14. februára 2014

Hľadanie Božej vôle

Je to naša túžba odveká: ovládať iného človeka

Vlado Gregor

(Zamyslenie Vlada Gregora)
Všetci ľudia máme určité túžby a ciele – splniteľné, nesplniteľné, vysnívané a do istej miery aj realizované. Najhoršia v tomto smere je určitá nenásytnosť, závisť a bezohľadnosť voči ľuďom, ktorých sa plnenie našich zámerov dotýka, ktorí sú občas prostriedkom ich plnenia a niekedy zas prekážkou pri ich dosahovaní, prekážkou, na ktorú neberieme ohľad a neprejavujeme súcit.
Všetci si musíme znovu a znovu prerátavať možnosti, ktoré sme si zaumienili v živote využiť a musíme neustále kalkulovať, ako to urobiť, aby sme čo najviac dosiahli a pritom čo najmenej ublížili sebe a iným.

My ľudia nie sme izolované tvory, súvisíme s ľuďmi, ktorí sú nám k dispozícii a ktorým sme k dispozícii my sami. Neraz, ak máme radi jedného človeka a berieme na neho ohľad, ubližujeme tým druhému. V tom je veľký zmysel odpúšťania, trpezlivosti a modlitby. Naše odhady vlastných cieľov a možností sa nikdy nedajú celkom spresniť a vypočítať. Stále musíme skúmať, čo je Božia vôľa a k čomu nás Boh volá.
My, úbohé tvory, túžime po absolútnej láske a chceli by sme ju dosiahnuť a vlastniť, ale málokedy si uvedomujeme, že na revanš by sme mali takúto lásku aj poskytovať. Tu sa končí humor a zábavky a nastupuje láska, súcit a ohľad k iným ľuďom, k tomu, čo ich zaujíma a trápi.
Ak chceme vlastniť, iste by sme mali aj rozdávať, a ak chceme získavať, musíme aj investovať. Straty a zisky sa v morálnej a medziľudskej oblasti nedajú presne určovať a plánovať, a v tom je zmysel odpúšťania, milosrdenstva, pokory pred možnými omylmi a ich nenapraviteľnými dôsledkami a v neposlednom rade dôvera v Božiu vôľu, ktorá má s nami dobré úmysly. Len je treba neustále ju skúmať, nachádzať a snažiť sa „byť dokonalí, ako je náš Boh dokonalý“. Tieto naše „dokonania“ však trvajú až do skonania a žiadne umenia nedosahujeme bez trápenia.
Čo sa týka nás, týka sa aj ostatných – a ak dokážeme vnímať nielen svoje, ale aj ich záujmy a ak celý náš život sprevádza úcta k Bohu a jeho vôli s nami a naším okolím, dosiahli sme v živote a vo svete asi najviac, koľko sme mali a mohli. Aj keď všetci vieme odriekať „Otče náš“, málokedy si pritom uvedomujeme hĺbku a povzbudenie, ktoré nám táto modlitba dovoľuje realizovať v osobnom živote.
Nikto z nás nevládze uskutočňovať a dosahovať absolútnu a dokonalú lásku, ale máme pred očami vzory a plány, ktoré stoja za to, aby sme ich nasledovali. Že pritom chceme uchmatnúť niečo dobré aj pre seba, je iste zdrojom hriechov a omylov, vždy však majme na pamäti, že to platí nielen pre nás, ale aj pre tých našich „prekážačov“. Preto majme ohľad aj na okolitý svet, ináč dosiahneme málo z toho, po čom túžime a čo často bezpodmienečne, bezohľadne a cez mŕtvoly chceme vlastniť a mať.
BOŽE, BUĎ NÁM MILOSTIVÝ A ŽEHNAJ NÁS!
(8. 2. 2014)
::
Autorom príspevku je Vlado Gregor.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.