3. januára 2012

Pasia z hľadania pravdy

(Rozhovor s Vladom Gregorom)

Vlado Gregor (1958): bývalý dorastenecký majster Československa v desaťboji, teraz knihovník a publicista, ale v prvom rade filozof.
Premýšľa a píše už viac než tri desaťročia najmä o človeku a jeho mieste na Zemi, o hodnote kresťanskej viery, o slovenskej filozofii dejín a o zmierení medzi náboženstvami a národmi, osobitne na našom území.

JM: Začínali ste ako športovec. Čo vás priviedlo k filozofii a k písaniu?
V. Gregor: Určite bol dôvodom na tvorbu aj ťažký úraz z roku 1975, keď sa povinná športová bojovnosť musela transformovať do duchovnej sféry, aj keď sa to neudialo hneď, ale cez prvotné krčmové bitky a iné výtržnosti, pričom je mladosť tak trochu ospravedlnením. Úplne prvým popudom bolo 900 náboženských samovrážd v Guayane v roku 1978, ktoré socializmus popisoval spôsobom, akoby náboženstvo bolo príčinou všetkých hlúpostí a nešťastí...
Najsilnejším impulzom bola ale „Scénka z dneška“ (1979), v ktorej parodujem spôsob výkladu dejín našej vtedajšej učiteľky brannej prípravy. Toto mrzačenie histórie ma priviedlo až do amoku, a tak som menovanú scénku prečítal pred plnou najväčšou prednáškovou miestnosťou na FFUK, čo znamenalo koniec môjho účinkovania na socialistickej „alma mater“.

JM: Filozofia znamená lásku k múdrosti. Emil Krapka SJ v knihe Zasvätenie do filozofie píše, že láska a poznanie sú najvyššími hodnotami ľudského života. Súhlasíte?
V. Gregor: Nejde len o filozofiu ako lásku k múdrosti, ale aj ako určitú, veľkú pasiu z hľadania pravdy. Passio znamená po latinsky nielen utrpenie (pašie), ale aj vášeň, záľubu, teda pasiu. Vždy mi to prinášalo najsilnejšie zážitky a bolo hlavným motívom tvorby. Okrem spomínanej „Scénky z dneška“ ide napríklad o „Scénku z práce“ (1981), v ktorej opisujem doslova mystické zážitky pri obyčajnom zakladaní kníh a tiež scény zo Sviečkovej demonštrácie pod názvom Pred ešte horším divadlom? Podobne hlboký zážitok som mal v Ružomberku v auguste 1990, kde som napísal D–2, sedembodové memorandum o nevyhnutnosti vzniku samostatného Slovenska. Z novších motívov spomeniem B–36, kde opisujem kresťanstvo ako základ ľudskej slobody oproti iným ideovým a náboženským systémom. Nejde teda len o lásku k múdrosti, ale doslova o vášeň, možno až o akýsi svätý hnev. Práve okolo týchto najsilnejších zážitkov sa koncentrujú aj ďalšie, teoretickejšie, glosy a úvahy.

JM: Vo vydavateľstve Post Scriptum vám vychádza Svedectvo času – kniha zahŕňajúca texty, ktoré ste napísali v rokoch 1978 až 2010. Ako by ste toto dielo charakterizovali z pohľadu autora?
V. Gregor: Tento takmer päťstostranový „opus magnum“ sa dostáva na svetlo vo vydavateľstve Post Scriptum, čo je symbolické, lebo je to zhruba 33 rokov po napísaní prvých úvah a dielo vzniká tiež post factum, teda nie ako zámerné úvahy za určeným účelom, ale naopak, ako reakcia na prežité skúsenosti a ich kritická a sebakritická reflexia. Pretože ťažko dokážeme vytiahnuť smietku z oka svojho brata, ak máme brvno vo vlastnom...

JM: V živote i v myslení idete vlastnou cestou, nehľadíte na módne názory ani na očakávania mocných, a to sa, merané svetskými kritériami, nevypláca. Ako sa vám tvorí takpovediac na okraji?
V. Gregor: Nenazval by som to tvorbou na okraji, veď sme sa jeden čas nazývali (moje pracovisko) aj Centrum vedecko-technických informácií SAV. Okrem toho sa pri tejto práci pohybujem medzi ľuďmi v nefalšovanom a nepretvarovanom vydaní, čo je tiež neoceniteľné plus. Niekedy aj ten papaláš skôr vyjde s pravdou von pred svojím šoférom, skladníkom alebo iným sluhom, lebo pred takzvaným rovnocenným by sa všeličo hanbil a možno aj bál povedať. Keď sedíme na katedre, vo vedeckom ústave, alebo v hocijakej inej ctihodnej inštitúcii, mnohé reálie a živé poznatky sa k nám jednoducho vôbec nedostanú.

JM: Aké sú vaše ďalšie tvorivé zámery a plány? O čom by ste ešte chceli napísať? Čo vás inšpiruje?
V. Gregor: Ako som už povedal, nikdy som žiadne zámery a tvorivé plány nemal, vždy som písal na základe konkrétnych impulzov a zážitkov a vždy som pritom myslel na nejakého konkrétneho človeka, ktorému by som danou úvahou urobil radosť. Z tohto pohľadu nie je mojou inšpiráciou tzv. láska k pravde, ale láska k celkom konkrétnym ľuďom okolo mňa. Veď sa aj v Biblii zdôrazňuje: „Kto nemiluje človeka, ktorého vidí, ako môže milovať Boha, ktorého nevidí?“ Preto často používam oslovenie „milí moji“, aj keď hovorím k svojim oponentom a ideovým protivníkom.

Poznámka: Spomínaná kniha Vlada Gregora s názvom Svedectvo času
vychádza vo vydavateľstve Post Scriptum - viac informácií získate tu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.