otázkou, čo bude potom, keď zomrie posledný politický väzeň komunistickej totality.
Na spomienkovom podujatí sa zúčastnili mnohí rodinní príslušníci politických väzňov, ktorí sa vracajú na miesta, kde ich blízki prežili najťažšiu časť svojho života a často o tom nemohli hovoriť, keďže pri prepustení boli prinútení podpísať sľub mlčanlivosti a svoje spomienky si často odnášali na večnosť. 
Dodajme, že počas komunistickej totality v rokoch 1948–1989 bolo 236 ľudí popravených, odsúdených cca 147.000, v táboroch nútených prác a koncentračných táboroch väznených cca 186.000, v PTP cca 118.000 ľudí, zastrelených na úteku viac ako 350 ľudí, pričom utrpenie ich rodinných príslušníkov a ďalších odporcov komunistickej totality nie je možné vyčísliť. Všetky tieto obete je si potrebné pripomínať!

Text a fotografia: Ľudovít Košík
::
Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.