19. septembra 2013

O zmysle viery a modlitby

(Úvaha Vlada Gregora)

Ilustračné foto:
JM - priestornet.com
Mnoho ľudí má pocit, že problém dobra a zla, zmyslu či nezmyslu života a sveta je neriešiteľný a vo všetkom vládne len menej alebo viac zlomyseľná náhoda.
Už som viackrát spomínal, že za najhlbší filozofický výtvor považujem biblickú knihu Kazateľ. Človek sa môže snažiť byť akokoľvek dobrý a citlivý, ale nakoniec sa vždy musí spoľahnúť na toho vôbec nie imaginárneho Boha a na tú skromnú modlitbu, ktorá nám nielen v našich náladách uľaví, ale možno, ba celkom iste, niečo vo svete okolo aj upraví.

Počul som raz, neviem už od koho, jedno veľmi poučné podobenstvo. Na prelome 19. a 20. storočia sa malý chlapček motá po železničnej stanici a v poslednej sekunde ho okoloidúci železničiar vytrhne spod kolies idúceho vlaku. Chlapček veľmi ďakuje a pýta sa ho, prečo tak kvôli nemu riskoval. Dob­rodinec odpovedá, že on jednoducho rád robí ľuďom dobre. Na záver sa ešte chlapca opýta, ako sa volá. Ten s úsmevom odpovie, že sa volá Dolfi Hitler.
Tento trpký príbeh  znie nepravdepodobne a paradoxne, ale sami poznáme z našej rodinnej a osob­nej histórie podobné zdanlivo neuveriteľné, ale pritom úplne konkrétne udalosti.
Na macedónskom fronte 1. svetovej vojny prežíval môj vtedy mladý dedo takú depresiu, že sa chcel zastreliť, ale v poslednej sekunde mu vojenský sluha pištoľ vyrazil. A práve tá sekunda rozhodla o tom, že žijem a už toľké roky obťažujem ľudí svojimi komplikovanými a možno aj nezmyselnými úvahami.
Ako sa ale môžeme slobodne, účelne a logicky rozhodovať, či to, čo robíme alebo nerobíme, má alebo nemá zmysel? Často niečo veľmi chceme, túžobne, násilne a za každú cenu sa snažíme niečo zlepšiť, vytvoriť tisícročnú ríšu, raj na zemi, alebo aspoň projekt projektov a plán plánov. Nejde to, milí moji, a ak sa vydáme týmto smerom, pravdepodobne narobíme viac zla ako dobra a skomplikujeme život nielen sebe, ale aj ostatným. Isteže sa musíme snažiť konať dobro, ako ten železničiar v úvodnom príbehu, ale nikdy si nesmieme namýšľať, že sme to dobro urobili a že bez nás to jednoducho nejde.
Ak sa modlíme "Buď vôľa tvoja...", nejde o defetizmus, zúfalú rezignáciu na produktívnu činnosť a neplodný fatalizmus, ale jednoducho o uznanie faktu, že svet funguje tak, že je ho ne­možné dopredu a nadlho ovplyvňovať a komandovať. Z toho by mala vyplývať nielen kresťanská, ale aj moslimská a ateistická pokora – a jedine pochopenie a rešpektovanie tohto triviálneho faktu nás môže v konečnom dôsledku zachrániť pred mučivou apokalypsou a vytvoriť na konci dejín ten povestný a logicky akoby nedosiahnuteľný jeden ovčinec.
Je teda naozaj nepochopiteľné a nevysvetliteľné, čo okolo seba sledujeme – a aj ovplyvniť to mô­žeme len v našich úzkych a osobných vzťahoch a kontaktoch. V tejto beznádeji nám naozaj môže po­môcť len modlitba a viera, že ako bol Boh na začiatku, tak bude i na konci, že On je Alfa i Omega a ak nám prostredníctvom Biblie tvrdí, že videl, že začiatok stvorenia je dobrý, tak bude dobrý aj ko­niec, ktorý napriek všetkému nepochopiteľnému s nádejou a dôverou očakávame.
Vlado Gregor
MARANATHA!       PRÍĎ PANE!

(Napísané 24. 8. 2013)
::
Autorom príspevku je Vlado Gregor.
::

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.