Pasia z hľadania pravdy

(Rozhovor s Vladom Gregorom)

Vlado Gregor (1958)

Bývalý dorastenecký majster Československa v desaťboji, teraz knihovník a publicista, ale v prvom rade filozof.

Premýšľa a píše už viac než tri desaťročia najmä o človeku a jeho mieste na Zemi, o hodnote kresťanskej viery, o slovenskej filozofii dejín a o zmierení medzi náboženstvami a národmi, osobitne na našom území.

JM: Začínali ste ako športovec. Čo vás priviedlo k filozofii a k písaniu?

V. Gregor: Určite bol dôvodom na tvorbu aj ťažký úraz z roku 1975, keď sa povinná športová bojovnosť musela transformovať do duchovnej sféry, aj keď sa to neudialo hneď, ale cez prvotné krčmové bitky a iné výtržnosti, pričom je mladosť tak trochu ospravedlnením. Úplne prvým popudom bolo 900 náboženských samovrážd v Guayane v roku 1978, ktoré socializmus popisoval spôsobom, akoby náboženstvo bolo príčinou všetkých hlúpostí a nešťastí...

Najsilnejším impulzom bola ale „Scénka z dneška“ (1979), v ktorej parodujem spôsob výkladu dejín našej vtedajšej učiteľky brannej prípravy. Toto mrzačenie histórie ma priviedlo až do amoku, a tak som menovanú scénku prečítal pred plnou najväčšou prednáškovou miestnosťou na FFUK, čo znamenalo koniec môjho účinkovania na socialistickej „alma mater“.

JM: Filozofia znamená lásku k múdrosti. Emil Krapka SJ v knihe Zasvätenie do filozofie píše, že láska a poznanie sú najvyššími hodnotami ľudského života. Súhlasíte?

V. Gregor: Nejde len o filozofiu ako lásku k múdrosti, ale aj ako určitú, veľkú pasiu z hľadania pravdy. Passio znamená po latinsky nielen utrpenie (pašie), ale aj vášeň, záľubu, teda pasiu. Vždy mi to prinášalo najsilnejšie zážitky a bolo hlavným motívom tvorby. Okrem spomínanej „Scénky z dneška“ ide napríklad o „Scénku z práce“ (1981), v ktorej opisujem doslova mystické zážitky pri obyčajnom zakladaní kníh a tiež scény zo Sviečkovej demonštrácie pod názvom Pred ešte horším divadlom? Podobne hlboký zážitok som mal v Ružomberku v auguste 1990, kde som napísal D–2, sedembodové memorandum o nevyhnutnosti vzniku samostatného Slovenska. Z novších motívov spomeniem B–36, kde opisujem kresťanstvo ako základ ľudskej slobody oproti iným ideovým a náboženským systémom. Nejde teda len o lásku k múdrosti, ale doslova o vášeň, možno až o akýsi svätý hnev. Práve okolo týchto najsilnejších zážitkov sa koncentrujú aj ďalšie, teoretickejšie, glosy a úvahy.

JM: Vo vydavateľstve Post Scriptum vám vychádza Svedectvo času – kniha zahŕňajúca texty, ktoré ste napísali v rokoch 1978 až 2010. Ako by ste toto dielo charakterizovali z pohľadu autora?

V. Gregor: Tento takmer päťstostranový „opus magnum“ sa dostáva na svetlo vo vydavateľstve Post Scriptum, čo je symbolické, lebo je to zhruba 33 rokov po napísaní prvých úvah a dielo vzniká tiež post factum, teda nie ako zámerné úvahy za určeným účelom, ale naopak, ako reakcia na prežité skúsenosti a ich kritická a sebakritická reflexia. Pretože ťažko dokážeme vytiahnuť smietku z oka svojho brata, ak máme brvno vo vlastnom...

JM: V živote i v myslení idete vlastnou cestou, nehľadíte na módne názory ani na očakávania mocných, a to sa, merané svetskými kritériami, nevypláca. Ako sa vám tvorí takpovediac na okraji?

V. Gregor: Nenazval by som to tvorbou na okraji, veď sme sa jeden čas nazývali (moje pracovisko) aj Centrum vedecko-technických informácií SAV. Okrem toho sa pri tejto práci pohybujem medzi ľuďmi v nefalšovanom a nepretvarovanom vydaní, čo je tiež neoceniteľné plus. Niekedy aj ten papaláš skôr vyjde s pravdou von pred svojím šoférom, skladníkom alebo iným sluhom, lebo pred takzvaným rovnocenným by sa všeličo hanbil a možno aj bál povedať. Keď sedíme na katedre, vo vedeckom ústave, alebo v hocijakej inej ctihodnej inštitúcii, mnohé reálie a živé poznatky sa k nám jednoducho vôbec nedostanú.

JM: Aké sú vaše ďalšie tvorivé zámery a plány? O čom by ste ešte chceli napísať? Čo vás inšpiruje?

V. Gregor: Ako som už povedal, nikdy som žiadne zámery a tvorivé plány nemal, vždy som písal na základe konkrétnych impulzov a zážitkov a vždy som pritom myslel na nejakého konkrétneho človeka, ktorému by som danou úvahou urobil radosť. Z tohto pohľadu nie je mojou inšpiráciou tzv. láska k pravde, ale láska k celkom konkrétnym ľuďom okolo mňa. Veď sa aj v Biblii zdôrazňuje: „Kto nemiluje človeka, ktorého vidí, ako môže milovať Boha, ktorého nevidí?“ Preto často používam oslovenie „milí moji“, aj keď hovorím k svojim oponentom a ideovým protivníkom.

Poznámka: Spomínaná kniha Vlada Gregora s názvom Svedectvo času vychádza vo vydavateľstve Post Scriptum - viac informácií získate tu.