Zrážka civilizácií

(Z Pisárovho glosára)

Samovražedné atentáty: takmer denne sa zo správ dozvedáme o mužoch, ale aj ženách (zväčša mladých), ktorí sa rozhodli s výbušninou na tele, alebo iným podobným spôsobom, vojsť do náručia smrti a stiahnuť do nej aj iných.

Už dlhšie sa zamýšľam nad spomínaným fenoménom. Samozrejme, nesúhlasím s takýmto prístupom k akémukoľvek problému, veď ubližovanie druhým i sebe je vážnym porušením základného zákona lásky k blížnemu. Násilie nič nevyrieši, pomsta a odplata vedú do bludného kruhu ďalších neprávostí. Ale udivuje ma pevnosť viery týchto ľudí, ich odhodlanie ísť za svoje presvedčenie aj na smrť.

Keď to porovnávam s naším (európskym či západným) prístupom k životu, vyvstávajú vo mne rôzne otázky. Aké sú naše ideály? A máme ešte nejaké? Vytvorili sme kultúru konzumu a hromadenia vecí. Trasieme sa o to, čo sme si nahonobili. Sme ešte schopní vzdať sa aspoň niečoho v prospech celku?

Počúvame o zrážke civilizácií. Ako v tomto strete obstojí tá naša? Vidí sa mi, že voči tým, čo sa neboja smrti, nemáme ani so svojou vyspelou technikou šancu – pokiaľ sa nevrátime k svojim vitálnym koreňom.

Nie fundamentalizmus, a už vôbec nie fanatizmus, ale zásadovosť. Tolerancia predsa nemusí byť postavená na slabosti a ľahostajnosti. Pravá tolerancia je založená na sile, na jasnom postoji a povedomí vlastnej historickej identity.

Bezbožná spoločnosť, živená len individualistickou ezoterikou alebo skeptickým pragmatizmom, sa nemôže ubrániť sile veľkých ideí... Mali by sme preto zapáliť svoje srdce a zahorieť túžbou po obnove, lebo inak uschneme ako ratolesť odtrhnutá od koreňov.

::

Bohdan Pisár glosuje: Nabudúce o bulvárnosti žurnalistiky.

::

Predchádzajúca glosa: Umenie na scestí.

::

PriestorNet: Niečo navyše.