Jozef Gulik SJ

 

Ľudovít Košík

Kňaz, rehoľník, matematik Jozef Gulik pochádzal z urodzenej rodiny, ktorá bola spolumajiteľkou bráneckého panstva. Narodil sa 7. februára 1735 v Senici (otec Štefan, matka Anna Mária, rod. Majténiová). Stal sa jezuitom. Dosiahol hodnosť doktora slobodných umení, filozofie a teológie. Nižšie svätenia dostal od ostrihomského arcibiskupa Marxera. Ovládal maďarský, slovenský a nemecký jazyk, dohovoril sa aj po francúzsky a taliansky. Od roku 1768 vyučoval matematiku, filozofiu a morálku na trnavskej univerzite. Na základe jeho prednášok obhajoval gróf Anton Halle v roku 1771 na trnavskej univerzite tézy z metafyziky.

Po zrušení rehole jezuitov bol Jozef Gulik najprv pol druha roka vojenským kňazom husárskeho pluku Nádosobyho a potom cenzorom kníh u kráľovskej námestnej rady. Do diecézy ho prijal generálny vikár Ján Galgoczy. Od 21. decembra 1775 až do roku 1802, keď sa stal bratislavským kanonikom, bol farárom v Skalici. V roku 1814 dosiahol hodnosť opáta Panny Márie de Beel alebo Apálfalva. Zomrel 8. januára 1814.

Jeho Inštalácia v Skalici sa uskutočnila 7. februára 1776.  Hneď po nej  začal opravovať a prestavovať faru. V roku 1776 podľa kráľovského nariadenia boli v meste zrušené cintoríny okolo kostola a v bývalej farskej záhrade, súčasne sa prestalo pochovávať v kryptách farského kostole, krypta v kaplnke sv. Anny zostala, keďže mala vchod zvonka. Namiesto zrušených cintorínov bol už zriadený cintorín na kalvárii, do ktorého od roku 1765 pochovávali chudobných, od roku 1776 sa stal cintorínom pre všetkých.

V roku 1777 bol pod jeho vedením renovovaný farský kostol, hlavný oltár bol postavený takmer celkom znovu, namiesto predošlého dreveného nahnitého postavili nový murovaný, pokrytý sadrou na spôsob mramoru a bohato pozlátený. Všetko bolo umelecky vyhotovené i oltárny obraz so sv. Michalom a Pannou Máriou, sochy sv. Štefana a Ladislava. Zmluvu uzavrelo mesto 27. septembra 1777 so sochárom Antonom Krauszom z Jasova, ktorý mal viesť celú prácu, z viedenským majstrom Karolom Millnerom na mramorárske práce a s maliarom Augustínom Harazinom, ktorý mal vykonať pozlacovacie práce. Táto oltárna architektúra sa stala šťastne voleným rámcom pre nádherný obraz viedenského maliara Franza Antona Maulsbertscha, ktorého tiež magistrátu odporučil Jozef Gulik. Nový oltár bol posvätený  28. septembra 1785, stál 5 134 florénov, konsekroval ho svätiaci ostrihomský biskup Štefan Nagy, ktorý tam v ten i predchádzajúci deň vysluhoval sviatosť birmovania.

V roku 1784 z rozhodnutia Jozefa II. boli zrušené všetky náboženské spolky a bratstvá, medzi nimi i skalická kongregácia Božieho Tela. Namiesto náboženských spolkov Jozef II. nariadil založiť ústav chudobných, čiže kongregáciu účinnej lásky k blížnemu. Farár Jozef Gulik sa usiloval, aby sa tento dobročinný spolok v Skalici ujal. Na prvú nedeľu adventnú 2. decembra 1787 pozval veriacich do farského kostola a dôsledne v kázni vysvetlil zmysel a cieľ tohto združenia.

V roku 1788 sa uskutočnila kánonická vizitácia arcibiskupa Batthyányho, pripravovaná už osem rokov. Je možné sa z nej dozvedieť o stave mesta i farnosti. V Skalici žilo 5707 obyvateľov, v Mokrom Háji 777, v Prietržke 408 a vo Vrádišti 760. O farárovi Gulikovi vizitátor zapísal samé chvály: „Má tonzúru, nosí kňazské rúcho, nehrá hazardné hry, s farníkmi zaobchodí s vážnosťou i láskou. Je 45 ročný, zdravý a silný. Je súčasne riaditeľom národných škôl. Vysadil t. r. nový vinohrad na neplodnom poli vedľa farského vinohradu v Kolébkách, neskôr vysadil ešte jeden vinohrad...“

Jozef Gulik napísal pekný spisok o dejinách Skalice. Napísaný je s veľkou láskou ku Skalici a so slovanským cítením.

 

Ľudovít Košík

 

Literatúra:

Slovenský biografický slovník, II. zväzok. Matica Slovenská, Martin 1987, str. 243.

Osobný fond Prof. ThDr. Jozefa Šátka. MV Štátny archív v Trnave, pracovisko Archív Skalica.

Dr. Jozef Šátek: Náboženské pomery v Skalici od reformácie do jozefinizmu. SSV, Trnava 1946.

Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Lúč, Bratislava 2000.