- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

9. augusta 2019

Drevené chrámy východného obradu (4)


Topoľa
Drevené chrámy východného obradu zvané „cerkvi“ svojou prekrásnou architektúrou a jedinečnou umeleckou výzdobou odzrkadľujú prelínanie latinskej a byzantskej kultúry. Zároveň predstavujú neoddeliteľnú súčasť územia tunajších Východných Karpát – hodnotných prírodných území Národného parku Poloniny a Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. (Nápis na informačnej tabuli v obci Topoľa.)
Keby som chcel tieto vety voľne preložiť do bežného jazyka, tak poviem: ak budete spoznávať výnimočné drevené kostolíky, zároveň budete uchvátený prírodou, ktorá tieto pamiatky obkolesuje. Budete svedkami jedinečného spojenia kultúry a prírody.
Nemálo sa už o týchto pamiatkach popísalo, vyšlo množstvo kníh, článkov, filmových dokumentov, ale ako hovorí porekadlo: Lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť. Z tohto dôvodu som sa vybral za spoznávaním týchto pamiatkových a kultúrnych jedinečností a niektoré som si dôkladne prezrel.
Chcel by som uviesť, že fotografický materiál je zameraný iba na exteriér, respektíve vonkajšiu scenériu, okolie každej stavby – vo vnútri chrámov je prísny zákaz fotografovania. O chráme poskytnem iba základné údaje. Na internete je dostatok podrobnejších informácií o každom objekte. Ešte by som chcel upozorniť na to, že tieto vzácne pamiatky sa nachádzajú zväčša v obciach s malým počtom obyvateľov – mladé rodiny postupne odchádzajú, obce sa vyľudňujú, niektoré objekty sú prázdne a pustnú...


Topoľa
Chrám sv. Michala Archanjela bol postavený na prelome 17. a 18. storočia – v literatúre sa uvádzajú najčastejšie roky výstavby 1650 a 1700. Pôvodne stál na nižnom konci obce, v roku 1780 bol prenesený na terajšie miesto. Zrubová konštrukcia na nízkom kamennom základe je trojpriestorová, s mohutnou strechou v tvare zrezanej pyramídy, ukončenej len jednou vežou. 




V blízkosti chrámu je vojenský cintorín obetí z 1. svetovej vojny, udržiavaný. Neďaleko chrámu je zvonica, kde sa dajú kúpiť spomienkové predmety. Chrám je pomerne dosť navštevovaný. Ochotná pani sprievodkyňa nám prezradila, že priemerne otvára chrám trom – štyrom návštevníkom  denne. Ikonostas je pôvodný. Chrám bol naposledy opravovaný v 90. rokoch minulého storočia.




Topoľa je aj miestom narodenia kňaza Alexandra Duchnoviča – významného rusínskeho  buditeľa, ktorý sa v Topoli narodil a aj pôsobil. Od roku 2012 je v chráme umiestnená expozícia venovaná tomuto významnému rodákovi (expozícia je trojjazyčná – v slovenskom, anglickom a rusínskom jazyku). A neďaleko chrámu, v malom parčíku, je umiestnená jeho socha. V chráme počas leta bývajú pravidelné sväté omše, od 1. novembra je chrám uzavretý. Okolie chrámu je čisté, upravené. Za zmienku ešte stojí, že v obci sa nachádza starý židovský cintorín.





Neďaleko od obce, cestou smerom na obec Runina, nachádza sa výrazná informačná tabuľa „Runinský vodopád“. Samozrejme, nedali sme si ujsť takúto prírodnú vzácnosť a vodopád sme išli objaviť. Označenie vodopád je v tomto prípade trochu zveličené. Ide o mierny „skok“ riečky, ktorý však pri troche fantázie predsa môžeme pomenovať vodopádom... Väčšie prekvapenie bolo, keď sme kúsok od vodopádu objavili starý, schátraný židovský cintorín.






 Robert Hakala
::
Rozhovor s autorom: Ísť svojou cestou...
::

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.