Ladislav Stano SDB

Ľudovít Košík

Prvý slovenský saleziánsky kňaz, prvý duchovný vodca slovenských ašpirantov a prvý saleziánsky direktor na území Slovenska Ladislav Stano sa narodil v Ružomberku 21. mája 1888, tam vychodil ľudovú školu a začal aj piaristické gymnázium. Od svojich rodičov Jozefa a Žofie, rod. Labajovej, získal dar hlbokej viery. Jeho starší brat Leopold bol tiež kňazom, pôsobil ako dekan – farár v Liptovských Kvačanoch. Práve od neho sa dozvedel  v roku 1905, že saleziáni v Taliansku dávajú možnosť vyštudovať za kňaza aj mladým mužom z Uhorska.

Prihlásil sa do Uhorského saleziánskeho ústavu sv. Štefana, aby ukončil gymnázium v piemontskom mestečku Cavaglilia. Do noviciátu Saleziánskej spoločnosti vstúpil v roku 1908 v Lobriascu, tu prijal z rúk prvého saleziánskeho biskupa dona Cagliera sviatosť birmovania a 29. septembra zložil prvé rehoľné sľuby do rúk vtedajšieho hlavného predstaveného dona Michala Ruu. Pokračoval v štúdiách filozofie a teológie a súčasne konal pedagogickú prax. Večné sľuby zložil v roku 1911 do rúk nového hlavného predstaveného dona Pavla Alberu. Posledný rok prípravy na kňazstvo prežil vo Foglizze.

Počas vojny bol internovaný na ostrove Sardínia. Keď sa Taliansko pridalo na stranu štátov Dohody, bol považovaný za občana nepriateľského štátu.Dňa 26. septembra 1915 bol v Lanusei na Sardínii bol vysvätený za kňaza a tam na odbornej škole začal aj svoje kňazské pôsobenie.

V roku 1919 bol Ladislav Stano preložený do Ríma, kde účinkoval ako spovedník v Bazilike Božského Srdca a bol ekonómom saleziánskej školy. V októbri 1920 prišli do Talianska štrnásti chlapci zo Slovenska, ktorí sa chceli stať saleziánmi. Trochu sa bál ich prijať, lebo bolo po vojne, v ústave bolo vyše 500 chlapcov, strava bola slabá; usiloval sa vždy im ju prilepšiť. Keď už prichádzali k saleziánom študovať aj mladíci zo Slovenska a keď pre nich zriadili z rozhodnutia hlavného predstaveného dona Filipa Rinaldiho osobitný ústav piemontskom mestečku Perosa Argentína, jeho tam určili za asistenta a po roku sa stal  riaditeľom školy.

V roku 1924 sa presťahoval so slovenskými študentmi do Šaštína, ktorý bol ich prvým pôsobiskom na Slovensku. Vtedajší provinciál don Peter Tirone, ktorý sídlil v Osvienčime, ho vymenoval za direktora, mal vtedy 26 rokov. V roku 1926 sa stal ekonómom a v nasledujúcom roku bol duchovným správcom nového saleziánskeho sídla vo Vrábľoch.

S horlivosťou vykonával popri všetkých svojich povinnostiach úlohu spovedníka, ktorou si získal dôveru a úctu mnohých veriacich vo Vrábľoch, vo Sv. Beňadiku v rokoch 1929–30 a v Šaštíne v rokoch 1930–1950.

V rokoch 1933–37 bol aj správcom šaštínskej farnosti. Počas barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 mal byť odsunutý ako reakčný duchovný spolu s donom Pavlom Drgoňom, Antonom Mihálikom, Rudolfom Butašom a Viktorom Karlubíkom do „kárneho“ kláštora v Pezinku. Istý čas, v rokoch 1950–1952, pôsobil so súhlasom okresného cirkevného tajomníka ako duchovný – dôchodca v Oreskom, filiálke radošovskej farnosti. Potom až do smrti pôsobil ako duchovný správca a spovedník rehoľných sestier Svätého Kríža v Domove dôchodcov v  Holíči. (Mimochodom, tu som mal možnosť osobne sa s ním stretnúť.)

Ladislav Stano SDB zomrel 5. marca 1980 v Holíči, ako takmer 92-ročný. Pochovaný je medzi saleziánmi na cintoríne v Šaštíne.

Ľudovít Košík

Použitá literatúra:

Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska; Lúč, Bratislava, 2000 (Stano Ladislav SDB, spracoval Milan S. Ďurica SDB)

ThDr. Zlatko Kubanovič, PhD.: Patria mu tri prvenstvá – don Ladislav Stano; Don Bosco dnes, 2012

Ernest Macák: Zápisky spoza mreží; Don Bosco, 1996