O referende po referende

 

Karol Dučák

Slovensko už pomaly zabúda na trápne referendum o doživotnej rente pre premiéra Roberta Fica a obnovení Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry, ktoré sa uskutočnilo 4. júla 2026. Toto referendum, ktoré „spískala“ mimoparlamentná strana Demokrati, ani nemohlo dopadnúť inak. Ja sám som ako predseda jednej z okrskových volebných komisií vo Vranove nad Topľou zaznamenal rekordne nízku účasť – 7,25 percenta. Z 800 oprávnených voličov prišlo k urnám iba 58.

Toto referendum znovu potvrdilo bezvýchodiskovosť súčasnej politickej situácie v SR, ktorá poškodzuje záujmy väčšiny obyvateľov krajiny. Podľa čl. 98 ods. 1 platnej Ústavy SR totiž môžu byť výsledky referenda platné len v prípade, ak by sa referenda zúčastnilo viac ako 50 percent oprávnených voličov a ak by bolo prijaté rozhodnutie, na ktorom sa zhodlo viac ako 50 percent účastníkov referenda.

Súčasný stav vyhovuje predstaviteľom a členom politických strán – im nehrozí neplatnosť parlamentných volieb pre nedostatočnú účasť oprávnených voličov. V prípade parlamentných volieb totiž nie je podmienkou ich platnosti dosiahnutie minimálnej účasti voličov. Inými slovami, ak sa parlamentných volieb zúčastní napríklad 20 percent voličov, sú tieto voľby platné, ale ak sa referenda zúčastní takisto 20 percent voličov, je referendum neplatné.

Zastupiteľská demokracia a systém, v ktorom je umelo znefunkčnené referendum zavedením nezmyselne vysokého kvóra podmieňujúceho jeho platnosť, je hrubým pošliapaním práv väčšiny obyvateľov SR, pričom zvýhodňuje predstaviteľov politických strán, ktorí môžu presadzovať svoje politické rozhodnutia aj proti záujmom väčšiny obyvateľov SR. Umelo znefunkčnené referendum v SR naopak neumožňuje občanom presadzovať proti vôli predstaviteľov politických strán rozhodnutia, ktoré sú v prospech väčšiny obyvateľov SR. A tak sa bežne prijímajú nie politické rozhodnutia v prospech občanov, ale politické rozhodnutia v prospech politických strán, ktoré si varia svoju vlastnú polievočku bez ohľadu na potreby väčšiny obyvateľstva.

Riešenie problému je možné prijatím nového ústavného zákona, ktorý by zrušil alebo aspoň radikálnym spôsobom znížil kvórum pre platnosť referenda. Tento zákon by však musel byť schválený ústavnou väčšinou, teda najmenej 90 hlasmi poslancov NR SR, lenže práve tu je pes zakopaný. Zmeniť stav totiž môžu len členovia parlamentných politických strán, ale tí to neurobia, pretože by tým ohrozili svoju politickú moc.

Zastupiteľská demokracia na Slovensku je v podstate mediokraciou a diktatúrou oligarchov, ktorí cez takzvaný mainstream a politické strany ovládli politický život na Slovensku rovnako pevne ako kedysi totalitný režim pred rokom 1989. Súčasný režim dáva politickú moc hŕstke mocných, ktorí sa v žiadnom prípade nebudú chcieť deliť o svoju politickú moc s „ľuďmi z ulice“. A tak sa zrejme na Slovensku budú ešte dlho reči hovoriť a chlieb sa bude jesť...

Je to začarovaný kruh a nezdá sa, že by bola nádej na zmenu situácie. Alebo... Alebo bude nutné zopakovať November 1989, ale tentoraz dôsledne, precízne a bez chýb. Lenže nájde sa dosť odvážnych?

 

Karol Dučák

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).