22. januára 2013

Sila príbehu, sila pravdy


Alexander Solženicyn: Jeden deň Ivana Denisoviča
Bratislava, Slovenský spisovateľ 2011

Umeleckým stvárnením aj krátkeho časového úseku v živote človeka možno vyjadriť charakter doby a jej politického systému. Kto o tom pochybuje, nech si prečíta Jeden deň Ivana Denisoviča – novelu o pomeroch v sovietskych väzniciach a pracovných táboroch. Je to beletristické a pritom hlboko ľudské svedectvo o neľudskosti, brutalite, utrpení, ale aj solidarite a vôli prežiť.

Námet tejto Solženicynovej novely vznikol v Ekibastuzskom pracovnom tábore počas zimy 1950 – 1951. Autor zakúsil gulag na vlastnej koži. A nielen to – prežil frontové boje, vyhnanstvo aj liečbu na onkológii. Ako sa vyjadril v jednom rozhovore, všade stretal ľudí, ktorí v čase skúšok reagovali veľmi rozdielne. Niektorí sa prejavili ako zbabelci či zradcovia, iní si zachovali dôstojnosť a vernosť svojmu presvedčeniu.
Ruský spisovateľ Alexander Isajevič Solženicyn sa narodil 11. decembra 1918 v Kislovodsku. Študoval na Rostovskej štátnej univerzite a stal sa učiteľom. Po vypuknutí druhej svetovej vojny absolvoval vojenskú prípravu a slúžil ako dôstojník Červenej armády. Počas bojov v Nemecku bol sovietskymi bezpečnostnými orgánmi zatknutý a odsúdený za listy priateľovi, v ktorých sa kriticky vyjadril o niektorých Stalinových rozhodnutiach. Priamo z frontu ho deportovali do väzenia, na niekoľko rokov sa stal trestancom a vyhnancom.
Hneď ako mu to dovolili okolnosti, začal neúnavne písať. Rozhodol sa literárne spracovať obdobie komunistickej hrôzovlády v Rusku. Stovky a tisícky rukopisných strán schovával na rôznych miestach. Niekoľko rokov pracoval v ilegalite. Až po nástupe Chruščova k moci sa odhodlal ukázať svetu niečo zo svojej tvorby. Redakcii časopisu Novyj mir odovzdal Jeden deň Ivana Denisoviča. Novelu dovolili publikovať (čiastočne upravenú), a tak v roku 1962 vyšla najprv časopisecky a následne knižne v náklade niekoľko sto tisíc výtlačkov. Stretla sa s veľkým ohlasom.
Z neznámeho autora sa stal takpovediac zo dňa na deň slávny spisovateľ, ale netrvalo dlho a bol z neho spisovateľ prenasledovaný. Na čelo Sovietskeho zväzu po Chruščovovi nastúpil Brežnev. Solženicyna v roku 1974 zatkli (krátko predtým vyšlo vo Francúzsku jeho rozsiahle dielo Súostrovie Gulag) a vyhostili z krajiny. V exile žil až do roku 1994. Do vlasti sa vrátil až potom, keď ho zbavili obvinenia z vlastizrady a rehabilitovali. Zomrel 3. augusta 2008 vo veku 89 rokov.
V kontexte jeho monumentálneho spisovateľského diela tvorí novela o jednom dni trestanca Ivana Denisoviča Šuchova rozsahom síce malý, ale významný opus. Práve táto kniha uvoľnila ľady a spustila širokú diskusiu o skutočnom charaktere sovietskeho režimu. Slovenský preklad Oľgy Hirnerovej vychádza z necenzurovanej predlohy a zásluhou vydavateľstva Slovenský spisovateľ sa dostáva k nášmu čitateľovi. K vydaniu mám jednu kritickú pripomienku: považujem za nenáležité uvádzať autorovo krstné meno v podobe „Alexandr“, pretože v našom jazykovom prostredí je zaužívaná (pri prekladoch z ruštiny) podoba „Alexander“.
Čo dodať? Solženicyn sa stal svetoznámym a oceňovaným autorom, ale za svojho života si aj mnoho vytrpel a prešiel zložitým osobným vývinom. Dlhý čas písal tajne a pod hrozbou trestu, úspech prišiel omnoho neskôr. Bol statočným a výrečným svedkom, vypovedajúcim o zločinoch komunizmu, o pravde, ktorá oslobodzuje... Na otázku, prečo dochádzalo za železnou oponou, zvlášť v Sovietskom zväze, k takému hroznému zaobchádzaniu s ľuďmi, pri istej príležitosti odpovedal: „Človek zabudol na Boha.“
::

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.