9. februára 2014

Kresťanstvo ponúka riešenie

ZÁPISNÍK – 6 / 2014
Už niekoľko rokov mám vo zvyku čítať si denne úryvok z nejakej knihy (okrem iného čítania). Na tento rok som si pripravil  Čítanie na každý deň od L. N. Tolstého. Dielo vyšlo prvýkrát v slovenskom preklade (Verbum, Ružomberok 2010). Po česky táto kniha vyšla už dávno, pod názvom Kruh četby, najmenej v troch vydaniach (1906, 1913, 1926). Mimochodom, takéto vydanie „v starej češtine“ spomína Rudolf Sloboda ako jednu zo svojich obľúbených kníh (Pokus o autoportrét; Slovenský spisovateľ 1988).

Kniha pozostáva z tematicky usporiadaných citátov mnohých autorov, ako aj z textov, myšlienok, úvah a poučných poviedok samotného Tolstého.
Na jednom mieste sa autor zamýšľa nad podstatou kresťanského učenia. Píše najprv o príčinách postupného odklonu ľudí od viery, nielen kresťanskej. S rozširujúcimi sa poznatkami akoby sa zmenšoval priestor patriaci náboženstvu. Navyše, ľudia zisťujú, že sa im darí na tomto svete bez ohľadu na to, či plnia alebo neplnia požiadavky, ktoré na nich kladie Boh, resp. bohovia. A hlavne, hovorí Tolstoj, dôvera k náboženským učeniam sa podrývala tým, že ľudia, prichádzajúc častejšie do vzájomného kontaktu, videli v rôznych častiach sveta rozdielne vierouky, pričom každá sa považuje za pravú, zavrhujúc ostatné. Z toho si spravili záver, že ani jedno z týchto učení nie je pravdivé.
Odhliadnime teraz od toho, nakoľko opodstatnené a závažné sú spomenuté príčiny, neriešme problém ich pochopenia či nepochopenia, zamerajme sa na iné, sledujúc kriticky Tolstého myšlienky.
Náboženstvo je nenahraditeľné. Úpadok náboženského života a cítenia vniesol do človeka neistotu. So stratou viery sa stráca zmysel života. A tak narastala potreba získať istotu a vysvetliť zmysel života nanovo, bez Boha. Historická skúsenosť však potvrdzuje márnosť a tragickosť takýchto snáh. Protirečenia sa ešte zvýraznili. Túžba človeka po živote a po šťastí je neúprosne konfrontovaná s realitou (nevyhnutnosťou) utrpenia a smrti.
Kresťanstvo ponúka riešenie. Na rozdiel od iných náboženstiev nezakrýva protirečenia ľudského života, ale práve na ne poukazuje: hovorí o telesnom a duchovnom človeku, o zápase dobra a zla, o dedičnom hriechu, vníma naše pozemské bytie ako prerod, vyznáva Ježiša Krista ako človeka a Božieho Syna. Kristus preklenul priepasť medzi Bohom a ľudstvom. Keď človek prestáva žiť podľa tela, aby mohol žiť podľa ducha, nastupuje cestu k Bohu.
Tolstého teológia má niektoré črty panteizmu, keď Boha odosobňuje, no jeho poukázanie na jedinečnosť kresťanstva môžeme prijať. Život v pravom význame stojí na láske. A evanjelium hovorí: Boh je láska.
::
L. N. Tolstoj: „Mladí ľudia sa učia mnohým ťažkým predmetom... len sa neučia, čo je vždy a všetkým potrebné, v čom je zmysel ľudského života, ako ho treba prežiť... Ľudia, ktorí sa pokladajú za učených, vzdelaných, osvietených, ktorí ovládajú obrovské množstvo nepotrebných vecí, ustrnuli v najhlbšej nevedomosti, nepoznajúc zmysel svojho života, dokonca sa touto neznalosťou pýšia.“
(In: Čítanie na každý deň; 18. 1.)
::
PriestorNet: Niečo navyše.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.