Viera nie je len zjavenie

(Hosťovský priestor)

Viera nie je len zjavenie, je to aj život, a život nie je len debata a pivo, ale aj problémy riešené aktuálne a živo!

Mnohí ľudia majú problém debatovať s ľuďmi nevzdelanými. Ja mám opačnú skúsenosť, so živými problémami viery a konkrétnym vzťahom k reálnemu životu sa mi zle debatuje s ľuďmi vzdelanými, ktorí majú od každodenných trápení určitý odstup. Mám tiež dojem, že mnohí tí teologickí profesori sa radi rýpu v nejakých rozporoch a rôznych výkladoch, aby toho živého Krista a či Boha preboha nemuseli nasledovať celým srdcom a celou silou.

Tým netvrdím, že vzdelanie a pokusy o racionálne riešenie stále vznikajúcich nezrovnalostí nie sú potrebné. Len sa mi niekedy zdá, že by sme mali občas čítať tie sväté knihy tak, ako sú napísané, bez umelých prídavkov, zložitých výkladov a vyrábania čo najpevnejších dogiem. V 1. Mojž. 32, 24-29 je napríklad trochu záhadný text o zápase Jakuba s "kýmsi". Prečo by nemohlo ísť o  ozajstný prepad a ozajstný zápas? Sám som mal za mladi tendencie k bitkárstvu a provokovaniu a párkrát som sa precenil a mal som namále. A to zúfalstvo a strach naozaj niekedy pomáhajú k intenzívnemu prežitiu Božej prítomnosti...

Niekedy sa tiež akoby zabúda, že viera, tá živá viera, nie je v prvom rade súbor dogiem a pravidiel, ale je to neustály dialóg - so sebou, ľuďmi okolo a problémami naokolo. Zase netvrdím, že pravidlá, organizácia a hierarchia nie sú potrebné, každá štruktúra si ich nevyhnutne vytvára. Ale chcem zdôrazniť, ako sa to aj v Písmach stále opakuje, že hlavné je nezabúdať na ten kypiaci a problémový život okolo nás a na konkrétne úlohy, ktoré nám predkladá.                                                        

Mnohých ľudí pohoršuje pritom ten problém nevyhnutného a často nezavineného zla. Biblia aj toto znázorňuje. Otrasná je napríklad scéna takmer obetovania Izáka, alebo príšerné scenérie z Apokalypsy. Ale nezabúdajme, že  život bol len v nedávnej minulosti o hodne tvrdší ako v dnešnej rozmaznanej západnej civilizácii a nikde nie je napísané, že horšie časy sa nemôžu vrátiť. Možno sa na ne už blýska. Práve preto sú aj rôzne iniciačné obrady u prírodných národov také kruté. Takým zoslabeným pendantom je práve tá symbolická facka aj pri našej birmovke.                           

Skutočne málokedy si uvedomujeme, nakoľko práve existencia zla vytvára úpornú snahu o dobro a často aj jeho dosiahnutie. Viackrát som tvrdo kritizoval islam, až ma pritom občas svrbí hrdlo, ale moslimovia majú jednu zaujímavú myšlienku. Logicky predpokladajú, že aj existencia zla je prejavom Alahovej veľkosti. Pretože ak by to zlo nebolo potrebné, asi ani náš Boh by ho nepripustil. A ak by Kristus nezomrel v mukách na kríži, asi by bol vzhľadom k ľudským trápeniam úplne nedôveryhodný... Skúsme sa nad tým hlbšie zamyslieť aj z pohľadu našej cirkevnej a vieroučnej histórie a tiež pri sledovaní obzoru nastávajúcich a budúcich problémov a kríz.    

Na záver by som rád poďakoval organizátorom kristologického sympózia v Marianke, ktoré mi veľmi pomohlo pri formulovaní týchto skôr otázok ako odpovedí.

Autorom príspevku je filozof a publicista Vlado Gregor. Ide o úvahu napísanú 29. 6. 2011.