18. septembra 2012

História by mala byť učiteľkou života

Vlado Gregor
(Úvaha Vlada Gregora)

Veľa traktátov sa napísalo o tom, ako sa generuje dobro, ale už menej otvorene a podrobne sa píše o tom, ako sa vytvára zlo, ako prichádza k pádom a katastrofám, či už ladeným politicky alebo nábožensky. Šikmá plocha je stále poruke a nešťastia a ich predpoklady vznikajú nenápadne, systémom malých krokov, ba až krôčikov. "Pravda a láska musia zvíťaziť nad lžou a nenávisťou", to je krásne heslo, len sa akosi zabúda na to, koľko to víťazstvo bude stáť a ako bude daná krajina, či globálnou rečou zemeguľa, po tomto víťazstve vyzerať.
Je zaujímavé, že dokonca zločinecké skupiny, často prepletené s politikmi a rôznoideovými hodnostármi, predsa len majú určitú česť, pravidlá a zásady, musia totiž brať ohľad na reálne podmienky a na to, čo si môžu dovoliť voči konkurencii. Možno na niečo takéto myslel aj Kristus, keď povedal, že často sú synovia sveta múdrejší, ako synovia svetla a či takí, ktorí sa za synov svetla vyhlasujú a považujú.

Tí, ktorí chcú iných riadiť, poučovať, usmerňovať a nimi manipulovať sú občas odsúdeniahodní. Ešte viac škody ale narobia tí, ktorí naivne predpokladajú, že kamsi tých ľudí dostanú a to nie hocikam, ale na tú jedinú správnu cestu, na ktorej už oni samozrejme sú a nič ich od nej neodvráti. Trochu to aplikujem na konkrétne a súčasné pomery. Debatuje sa teraz veľa o poctivom hospodárení a nad slnko jasnejšej transparentnosti. Ako by sme nechápali, že kráľovstvo, ktoré je rozdelené samo v sebe sa rozpadne, a aká hanba je to, že sa navzájom súdime, a to ešte pred neveriacimi...
Píšu sa knihy a memoáre o doslova žabomyších vojnách vo vnútri rôznych strán a kást a vôbec sa neberie do úvahy to kvantum poníženia a zdierania, ktoré takéto vyvyšovanie a oddeľovanie sa prináša tým nevyvýšeným, neoddeleným a bezbranným. Levy neprichádzajú samé od seba, my sami si ich svojou zaslepenosťou, kastovníctvom a neochotou spolupracovať neustále znovu privolávame.
Je to problém moci, politiky, peňazí a akejkoľvek hierarchizovanej spoločnosti, či už politickej, vojenskej, ideologickej, alebo aj náboženskej, že vždy musí dbať na pravdivé korekcie a na takzvanú kontrolu zdola. Ak toto zlyhá, každé spoločenstvo sa rozsype. Áno, aj náboženské skupiny a niekedy aj ťažko identifikovateľné skupenstvá neznámeho zloženia sa často pohybujú na okraji a ak zanedbajú kontrolné mechanizmy, môžu sa udržať len tajnostkárstvom, manipuláciou a v horšom prípade násilím, alebo spojenectvom s násilnými nenáboženskými zložkami.
História by mala byť učiteľkou života a nemyslime si, že pravidlá, ktoré platili v prorockých a Kristovych časoch už neplatia. Najväčšou korekciou a regulatívom kresťanstva sú práve zásady a príklad Ježiša Krista a skupina, ktorá odovzdáva jeho slová a chce aspoň slovne žiť podľa neho, je skutočne tou skalou, ktorá pretrváva. Faktom ale je, že v niektorých búrlivých časoch je tak zalievaná, že ju skoro ani nevidno...
Nie teda dogmy, pravidlá a tradície sú určujúcim tmelom Cirkvi, ale oživujúci a neustále znovu kriesený príklad Ježiša Krista. Niekedy akoby sme si neuvedomovali, že celá dogmatika, vierouka, liturgia a všetky tie "nemenné" zvyklosti sa nielen v čase menili a niekedy vznikli, ony skoro všetky vznikli až potom, keď kresťanstvo získalo moc a dlhodobú oficiálnu podporu. Vonkajší lesk a posvätné formy sú iste dôležité, priťahujú ľudí a sú im citovou vzpruhou, ale ak ich budeme považovať za podstatu Kristovho učenia, ocitneme sa na spomínanej šikmej ploche a padneme možno až do pekla. V každom prípade ten pád bude veľký, ako sa to hovorí o dome postavenom na piesku.
Väčšinu problémov si aj my, úprimne veriaci ľudia, spôsobujeme sami sebe navzájom a je nesmierne ťažké priznať si to. My naozaj staviame pomníky dávnym prorokom a mysliteľom a stále znovu sme slepí k tomu, že uzemňujeme a občas aj likvidujeme tých, čo nám v podobných časoch hovoria niečo úplne podobné, ba až to isté. Som rád, že žijem teraz, keď tieto priam exaktné pravidlá očividnejšie vychádzajú najavo a momentálne sa dajú bezbolestne hlásať a rozširovať.
Mali sme sviatok našej Sedembolestnej Patrónky; tých bolestí je neúrekom a my sa tento sviatok práve teraz chystáme zrušiť! Nielen osudy muža Krista, ale aj ženy a matky Márie by nám mali byť vzorom pre chápanie života tých drobných, neuprednostňovaných a vždy zodpovedných a realistických ľudí. Politici a hierarchovia rôznych spektier a hodností, vstúpte si do svojho zružoveného a zjednodušeného svedomia a pripomeňte si to naše slovenské príslovie o tom, ako "zabudol vôl, že teľaťom bol". Zvyknem končiť pekne a tento záver je tak trochu výnimkou. Tvrdým časom sa však dá predchádzať len tvrdou rečou. Sladkých rečí a ospevovania rôznych babylonských projektov sme sa už napočúvali dosť. Alebo znovu ani nie?

::
Autorom príspevku je Vlado Gregor.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.