8. júna 2014

Rekviem za Ježiša K.

Ilustračná snímka: PriestorNet
Robert Hakala 
Bože, onedlho zaklope na tvoju bránu
muž s plachými a smutnými očami.
Nedá sa nič robiť,
Pontský Pilát  má už umyté ruky
a sfanatizovaný dav kričí:
Ukrižuj!
Všetko je stratené,
Judáš zinkasoval hotovosť,
vojaci chystajú klince
a kríž.
Bože, si nesmierne láskavý,
a tak ho prijmi,
odpusť mu všetky hriechy,
dobre vieš, nikto nie je bez viny,
preto mu odpusť,
že rozhádal medzi sebou všetok tvoj ľud.

Bože, ten muž prešiel stopom
polovicu zemegule,
v pätách mal špehúňov
a udavačov.
Rád čítal bítnikov,
počúval Johna Lennona, Micka Jaggera,
ani klasikou nepohrdol.

Bože, ten muž, ktorý o sebe tvrdí,
že je Božím Synom a Synom človeka,
rozsieval lásku,
učil nás odpúšťať aj našim
nepriateľom.
Keď ho udreli, nastavil  druhé líce,
piatimi chlebami nakŕmil hladných
a hoci nemal licenciu
z dlhej chvíle vodu premenil na víno,
vzkriesil Lazara
a pre potešenie druhých po vode kráčal
ako po rozkvitnutej lúke.
Ponížených povyšoval,
zo zavrhnutých spravil vyvolených,
opovrhovaných oslavoval
a posledných dal na prvé miesto.
Kázal, aby sme milovali
blížneho,
pripomínal, že kto sa povyšuje
bude ponížený.
Stretával sa so spodinou,
mal
 e-mailové adresy
a telefónne čísla všetkých oplanov,
ktorí mu občas boli bližší
ako nafúkaní spravodliví.
Učil nás odpúšťať
a tvrdil, že hľadá hriešnikov,
pre ktorých buduje
kráľovstvo Nebeské.

Štyridsať dní strávil na púšti,
spoločnosť mu robili
iba hrdinovia Dostojevského románov
a smutné video záznamy
všetkých tých nezmyselných vojen
a vrážd.
Spriatelil sa s dvanástimi mužmi,
ktorým, hoci ho zapreli
a udali,
neváhal umyť nohy
a dať im kľúče od svojho domu.
Bože, odpusť mu,
že na našu dobrú Zem prišiel s mečom,
hoci jeho najväčšími zbraňami
boli láska
a odpustenie.
Oslavoval chudobných duchom,
tichých,
plačúcich,
milosrdných,
lebo (podľa neho) im je určené
kráľovstvo pokoja a večnosti.
Odpusť mu,
tak, ako on odpustil nám všetkým,
po nikom nehodil
kameňom.
Bože, ako vravím, onedlho
predstúpi pred teba
opľutý a nepochopený,
oslavovaný a zatratený,
milovaný a nenávidený,
milujúci,
zbičovaný,
so stopami po klincoch
a tŕňovej koruny,
s krvácajúcou ranou v boku.
Prihováram sa za neho,
lebo v mnohom mi
pripomína
samého seba.
::
Robert Hakala

Rozhovor s autorom: Cesta, ktorú som si zvolil.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.