O zmysle viery a modlitby

(Úvaha Vlada Gregora)

Ilustračné foto:
JM - priestornet.com

Mnoho ľudí má pocit, že problém dobra a zla, zmyslu či nezmyslu života a sveta je neriešiteľný a vo všetkom vládne len menej alebo viac zlomyseľná náhoda.

Už som viackrát spomínal, že za najhlbší filozofický výtvor považujem biblickú knihu Kazateľ. Človek sa môže snažiť byť akokoľvek dobrý a citlivý, ale nakoniec sa vždy musí spoľahnúť na toho vôbec nie imaginárneho Boha a na tú skromnú modlitbu, ktorá nám nielen v našich náladách uľaví, ale možno, ba celkom iste, niečo vo svete okolo aj upraví.

Počul som raz, neviem už od koho, jedno veľmi poučné podobenstvo. Na prelome 19. a 20. storočia sa malý chlapček motá po železničnej stanici a v poslednej sekunde ho okoloidúci železničiar vytrhne spod kolies idúceho vlaku. Chlapček veľmi ďakuje a pýta sa ho, prečo tak kvôli nemu riskoval. Dob­rodinec odpovedá, že on jednoducho rád robí ľuďom dobre. Na záver sa ešte chlapca opýta, ako sa volá. Ten s úsmevom odpovie, že sa volá Dolfi Hitler.

Tento trpký príbeh  znie nepravdepodobne a paradoxne, ale sami poznáme z našej rodinnej a osob­nej histórie podobné zdanlivo neuveriteľné, ale pritom úplne konkrétne udalosti.

Na macedónskom fronte 1. svetovej vojny prežíval môj vtedy mladý dedo takú depresiu, že sa chcel zastreliť, ale v poslednej sekunde mu vojenský sluha pištoľ vyrazil. A práve tá sekunda rozhodla o tom, že žijem a už toľké roky obťažujem ľudí svojimi komplikovanými a možno aj nezmyselnými úvahami.

Ako sa ale môžeme slobodne, účelne a logicky rozhodovať, či to, čo robíme alebo nerobíme, má alebo nemá zmysel? Často niečo veľmi chceme, túžobne, násilne a za každú cenu sa snažíme niečo zlepšiť, vytvoriť tisícročnú ríšu, raj na zemi, alebo aspoň projekt projektov a plán plánov. Nejde to, milí moji, a ak sa vydáme týmto smerom, pravdepodobne narobíme viac zla ako dobra a skomplikujeme život nielen sebe, ale aj ostatným. Isteže sa musíme snažiť konať dobro, ako ten železničiar v úvodnom príbehu, ale nikdy si nesmieme namýšľať, že sme to dobro urobili a že bez nás to jednoducho nejde.

Ak sa modlíme "Buď vôľa tvoja...", nejde o defetizmus, zúfalú rezignáciu na produktívnu činnosť a neplodný fatalizmus, ale jednoducho o uznanie faktu, že svet funguje tak, že je ho ne­možné dopredu a nadlho ovplyvňovať a komandovať. Z toho by mala vyplývať nielen kresťanská, ale aj moslimská a ateistická pokora – a jedine pochopenie a rešpektovanie tohto triviálneho faktu nás môže v konečnom dôsledku zachrániť pred mučivou apokalypsou a vytvoriť na konci dejín ten povestný a logicky akoby nedosiahnuteľný jeden ovčinec.

Je teda naozaj nepochopiteľné a nevysvetliteľné, čo okolo seba sledujeme – a aj ovplyvniť to mô­žeme len v našich úzkych a osobných vzťahoch a kontaktoch. V tejto beznádeji nám naozaj môže po­môcť len modlitba a viera, že ako bol Boh na začiatku, tak bude i na konci, že On je Alfa i Omega a ak nám prostredníctvom Biblie tvrdí, že videl, že začiatok stvorenia je dobrý, tak bude dobrý aj ko­niec, ktorý napriek všetkému nepochopiteľnému s nádejou a dôverou očakávame.

Vlado Gregor

MARANATHA!       PRÍĎ PANE!

(Napísané 24. 8. 2013)

::

Autorom príspevku je Vlado Gregor.

::