Popolec 2014

Na popolcovú stredu v prachu ležíš a nadarmo berieš do úst meno Ježiš

Vlado Gregor

Vlado Gregor

Na tohtoročný Popolec pripadlo aj výročie smrti Jozefa V. Stalina, ktorý je ešte stále u mnohých predmetom zbožňovania a nekritického obdivu. Je to v každých časoch veľké pokušenie – vyhlásiť nejakú osobu, alebo niektorú inštitúciu za nekritizovateľnú a pripisovať jej božské vlastnosti.

Nedávno asi stovka nekritických obdivovateľov odvolaného arcibiskupa takmer zmlátila kňaza, ktorý sa pred veriacimi odvážil veľmi jemným spôsobom vyjadriť svoj názor. Preboha, kam sme sa to dostali?! Veď Bohom nie je ani akokoľvek svätý človek a ani Cirkev nemôžeme nazvať inštitúciou čisto božskou a neomylnou, ale len bohoľudskou, teda vo svojej ľudskej zložke krehkou a omylnou.

Ježiš Kristus bol živým a úprimným človekom, pritom sa v ňom iste prejavovala Božia prítomnosť, a nikdy som o tom nepochyboval. Jednoznačne nám dáva najavo, že ak ho budeme nasledovať a budeme podľa neho žiť, bude sa Božia prítomnosť prejavovať aj v nás. Nerobíme to tak, moji milí, a nemusí byť ani pôst, aby sme si to uvedomili.

Je komické či skôr tragikomické ísť sa biť za človeka, ktorý si všíma len seba, hovorí len o sebe, komunikuje len s tými, ktorí ho obdivujú, resp. kedy a nakoľko sa mu to hodí. Duchovný pastier by sa mal vyvážene a s úctou správať k všetkým veriacim a nekategorizovať ľudí na podklade akýchsi čudných princípov, ktoré si sám vytvoril a určil.

Na druhej strane ale musím adresovať predstaviteľom Cirkvi vážnu otázku, či podobný výberovo-komunikačný druh ľudí sama neformuje a nevyzdvihuje. Pevné zásady by nemali znamenať tvrdohlavosť, pohŕdanie inými a ignorovanie ostatných, akýchsi menej elitných a posvätených. Netvárte sa, excelentní a eminentní, že nechápete, o čom hovorím!

Nedávno som dokonca od kňaza počul, že si máme uctievať Krista ako Boha, ale ako filozof si nezaslúži miesto v dejinách vzdelanosti. Takže ako Boha si ho máme uctievať, ale ako živého človeka, ktorý účinne poučil a stále poúča také množstvo ľudí, už nie? Pritom je evidentné, že Ježiš svoje múdrosti nevytriasol z rukáva, ale pretrápil sa k nim, od pokušení na púšti až po Getsemany. Ak ho chceme pochopiť a nasledovať, v prvom rade sa musíme vžiť do jeho pozície ako človeka, do polohy veľmi podradnej a zneucťovanej, z ktorej však vyplývajú aj jeho večne svieže a aktuálne postrehy. To, v čom nás poučuje a je nám vzorom, by lepšie a inak nedokázali uskutočniť ani super inteligentní mimozemšťania!

Mám však pritom zlý pocit, že mnohí Kristovu božskú podstatu a poslanie vyzdvihujú a zdôrazňujú schválne, aby nemuseli nasledovať toho živého človeka, ktorý je im neustálou výčitkou pri ich vôbec nie božskom správaní. Sami pritom nevedia, o čo tým prichádzajú a čoho sa nadobro a či skôr na zlo zriekli. Najmilší Kristov učeník, apoštol Ján, to zapísal takto: „Ak mi niekto chce slúžiť, nech ma nasleduje a kde som ja, tam bude i môj služobník“. Berieme tieto slová aspoň trochu vážne?

Vyrobili sme si tuším z Krista modlu, len aby sme ho nemuseli naozaj nasledovať a žiť podľa jeho príkladu. On celkom určite nechcel byť modlou a ak nám moslimovia vyčítajú modlársky spôsob života, majú aj kus pravdy.

Cirkev rezignovala na to, aby povzbudila a pritiahla robotníkov, a bojím sa, aby nerezignovala aj na odovzdávanie Kristovho posolstva iným vyznaniam. Ak totiž poprieme originalitu a nevyhnutnosť Ježiša Krista, podpíšeme si úmrtný list, bez ohľadu na to, nakoľko ho pokladáme za Boha a nakoľko hlboko sa mu klaniame. Samozrejme, nasledovať ho znamená aj prijímať všetky riziká a následky. Ježiš nesmierne citlivo a prenikavo aktualizoval starozákonné posolstvo a iste si želá, aby sme aj my aktualizovali a hlavne uplatňovali jeho posolstvo. Nám sa ale do toho akosi nechce, hlavne pre tie námahy a riziká.

KAJAJTE SA A VERTE EVANJELIU!

::

Autorom príspevku je Vlado Gregor.