Farský kostol v Skalici

Ľudovít Košík

Presné údaje o počiatkoch Farského kostola sv. Michala Archanjela v Skalici sa nezachovali. Stojí na mieste staršieho menšieho kostola. Podľa kánonických vizitácií bol kostol v Skalici už v roku 1021. Postavený bol ako neskorogotická stavba, s neskoršími renesančnými stavebnými úpravami. Podľa odpisu latinskej listiny z roku 1450 Skaličania prosili kardinála Dionýza o pomoc pri oprave farského kostola, ktorý bol „po častiach i vcelku rozborený“.

Skaličania sa pustili do rekonštrukcie a prestavali jednoloďový kostol na trojloďovú baziliku. Stavba bola dokončená podľa Ferdinanda Dúbravského v roku 1460, podľa Jozefa Šátka v roku 1480. V roku 1592 kostol aj ďalších 161 budov postihol požiar, po ktorom kostol opravili, čo dosvedčuje aj veterná ružica na veži s letopočtom 1593. Ďalší požiar ho postihol v roku 1620 a zničil zariadenie i cechové oltáre, roztavili sa zvony a organ, ktorý staval pražský staviteľ organov Tobiáš Hanzel. Po požiari kostol v rokoch 1622–31 znova prestavali. Opravenú stavbu kostola posvätil 2. februára 1631 bratislavský prepošt, biskup Juraj Draškovič.

Kostol vyhorel aj v roku 1639, spolu s farou, školou, radnicou a 296 domami. Vtedy  pôvodne gotická veža získala renesančný vzhľad s arkádovou ochodzou. Pôvodné zvony boli zrekvirované v roku 1916. Nové zvony požehnal 29. apríla 1928 biskup Pavol Jantausch.

V interiéri kostola je deväť bočných oltárov. Štyri sú ranobarokové, z prvej polovice 17. storočia. Oltár sv. Urbana bol posvätený v roku 1631, postavilo ho Bratstvo sv. Urbana a je oltárom vinohradníkov. V strede stojí socha sv. Urbana a pod ňou na predele je znak vinohradníkov. Po bokoch sú sochy sv. Mikuláša a sv. Augustína. V nadstavcovom výklenku je postava sv. Vavrinca diakona, tiež patróna vinohradníkov. Pri tomto oltári je krypta pre zaslúžilých členov Bratstva sv. Urbana.

Na oltári sv. Barbory stoja po jej boku sochy sv. Margaréty a sv. Doroty. Bol to oltár cechu garbiarov. Na oltári sv. Ondreja, ktorý patril cechu kováčov, po bokoch tohto svätca stojí sv. Jakub a sv. Imrich, v nástavci je obraz Navštívenia Panny Márie. V štíte je obraz Navštívenia, v predele je znak tkáčov. Oltár sv. Kataríny je so sochami sv. Barbory a Doroty.

Oltár Immaculaty je neskorobarokový z druhej polovice 18. storočia s novším obrazom Nepoškvrneného počatia a sochami sv. Petra a Pavla. Oltár Misercodiae je renesančno-barokový typ oltára s postrannými veľkými volutami, na ktorých sedia anjeli. V nástavci je obraz Zvestovania. Na barokovom oltári sv. Štefana, ktorý pochádza z rokov 1701–03 a je dielom Jozefa Serrera, je obraz sv. Štefana a nad ním je obraz sv. Juraja, po bokoch sú sochy sv. Ladislava a sv. Imricha. Oltár patril cechu čižmárov. Oltár Božského Srdca je z konca 19. storočia.

Kostol dostal dnešnú podobu počas renovačných prác v rokoch 1770 až 1785. Prvýkrát sa pri novom oltári slúžila slávnostná sv. omša na sviatok sv. Michala 29. septembra 1778. Autorom oltára a sôch umiestnených na ňom, aj sôch sv. Ladislava a sv. Štefana v interkolumniách, je jasovský sochár Anton Krausz, ktorého pozval do Skalice Jozef Gulik. Oltárny obraz sv. Michala vytvoril najchýrnejší viedenský maliar 2. polovice 18. storočia František Anton Maulbertsch, ktorý zanechal aj diela v Mikulove a Znojme, ktorého tiež pozval farár Gulik. Na oltári pracoval štukátor Karol Millner z Viedne a pozlacovač Augustín Harazín.

V roku 1646 dostal kostol od kráľa Ferdinanda III. nový organ so šestnástimi mutáciami, ktorý r. 1649 postavil Daniel Bauer zo Štrasburgu, Ignác Preiffer z Tešína a Jozef Zolnay. Súčasná podoba chóru s klasicistickým parapetom pochádza z roku 1794.  Organ prešiel generálnou opravou v roku 2007. Kazateľnica bola pôvodne klasicistická z roku 1678. Súčasnú dal zhotoviť magistrát v roku 1824. Autorom historicky cenného obrazu turolúckeho prepadnutia z r. 1672 je Marius Spinula. Lavice sú z prvej polovice 18. storočia, aj spovednice. V roku 1890  kostol maľoval viedenský maliar František Schonbrunner. V roku 1897 dostal kostol nové vitrážové okná. Renovovaný bol aj v rokoch 1949–50. Jeho zatiaľ posledná renovácia prebehla počas pôsobenia farára Jána Kučeríka v rokoch 1986–89. Po oprave ho v novembri 1989 posvätil biskup Ján Sokol.

Pri renovačných prácach v roku 1787 odstránili murovanú ohradu okolo kostola a priľahlého cintorína a postavili nový klasicistický portál s ozdobnými stĺpmi a plastikami, symbolizujúcimi vieru, nádej a lásku. Tak dostalo námestie svoju dnešnú podobu.

Ľudovít Košík

Použitá literatúra:

Skalica (monografia). Záhorské múzeum, Skalica, 2014

200 rokov Kraussovej a Maulbertschovej tvorby v Skalici. Katolícke noviny

Vladimír Petrovič, Miroslav Minďáš: K otázke vzniku Farského kostola sv. Michala v Skalici. Záhorie, 4/96

B. J.: Pamätník zbožnosti sv. Terézie z Ávily v Skalici. Katolícke noviny

Kostol sv. Pavla pustovníka v Skalici. Katolícke noviny