Franz Anton Maulbertsch a jeho obraz v Skalici

 

V roku 2024 si bude kultúrny svet pripomínať tristo rokov od narodenia významného rakúskeho maliara druhej polovice XVIII. Storočia, dvorného cisárskeho maliara Franza Antona Maulbertscha. Podľa emisného plánu Slovenskej pošty sa plánuje aj vydanie poštovej  známky k tomuto výročiu. Jeho fresky,  obrazy, skice a nákresy sú po celom svete, najmä v Rakúsku, na Morave, v Čechách, na Slovensku, v Nemecku a Maďarsku. Za vrchol jeho tvorby je považovaná sakrálna tvorba, fresky a oltárne obrazy, ktoré sú v mnohých dedinách a mestách po celej Európe. 

Franz Anton Maulbertsch sa narodil 8. júna 1724 v rodine maliara Antona (1684–1748) a Anny, rodenej Modtlinovej (1697–1779) v obci Langenargen, kde získal od svojho otca prvé maliarske skúsenosti. V roku 1739 odišiel do Viedne, kde súbežne študoval u maliara Petra van Roya a na Viedenskej akadémii, v rokoch 1739–45 a potom 1750–52. V roku 1759 sa stal členom vedenia Akadémie a bol menovaný cisárskym dvorným maliarom. V roku 1788 sa stal členom výtvarnej akadémie v Berlíne.

Spočiatku bol ovplyvnený tradíciou juhonemeckej barokovej maľby, po roku 1745 ho ovplyvnil jeho profesor maľby a rektor Viedenskej akadémie Paul Troger. Jeho prostredníctvom sa zoznámil s talianskym výtvarným umením a tiež s holandským maliarstvom, dôležitým inšpiračným zdrojom sa mu stala holandská umelecká škola.

Už počas štúdia na Viedenskej akadémii realizoval práce v piaristickom kostole Mária Treu vo Viedni, v kostole piaristov v Mikulove a v sále arcibiskupského zámku v Kroměříži. Jeho práce sú v zámku Halbuturn, v innsbruckom Hofburgu,  v zámku Jaroslavice, v karmelitánskom kostole v Stoličnom Belehrade, v arcibiskupskom paláci v Kalicsi, v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Győri, na Morave v premonštrátskom kláštore v Louke u Znojma, v Kostole sv. Tomáša v Brne a inde. Svojimi maľbami dva roky pred smrťou vyzdobil kláštor premonštrátov v Prahe na Strahove. Na Slovensku sú  jeho práce v kostole trinitárov v Bratislave, freska Zázrak sv. Ladislava je v kaplnke Primaciálneho paláca a maliarska výzdoba kaštieľa a kaplnky v Trenčianskych Bohuslaviciach.

Po otcovej smrti zobral matku a súrodencov k sebe do Viedne. Oženil sa dvakrát, druhýkrát v roku 1780. Manželka Katharina ho prežila  o rok. Zostal pätnásťročný syn Anton Jakub a majetok len veľmi skromný. Bol zakladateľom a až do svojej smrti riaditeľom domova pre nemajetných výtvarných umelcov, ktorí sa ocitli v materiálnych ťažkostiach. Zomrel vo Viedni 8. augusta 1796.

 

V roku 1778 vytvoril Franz  Anton Maulbertsch pozoruhodný obraz na hlavnom oltári farského Kostola sv. Michala Archanjela v Skalici (pozri fotografie). Skalický farský kostol prechádzal rekonštrukciou v rokoch 1770–78. Magistrát mesta ako patrón farského kostola pozval kamenára z Bratislavy, aby si pozrel svätyňu v súvislosti s postavením nového hlavného oltára, ktorý mal nahradiť drevený oltár z roku 1692. Opravy sa konali pod vedením skalického dekana Jozefa Gulika, ktorý pochádzal z urodzenej rodiny, skalickým farárom bol od 21. decembra 1775 do roku 1802, keď sa stal bratislavským kanonikom. 

Zvolená oltárna architektúra sa stala vhodným rámcom pre nádherný obraz Franza Antona Maulsbertscha, ktorého tiež odporučil Jozef Gulik. Niektorým členom magistrátu, keďže Skalica bola v čulom obchodnom styku s Mikulovom a Znojmom, kde zanechal skvelé diela z prvého obdobia svojej tvorby, nebola osobnosť maliara úplne neznáma.

Ústrednou myšlienkou dramatického výjavu oltárneho obrazu je víťazný boj archanjela Michala s démonom pod ochranou Nepoškvrnenej. Kým z hornej časti obrazu, kde je archanjel Michal, z ktorého pliec vlaje plášť, a postava Nepoškvrnenej, zaliata svetlom a symbolizujúca odvekú čistotu, vychádzajú teplé farby, v spodnej časti obrazu s postavou démona dominujú chladné modrozelené tóny, symbolizujúce beznádejnosť a desivú prázdnotu. Obraz je jedným z najlepších autorových diel – svojou sústredenou koncepciou, myšlienkovým napätím a výtvarnou kvalitou. 

Dňa 29. septembra 1778 sa na sviatok sv. Michala slúžila prvýkrát slávnostná sv. omša pri novom oltári. Mohutná architektúra hlavného oltára vypĺňa celú stenu gotického záveru svätyne a dominuje kostolnému priestoru, je jednou z najhodnotnejších oltárnych architektúr na Slovensku.

 

Ľudovít Košík

Fotografie: Ernest Švrček 

 

Použitá literatúra:

200 rokov Kraussovej a Maulbertschovej tvorby v Skalici; Katolícke noviny, 1978

Garas, Klara: Franz Anton Maulbertsch 1724–1796; Budapesť, 1960

Malíková, Mária: Neznámy obraz F.  A. Maulbertscha v Skalici; ARS, 1/1969

Maulbertsch, Franz Anton: Ausstellung anlässlich seines 250 Geburtstages; Wien, 1974

MV Štátny archív Trnava, pracovisko Archív Skalica: Šátek, Jozef, osobný fond, č. 57

Šátek, Jozef: Náboženské pomery v Skalici od reformácie do jozefinizmu; SSV, Trnava, 1946