12. júna 2019

Ján Krstiteľ


Lukášovo evanjelium nás informuje: „V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Itúrei a trachonitídskom kraji a Lyzaniáš tetrarchom v Abilíne, za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša. Chodil po celom okolí Jordánu a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov...“ (Lk 3, 1–3).
Ján Krstiteľ bol drsným mužom púšte, posledným prorokom, ktorý ohlasoval Božiu vôľu a pripravoval cestu Mesiášovi. Žil asketicky a vystupoval zapálene, odvážne. Nosil odev z ťavej srsti  a okolo bedier kožený opasok, potravou mu boli kobylky a lesný med (porov. Mt 3, 4). Vychudnutý pôstom, ale pevný, šľachovitý, čistý a prostý hromovým hlasom volal: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť nastávajúcemu hnevu?! Prinášajte teda ovocie hodné pokánia... Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa“ (Lk 3, 7–9).

Prípravou na príchod Mesiáša má teda byť pokánie a obrátenie, bázeň pred Bohom a konanie dobra. Potrebujeme sa očistiť, zbaviť sa starej špiny, zriecť sa hriechu a vôbec všetkého, čo nám bráni prinášať dobré ovocie. Boh nikoho dopredu neodmieta, my sami však môžeme padnúť do tmy, ak odmietneme svetlo, ak odmietneme Božie volanie, ak odmietneme evanjelium.
Krstiteľ bol „hlasom volajúceho na púšti“, avšak takým silným, že prenikal až do ľudského vnútra a zasahoval srdce. Celé zástupy ľudí šli za ním, aby počuli jeho ohnivé kázne a aby sa dali pokrstiť vo vodách Jordánu. Tento krst mal byť znakom zásadného obratu, obyčajná voda sa stávala živou vodou.
Bolo to mimoriadne duchovné hnutie. Ako poznamenáva evanjelista, ľud žil v očakávaní a mnohí si o Jánovi mysleli, že azda on je Mesiáš. Ale sám to vyvrátil: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom“ (Lk 3, 15–16).
K ľuďom, ktorí prichádzali dať sa pokrstiť, sa pridal aj Ježiš: „Vo chvíli, keď Ježiš vstupuje do rieky, mení sa scenéria. Okolostojaci ľudia asi stíchli v napätom očakávaní. Rozhovory zmĺkli...“ (Peter Seewald: Ježiš Kristus – Biografia). Ján Krstiteľ začal totiž odporovať. Má vari pokrstiť toho, kto stojí omnoho vyššie než on? Ale Ježiš trval na tom, že chce byť pokrstený, „lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé“ (Mt 3, 15). Ján ho teda pokrstil a vtedy sa otvorilo nebo a niektorí z prítomných si uvedomili blízkosť Božieho kráľovstva.
Ježiš teda neprišiel zrušiť Zákon, ale ho naplniť. Dobrovoľne sa podriadil spravodlivým ustanoveniam a ukázal príklad nám všetkým. Nehlása anarchiu ani revolúciu, hlása znovuzrodenie vychádzajúce zo zdravých koreňov. Lebo skutočná zmena k lepšiemu nemôže stáť na ruinách a negativizme.
Ježiš sa dal pokrstiť človekom, ktorý mu pripravoval cestu, dal sa pokrstiť, i keď nebol poškvrnený hriechom a krst vlastne nepotreboval – prejavil tak veľkosť a lásku, ktorej dávame prívlastok kresťanská. Jeho prípad je výnimočný: „On prišiel k Jánovi preto, aby sa naplnilo proroctvo Predchodcovo. Jeho pokľaknutie pred prorokom ohňa je uznaním úradu proroka ako zákonného posla, ktorý učinil zadosť svojej povinnosti a ktorý môže teraz povedať, že skončil svoje dielo“ (Giovanni Papini: Život Krista).
No hlavne tu môžeme vidieť Ježišovo zjednotenie sa s Božou vôľou – takto sa napĺňa, čo je spravodlivé. Nevinný prichádza k hriešnikom a preberá ťarchu ich previnení. A z neba počuť hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie“ (Mt 3, 17).
* * *
Ján Krstiteľ začal verejne pôsobiť skôr ako Ježiš. Za krátky čas sa stal známym v celej Palestíne. Nikto vtedy nehovoril tak prísne a zároveň jasne ako on. V jeho kázaní sa nanovo otvárali veľké starozákonné témy: Boží súd a obrátenie. Neohrozene vystupoval aj proti mocenskej elite, aj proti panovníkovi Herodesovi Antipasovi. Vyčítal mu, že si vzal za ženu manželku svojho brata. Herodiada, oná žena dvoch mužov, smilná a zlá, znenávidela ho pre priamosť a odvahu, s ktorou ju káral, strojila proti nemu úklady a dosiahla jeho uväznenie.
Ján, krstiac Ježiša, videl Ducha Svätého zostupovať z neba v podobe holubice, tak spoznal Mesiáša (porov. Jn 1, 32–34). Ale v žalári, prežívajúc úzkosti, útrapy i obavy, podľahol načas pochybnostiam. Poslal preto svojich učeníkov k Ježišovi opýtať sa: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ (Mt 11, 3). Po návrate poslov, vypočujúc si odpoveď, vyčistila sa mu myseľ a znova potvrdil svoje svedectvo, že Ježiš je Boží Syn.
Keď tetrarcha Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, Herodiada vycítila príležitosť zbaviť sa proroka. Jej dcéra tancovala na oslave a zapáčila sa Herodesovi i hosťom. Pripitý vládca povedal dievčine, že si môže zažiadať čo len chce, prisahajúc, že jej to dá – a ona, nahovorená matkou, zažiadala si hlavu Jána Krstiteľa. Ako píše evanjelista Marek: „Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať. Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal, priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke“ (Mk 6, 26–28).
* * *
Ján Krstiteľ bol veľkou mravnou autoritou a hlasom národnej obrody. Jeho násilná smrť vyvolala medzi ľuďmi rozruch, zdesenie i hnev. Ale čo mohli spraviť proti krutej moci? Samotný Ježiš vyzdvihol jeho význam; povedal zástupom: „Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? (...) Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka! (...) Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ...“ (Mt 11, 7–11).

Ján Maršálek
(Úryvok z knihy Kristus prichádza, ktorá vyšla vo vydavateľstve Post Scriptum.)

Viac o knihe:

1 komentár:

  1. Anonymný12.6.19

    Výňatok z knihy známeho titulu Kristus prichádza...hoci kniha je úzko špecificky náboženská stojí za prečítanie. Odporúčam, prečítal som si ju, je zaujímavá, poučná a určená nielen pre kresťanov katolíkov. milan kupecký

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.