7. februára 2014

Ak chceš vyzdravieť, musíš sa postaviť!

(Úvaha Pavla Duraja)
Nebojme sa život žiť a učiť sa v jeho škole...
Mnohí z nás videli americký film Deň nezávislosti (1). V tomto filme jeden z jeho hrdinov,  David Levison, v rozhodujúcej chvíli sa opil. Jeho otec ho našiel sedieť s fľašou v ruke na chladnej zemi niekde v sklade a zo zeme ho zdvihol slovami: „Postav sa, lebo ešte od tej chladnej zeme chytíš nádchu!“  A práve táto veta inšpirovala Davida a vymyslel spôsob, ako pomocou počítačového vírusu zničiť nepriateľa.
Film som videl prvý raz niekedy okolo r. 2000 v televízii. S odstupom niekoľkých rokov, keď som rozmýšľal, čo to vlastne otec synovi povedal, sa mi vynorila veta: „Ak chceš vyzdravieť, musíš sa postaviť!“ A moja neskoršia interpretácia uvedenej scénky bola touto vetou poriadne ovplyvnená. Ako?  Je to napísané kurzívou:

Túto vetu povedal v americkom filme "Deň nezávislosti“ otec jedného z trojice hrdinov filmu, Davida Levinsona,  svojmu synovi, keď tento v rozhodujúcich chvíľach dostal poriadnu nádchu. Vo filme to vyriešili veľmi jednoducho – David vypil nejaký horúci čaj, zobral supertabletku a o niekoľko chvíľ už bol "naplno akčný". Pretože tento film patrí k tým vydarenejším sci-fi filmom, pozrel som si ho ešte niekoľkokrát. Možnože práve kvôli tej vete. Túto vetu som však  viac v tomto filme nepočul. Išlo síce o rôzne dabingy a preklady, ale vyzeralo to tak, akoby tento (možnože doslovný) preklad stiahli z obehu. A to ma donútilo trocha o tejto vete porozmýšľať...
Nedávno som si tento film pozrel znova, najmä vyššie spomenutú scénku a pritom som si uvedomil aj môj posun v jej interpretácii. A uvedomil som si tiež, ako pamäť môže byť niekedy nespoľahlivá a aj to, aké rôznorodé môžu byť zdroje inšpirácií.
Veta „Ak chceš vyzdravieť, musíš sa postaviť!“ je zaujímavá najmä pre jej posolstvo, ktoré je veľmi jednoduché: „Ak naozaj chceš vyzdravieť, musíš sa o to pričiniť ty sám. Kým ležíš alebo sedíš, nemôžeš o sebe povedať, že si zdravý.“
Slovo "postaviť sa", okrem doslovného významu dostať sa z polohy ležiacej, či sediacej do polohy zvislej, znamená predovšetkým dostať sa na vlastné nohy. Kým nie sme schopní stáť na vlastných nohách nie sme schopní ani samostatného pohybu, sme pripútaní na jedno miesto, v mnohých ohľadoch odkázaní na pomoc blížneho. Ale v slovenčine slovný zvrat „postaviť sa na vlastné nohy“ znamená aj niečo iné – znamená osamostatniť sa od rodičov, začať sa starať o seba sám, založiť si vlastnú rodinu.
Táto veta skrýva v sebe ešte jedno posolstvo. To objavíme, keď o slove "postaviť sa" a jeho významoch porozmýšľame v trochu širších súvislostiach:
Slovo "postaviť sa" je utvorené od neurčitku "stáť".  Slovo "stáť" je novším, moderným tvarom staršieho, aj v súčasnosti v nárečiach bežného a skoro celoslovanského slova "stojať". V slovenčine nájdeme veľa slov, ktoré sa slovu stojať svojím tvarom podobajú. Sú to slová ob-jať,  do-jať,  u-jať, pri-jať, na-jať, za-jať, za-u-jať a iné. Tieto slová sa končia tou istou skupinou hlások jať. Pred touto skupinou stoja obyčajné predpony, ktorými v slovenčine bežne tvoríme nové slová – ak ich predradíme pred nejaký "slovný základ", obyčajne jasný a zrozumiteľný. Ale slovo jať v bežnej a aj v spisovnej slovenčine je skoro neznáme.
Pohľad do Krátkeho slovníka slovenského jazyka z r. 2003 (v ďalšom KS) vraví: jať jal jatý defekt. dok. kniž.,  čo znamená, že je to tzv. defektívum (slovo, ktorému chýbajú niektoré tvary), sloveso dokonavého vidu, knižný výraz  a znamená:  (citovo) pohnúť, zmocniť sa, zachvátiť“. Ako príklady uvádza:  jal ho odpor, jatý hrôzou, zvedavosťou
Ale čo potom so slovami ob-jať, pri-jať a ostatnými, kde slovo jať je plnohodnotné, plnokrvné, živé? Prečo slova  jať sme sa tak jednoducho vzdali! Veď toto slovo ani nie v tak vzdialenej minulosti možno bolo úplne bežné ako slová tot-ten, hej-áno, na!-tu máš!, vezmi si! a pod. Nenahradili sme ho významovo skoro totožným slovom -  slovom "brať"? Rozdiel medzi nimi je v tom, že slovo brať používame, ak ide o materiálne veci, ktoré sa dajú zobrať do ruky, slovo jať je významovo trocha o inom. Veď vyššie uvedené príklady ob-jať, do-jať, u-jať, pri-jať, na-jať, za-jať, za-u-jať, u-jať hovoria samy, len sa netreba báť to pochopiť. Z napísaného je jasné, že významovo je toto slovo trocha (a možnože podstatne) širšie ako uvádza KS. Slovo jať dokonca samo seba presne definuje: stačí, ak prstom ukážeme sami na seba, povieme „ja“ a urobíme z neho sloveso pridaním neurčitkovej koncovky -ť . Dostávame slovo jať s celkom jasným a presným  významom. 
V predchádzajúcom slová ujať, prijať a ostatné boli utvorené zo základu jať a predpony. Ale slovo stojať je trocha iné. Predponu  "sto- " v slovenčine nepoznáme. Poznáme síce číslovku sto, ktorú bežne používame v zložených slovách (storočná voda a pod.), ale v slove stojať "sto" ako číslovka  priamo zmysel nedáva. V slovenčine skupina hlások "–sto-" sa nachádza v slove  "jesto" (vo význame jestvovať) a v slove "existovať" (či ek-si-sto-vať), ale čo znamená, nám tieto dve slová nehovoria a navyše slovo existovať je (vraj) cudzie slovo (2).
V spisovnej češtine slovo sto je ešte používané. Objaví sa občas aj v živej reči vo vetách ako: „českí futbalisti jsou sto je porazit,“ „my jsme sto to udělat,“ „ja jsem sto se to naučit,“ a pod. Tieto vety dostávajú zmysel vtedy, ak slovo sto chápeme ako schopnosť, možnosť, skrytú potenciu, ktorá je v nás a ktorú – ak skutočne chceme – môžeme  prejaviť. A toto vysvetlenie významu slova sto v slove stojať už zmysel dáva. Slovo stojať znamená činne a zmysluplne sa chopiť, ujať tej schopnosti, možnosti, skrytej potencie, ktorá je v nás skrytá a ktorú môžeme uviesť do života len my sami.
Slovo stojať je presným ekvivalentom slovného obratu „stáť na vlastných nohách“, možnože je ešte širšie, krajšie a presnejšie.
Teraz sa nám slovo postaviť sa javí trochu inak. Znamená "postaviť sa na vlastné nohy po každej stránke". Znamená to predovšetkým  naučiť sa vnímať a prijímať udalosti a všetko, čoho sme svedkami najmä našimi vlastnými zmyslami – očami, ušami... A ak týmto udalostiam a skutočnostiam nerozumieme, nesnažme sa za každú cenu hľadať vysvetlenie – najmä nie cez slovo. Tu si uvedomme, že vysvetlenie cez slovo, ktoré od niekoho dostaneme, je skoro vždy také, aby vyhovovalo tomu, kto nám to vysvetľuje, alebo tomu, kto možné vysvetlenie prvý zverejnil – o skutočných pohnútkach ponúknutého vysvetlenia sa skoro určite nič nedozvieme. A je to jedno, či je to slovo hovorené, alebo písané.  Treba tiež vedieť, že najkvalitnejšiu, najserióznejšiu informáciu o udalosti získame len cez naše vlastné zmysly – keď sme priamymi svedkami; informácie cez všetky iné možné zdroje sú už poriadne skreslené.
Zároveň s týmto učením sa "v škole života" dozvedáme sa aj to, čo to má znamenať. Len postupuje to veľmi pomaly, po maličkých krôčikoch, aby „sme to zniesli“.
Najlepšie o tom učí Pán Ježiš Kristus, ktorého učenie je skryté v Evanjeliách.
Aj slovenské ľudové rozprávky (napr. od P. Dobšinského – čím staršie vydanie, tým lepšie) a ľudové rozprávky iných národov (ich znenie závisí od kultúrneho okruhu, v ktorom vznikli) v sebe skrývajú učenie o dobrej, zmysluplnej ceste životom.
Po týchto niekoľkých riadkoch vidíme sami, že veta „Ak chceš vyzdravieť, musíš sa postaviť!“ je veľmi dobrou radou, ako nasmerovať naše životné úsilie. Udáva nám smer, ako nájsť zmysel svojho života a objaviť svet – to, čo je v nás aj okolo nás .
Medzi obyčajnými ľuďmi sa občas hovorí: „Pomôž si, človeče, aj Boh ti pomôže!“ Čo je za tým skryté, je nám možno po prečítaní si vyššie napísaného trochu jasnejšie.
Jednoducho a krátko: Nebojme sa život žiť a učiť sa v jeho škole – aj keď sa to zdá byť  veľmi "neperspektívne"!
Pavel Duraj
(Bratislava 4. 1. 2014)

Pavel Duraj



Poznámky:
(1) Deň nezávislosti je americký science-fiction film, ocenený Oscarom za vizuálne efekty v roku 1996. Hlavný dej filmu je o pokuse mimozemšťanov o nadvládu na Zemi. Film je známy hlavne pre na svoju dobu veľmi prepracované grafické efekty či pre bláznivú myšlienku zničiť nepriateľskú vesmírnu loď počítačovým vírusom. Zahralo si tu mnoho známych hercov, napr. Will Smith ako kapitán Steven Hiller, Bill Pullman ako prezident Thomas J. Whitmore, či Jeff Goldblum ako technik David Levinson (podľa wikipédie.sk, cz).

(2) Slovo sto sa vyskytuje aj v iných zložených slovách napr. sto-nať,   i-sto, i-sto-ta,  sto-dola.  Slovo "stonať" – sto-nať je tiež veľmi zaujímavé. Veď slovo "na!" ("vezmi si!", "tu máš!" – opisne: "dávam ti, ber!") je vlastne rozkazovací tvar slova "nať", ktoré samostatne nepoznáme (etymológovia možno áno). Významovo je opakom slova "jať" a mohli  by sme ho opísať ako slovo významovo skoro totožné so slovom "dať", len nie je tak tvrdo materiálne. 

2 komentáre:

  1. Zaujímavý slalom, pri ktorom je jasný cieľ, len treba postaviť bránky na správne miesto. :) Avšak, fakticky slovo "stojať" nepoznám, aj keď som Slovák ako repa. Znie mi jednoznačne východoslovensky, ako aj jedno ďalšie slovo v článku. Nenadarmo sa hovorí, že podľa reči poznáš človeka. Ten film je peknou klasikou sci-fi. No a "bohemizmy" sa u nás v hovorovej reči objavujú dosť často. Často aj na verejno-oficiálnej úrovni a už aj v médiách. Ešte by somm si rád prečítal úvahu o "modernom" slove "hosťka" :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. S tým možno súhlasiť: ide o zaujímavý myšlienkový slalom s jasným cieľom, ale aj bránky sú jasné a dobre postavené... Slovo "stojať" je nárečové, čo autor konštatuje a vysvetľuje; nárečia sú súčasťou jazyka - spisovný jazyk vzišiel z nárečí.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.