Ľudovít Košík |
Kňaz, rehoľník, matematik Jozef Gulik pochádzal z urodzenej rodiny, ktorá bola spolumajiteľkou bráneckého panstva. Narodil sa 7. februára 1735 v Senici (otec Štefan, matka Anna Mária, rod. Majténiová). Stal sa jezuitom. Dosiahol hodnosť doktora slobodných umení, filozofie a teológie. Nižšie svätenia dostal od ostrihomského arcibiskupa Marxera. Ovládal maďarský, slovenský a nemecký jazyk, dohovoril sa aj po francúzsky a taliansky. Od roku 1768 vyučoval matematiku, filozofiu a morálku na trnavskej univerzite. Na základe jeho prednášok obhajoval gróf Anton Halle v roku 1771 na trnavskej univerzite tézy z metafyziky.
Po zrušení rehole jezuitov bol Jozef Gulik
najprv pol druha roka vojenským kňazom husárskeho pluku Nádosobyho a potom
cenzorom kníh u kráľovskej námestnej rady. Do diecézy ho prijal generálny vikár
Ján Galgoczy. Od 21. decembra 1775 až do roku 1802, keď sa stal bratislavským
kanonikom, bol farárom v Skalici. V roku 1814 dosiahol hodnosť opáta Panny
Márie de Beel alebo Apálfalva. Zomrel 8. januára 1814.
Jeho Inštalácia v Skalici sa uskutočnila
7. februára 1776. Hneď po nej začal opravovať a prestavovať faru. V roku
1776 podľa kráľovského nariadenia boli v meste zrušené cintoríny okolo kostola
a v bývalej farskej záhrade, súčasne sa prestalo pochovávať v kryptách farského
kostole, krypta v kaplnke sv. Anny zostala, keďže mala vchod zvonka. Namiesto
zrušených cintorínov bol už zriadený cintorín na kalvárii, do ktorého od roku
1765 pochovávali chudobných, od roku 1776 sa stal cintorínom pre všetkých.
V roku 1777 bol pod jeho vedením renovovaný
farský kostol, hlavný oltár bol postavený takmer celkom znovu, namiesto
predošlého dreveného nahnitého postavili nový murovaný, pokrytý sadrou na
spôsob mramoru a bohato pozlátený. Všetko bolo umelecky vyhotovené i oltárny
obraz so sv. Michalom a Pannou Máriou, sochy sv. Štefana a Ladislava. Zmluvu
uzavrelo mesto 27. septembra 1777 so sochárom Antonom Krauszom z Jasova, ktorý
mal viesť celú prácu, z viedenským majstrom Karolom Millnerom na mramorárske
práce a s maliarom Augustínom Harazinom, ktorý mal vykonať pozlacovacie
práce. Táto oltárna architektúra sa stala šťastne voleným rámcom pre nádherný
obraz viedenského maliara Franza Antona Maulsbertscha, ktorého tiež magistrátu
odporučil Jozef Gulik. Nový oltár bol posvätený
28. septembra 1785, stál 5 134 florénov, konsekroval ho svätiaci
ostrihomský biskup Štefan Nagy, ktorý tam v ten i predchádzajúci deň vysluhoval
sviatosť birmovania.
V roku 1784 z rozhodnutia Jozefa II. boli
zrušené všetky náboženské spolky a bratstvá, medzi nimi i skalická
kongregácia Božieho Tela. Namiesto náboženských spolkov Jozef II. nariadil
založiť ústav chudobných, čiže kongregáciu účinnej lásky k blížnemu. Farár
Jozef Gulik sa usiloval, aby sa tento dobročinný spolok v Skalici ujal. Na
prvú nedeľu adventnú 2. decembra 1787 pozval veriacich do farského kostola a
dôsledne v kázni vysvetlil zmysel a cieľ tohto združenia.
V roku 1788 sa uskutočnila kánonická vizitácia
arcibiskupa Batthyányho, pripravovaná už osem rokov. Je možné sa z nej
dozvedieť o stave mesta i farnosti. V Skalici žilo 5707 obyvateľov, v Mokrom
Háji 777, v Prietržke 408 a vo Vrádišti 760. O farárovi Gulikovi vizitátor
zapísal samé chvály: „Má tonzúru, nosí kňazské rúcho, nehrá hazardné hry, s
farníkmi zaobchodí s vážnosťou i láskou. Je 45 ročný, zdravý a silný. Je
súčasne riaditeľom národných škôl. Vysadil t. r. nový vinohrad na neplodnom
poli vedľa farského vinohradu v Kolébkách, neskôr vysadil ešte jeden
vinohrad...“
Jozef Gulik napísal pekný spisok
o dejinách Skalice. Napísaný je s veľkou láskou ku Skalici a so
slovanským cítením.
Ľudovít Košík
Literatúra:
Slovenský biografický slovník, II. zväzok.
Matica Slovenská, Martin 1987, str. 243.
Osobný fond Prof. ThDr. Jozefa Šátka. MV
Štátny archív v Trnave, pracovisko Archív Skalica.
Dr. Jozef Šátek: Náboženské pomery v Skalici
od reformácie do jozefinizmu. SSV, Trnava 1946.
Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Lúč, Bratislava 2000.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.