 |
| Gabriel Németh |
Rozvírený mesačný prach...
Hviezda ku hviezde sa túli.
Na nebi rastú mesačné lúky
a na nich kvety zakvitli.
A po noci slnko objíme ráno
a podáva si s ním ruky.
A on je... básnik,
ktorému srdce krváca.
Iba poézia je jeho milenka,
ostáva pri nej každý večer.
Keď naklonený nad stolom píše,
všetka bolesť odchádza.
Básnik ostáva básnikom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.