26. októbra 2019

Kňaz a spisovateľ Jozef Matejka

Ľudovít Košík

Kňaz, bernolákovský spisovateľ, mariánsky ctiteľ Jozef Matejka sa narodil 3. marca 1804 vo Veľkej Kubrej (rodičia Štefan a Eva, rod. Lišková). Po filozofických štúdiách v Trnave a teologických štúdiách v Pešti slávil primície 21. decembra 1829. Pôsobil ako kaplán v Marianke, Šaštíne a v Holíči, ako administrátor v Brodskom a Kuklove, kde sa stal farárom. V rokoch 1844–56 bol farárom v Kútoch, odkiaľ prešiel do Gbelov, kde pôsobil až do svojej smrti 27. októbra 1881. Svoje kňazské povinnosti konal zodpovedne. (Kňazom bol aj jeho starší brat Ján, narodený 10. apríla 1802, vysvätený v Pešti 26. marca 1825, získal doktorát z literatúry a filozofie, zomrel 28. augusta 1845.)
Jozef Matejka sa popri kňazskej službe venoval písaniu. Svoje diela písal v bernolákovskej slovenčine, niektoré uverejnil po latinsky, iné v nemčine a maďarčine. Písal aj pod pseudonymom Gbelský. Články uverejňoval v Katolíckych novinách a v časopise Cyril a Metod. K posviacke Farského chrámu sv. Michala v Gbeloch (13. júna 1859)vydal  jeho históriu, ktorá zahŕňa aj zoznam farárov, ktorí v ňom pôsobili (Memoria consecrationis magnificae ecclesiae opidi Egbell).

V roku 1860 vydal malé dielko, ktorým pozýval veriacich na misie: „Lebo od všetkých za pravdu uznané je, že sv. misie sú najužitočnejší liek proti hriechom a neprávostiam, ktoré to hriechy a neprávosti medzi nami tak panovať začínajú...“ Na žiadosť čitateľov napísal dielo „Pútnik Mariánsky“, v ktorom priblížil čitateľom milostivú sošku Panny Márie v Šaštíne (vyšlo r. 1843 v Trnave a v maďarčine v rokoch 1843, 1864 a 1899, v nemčine 1843 a 1864). Pre nádašských farníkov vydal „Blažení cit nad základom k vzdelaní mravov“. Pre každodenné potreby vidieckeho ľudu vydal knižku „Celoquia quotidiana apeatour linguia“ – Každodenné rozhovory v štyroch rečiach (po latinsky, maďarsky, nemecky a slovensky), kde poúča ľud o všetkom, s čím sa môžu stretnúť v každodennom praktickom živote (vyšla r. 1867 v Skalici).
Venoval sa aj histórii. Vydal „Krátky dejepis Cirkwe kresťansko-katolíckej“ (1850), určený katolíckym čitateľom na poznanie a vysvetlenie dejín Cirkvi, ktorej sú členmi. Pri príležitosti 50. výročia biskupskej vysviacky Pia IX. vydal „Krátky životopis najsvätejšieho Otca, rímskeho pápeža Pia IX.“ (Skalica, 1877), kde v pätnástich hlavách vykreslil jeho život; dielo je ukončené modlitbou za pápeža a pápežskou hymnou, vsadil doň aj rozličné výchovné prvky.
V Skalici v roku 1874 vydal po latinsky aj svoje historické dielo „Descriptio Historica“. Týka sa  predovšetkým histórie šaštínskeho dekanátu. Väčšina jeho diel je písaná ľahkým štýlom,  zrozumiteľnom jednoduchým ľuďom, ľahko prístupnou formou. Životopis Pia IX. a „Dejiny“ sú obsahom i formou populárno-vedecké a mohli by uspokojiť aj náročných čitateľov.
Jozef Matejka dokázal vystihnúť potreby doby, nutnosť a užitočnosť tlačeného slova. Trápilo ho, ako sa sám vyjadril, malé pochopenie a ocenenie tlačeného slova v širokých vrstvách ľudu, čo mu prekážalo v ďalšej práci. Jeho práca je záslužná a hodná povšimnutia a ocenenia. 
Svoju rodnú obec podporoval, aj keď celý kňazský život pôsobil na Záhorí. Navštevoval ju príležitostne, keď bol na liečení v Turčianskych Tepliciach. Bol iniciátorom stavby kaplnky v rodisku, dvadsiatimi zlatými prispel na jej údržbu a po smrti venoval obci 150 zlatých, z toho 50 zlatých na slávenie jednej omše ročne, 50 zlatých na kapitál pre kaplnku, z úrokov sa mali robiť potrebné opravy, a 50 zlatých na kapitál, z úrokov ktorého sa malo rozdať chudobným v obci.

Ľudovít Košík

Použitá literatúra:
Florián Damborák: Jozef Matejka-Gbelský; KN č. 49–50/1944
Imrich Kotvan: Bibliografia bernolákovcov; MS, Martin, 1957
Martin Jakub Macko: História sakrálnych objektov Veľká Kubrá; Redemptoristi, Bratislava, 2010
Jozef Matejka: Descriptio Historica; Szakolczae, 1874
Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska; Lúč, Bratislava, 2000
Biografický lexikón Slovenska VI.; SNK, Martin, 2017

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.