- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

28. januára 2021

Žijeme v čudnom svete

 

Ľudovít Košík
„Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“ (Mk 1,15)

Ani dnes (24. januára 2021) sme nemali možnosť osobne sa zúčastniť nedeľnej svätej omše. Ale ak sme ju sledovali aspoň cez médiá, alebo sme si prečítali príslušný text biblických čítaní, tak sme mohli vnímať vyššie uvedené slová, ktoré Ježiš povedal na začiatku svojho verejného pôsobenia, v nadväznosti na pôsobenie Jána Krstiteľa. Môžeme ich považovať za úvod či prológ k jeho verejnému pôsobeniu a učeniu.

Ježiš učil ľudí, aby dosiahli plnosť života na zemi i vo večnosti, a učil ich to nielen slovami, ale aj skutkami, potvrdzoval zázrakmi a položil za vernosť tomu, čo hlásal, svoj život; a podobne mnohí jeho nasledovníci až po dnešné dni. Jeho cesta je overená životom mnohých ľudí počas dvoch kresťanských tisícročí a je aktuálna aj v súčasnosti.

Človek potrebuje k šťastiu oveľa viac než uspokojovanie svojich telesných potrieb. Boh je pôvodcom a cieľom života, bez uznania jeho autority sa ľudský život rozpadá, lebo tam kde nie je autorita najvyššia, tam nie je autorita žiadna a ľudský život sa stáva anarchiou. Žiť podľa pravidla: ja si budem robiť, čo chcem a ako chcem, čo je pre mňa teraz výhodné, ale ty  budeš robiť, čo ja chcem, je veľmi nebezpečné v každej oblasti života. K usporiadanému a šťastnému životu človeka, rodiny, spoločenstva, národa, sveta je nutné, aby sme prijali a usilovali sa plniť Božiu vôľu, ktorá nám je zjavená cez Božie slovo, tradíciu Cirkvi a svedomie – a k tomu nás Ježiš pozýva.

Žijeme v čudnom svete. Tieto slová používame už takmer rok v súvislosti s pandémiou, ktorá nás ohrozuje a obmedzuje, aj v našich základných ľudských slobodách a právach. Mnohého, čo sme brali ako samozrejmé, sme boli nútení v posledných mesiacoch sa vzdať.  Mnohé obmedzenia a opatrenia, ktoré svetské autority zavádzajú „v záujme nášho zdravia a dobra“, sú dôsledkom dlhšieho vývoja spoločnosti, Cirkvi a dôsledkom chaosu v hodnotách dnešného sveta a človeka. 

Už takmer rok nemôžeme slobodne verejne praktizovať vieru a slobodne rozvíjať vzťahy. Obmedzenia sa týkajú aj vzdelávania, kultúry, vzťahov, športu, cestovania, nákupov a  iných oblastí života. Mnohé sa z reálneho života prenáša do virtuálneho sveta, pričom pred nebezpečenstvom jeho nadmerného využívania a možného zneužívania viacerí varovali už dávno. Dnes sa mu dostáva uznania, rýchlo sa rozvíja a niektorí ani nie sú schopní uvedomiť si, že často ide len o náhradku, ktorá môže byť v mnohom nebezpečná a škodlivá. Jedine reálny vzťah s Bohom a ľuďmi, aspoň najbližšími, tvorivosť a kontakt s prírodou nás ešte môžu zachovať pri zdravom rozume.

Dostávame niekedy aj dobre mienené rady, čo robiť, ako sa brániť chorobe a ohrozeniam, nielen od ľudí, ktorí majú patričné vzdelanie, odbornosť a kompetencie. Niektorí sa viac na odborníkov hrajú, ako nimi sú. A práve v oblasti medicíny to môže mať tragické následky. Mnohým ľuďom vo vedúcich funkciách chýba prirodzená autorita a napriek tomu, že vysokú funkciu získali, nie sú schopní plniť povinnosti, ktoré z nej vyplývajú.

Svet akoby sa čoraz viac zamotával, pribúdajú problémy, z ktorých nevidieť východisko. Možno sa mýlim, ale zdá sa mi, že súčasné ohrozenia sú výsledkom doterajšieho neprirodzeného správania sa mnohých ľudí, osobitne  mocných a bohatých. Niekedy mám dojem, že ľudia sa utápajú v problémoch, ktoré si zavinili sami, alebo ich niekto do nich vtiahol; podľahli svojim chúťkam, slabostiam, nedostatkom, nerestiam, hriechom, zlým okolnostiam... Akoby boli spokojnejší, šťastnejší, keď do podobných a možno ešte väčších, horších a ťažších problémov zlákajú, zvedú a vtiahnu aj iných. Akoby pocítili úľavu, keď navedú na hriech aj iných. Už na prvých stránkach Biblie sa o tom píše.

Svet sa topí v problémoch, ktorým by sa pri troche zdravého úsudku a rozumu dalo predchádzať, keby sme prijali Ježišovu výzvu na pokánie. Keď prídu problémy, obyčajne bez zamyslenia sa nad tým, ako to riešiť z Božieho pohľadu, hneď sa  ponúkajú rýchle, lacné a jednoduché riešenia, ktoré však neraz popierajú nadprirodzené i prirodzené zákony a hodnoty, človeka degenerujú a majú množstvo negatívnych dôsledkov.

Je legitímne pýtať sa. Prečo sme nemohli Veľkú noc, Vianoce ani sviatok Všetkých svätých osláviť v kostoloch a pamiatku verných zosnulých na cintorínoch? A už s istotou vieme, že na Popolcovú stredu si nebudeme môcť v kostole vypočuť slová pripomínajúce smrteľnosť človeka: „Pamätaj, človeče, že prach si a na prach sa obrátiš.“ Ani výzvu: „Kajajte sa a verte evanjeliu.“ Čo nás ešte čaká, aké obmedzenia a aké ďalšie novoty usmerňujúce náš život a naše vzťahy? 

Zdá sa mi, že ľudia, ktorí nás svojou nezodpovednosťou, nečestnosťou, neodbornosťou, azda nie so zlým úmyslom, vrhli do problémov, si robia monopolný nárok na ponúkanie riešení. Miesto toho, aby sme verili Ježišovi a zanechali hriech, konali pokánie, veríme radám mediálnych hviezd, ktoré sa nás „s plnou vážnosťou“ pokúšajú zachrániť...

Je na nás, či budeme veriť Pánu Ježišovi a budovať Božie kráľovstvo, alebo či budeme veriť svetu mocných a bohatých, ktorí majú v rukách svetské organizácie a médiá. Kristus ponúka cestu radosti, pokoja, pravdy, šťastia a plného života. Nie je v našej kompetencii rozhodovať o dĺžke nášho života ani života iných, i keď svojou zodpovednou životosprávou si môžeme zdravie chrániť.

Prečo je v súčasnosti potrebné posilňovať a upevňovať svet biznisu, médií, internetu a pritom zatvárať kostoly, školy i ľudí?! Prečo treba ľuďom zakazovať stretávať sa, radovať sa, aj smútiť, jednoducho žiť?!

Kiež sa nám darí namiesto neprirodzených, umelých a čudných riešení, ktoré sa menia s vanutím vetra a náladami ich protagonistov, konať skutočné pokánie, naprávať svoj život a stavať ho na evanjeliových hodnotách, ktorých platnosť je večná, a to aj v podmienkach súčasného sveta, ktorý sa netají tým, že chce Boha odstrániť... Boh je náš Stvoriteľ a Pán, jedine s ním môžeme mať budúcnosť – osobnú i spoločnú. Zoberme si Ježišovu výzvu „Kajajte sa a verte evanjeliu“ ako motto nielen pre tohtoročné obdobie Veľkého pôstu, ale aj pre náš ďalší osobný, rodinný i spoločenský život.

 

Ľudovít Košík

::

Rozhovor s autorom: Kresťanstvo vybudovalo Európu

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).

2 komentáre:

  1. Karol Dučák2.2.21

    Objavuje sa svetlo na konci tunela: https://www.abu.sk/archiv/spravy/arcibiskup-jan-orosch-sa-pripojil-k-vyzvam-za-obnovenie-verejnych-bohosluzieb

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Karol Dučák2.2.21

    Inšpiratívna homília Mons. Jána Oroscha: https://gloria.tv/post/3qss9FX7iCN34KQm3AZgrSqMt

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.