Zápas o pravú demokraciu

ZÁPISNÍK – týždeň 37 / 2014

V letnej prílohe časopisu VOX boli publikované tri prednášky Josepha Ratzingera – Benedikta XVI. Hoci ide o staršie práce (prvá je z roku 1969, druhá z roku 1991 a tretia premiérovo zaznela v roku 2011), sú stále aktuálne a stoja za pozornosť. Svoj krátky komentár k nim prinášam na pokračovanie.

Druhá prednáška sa zaoberá náboženskými a etickými hodnotami v pluralistickej spoločnosti. Kardinál Joseph Ratzinger ju predniesol na pracovnom zasadaní biskupov USA v texaskom Dallase.

V značnej časti sveta dnes vládne presvedčenie, že jediným primeraným spoločenským systémom je demokracia. Podľa niektorých aktivistov spoločnosť samotná nemá nijakú hodnotu, jej úlohou je dávať priestor jednotlivcom: „Lenže bezobsažná individuálna sloboda, ktorá sa takto javí ako najvyšší cieľ, ruší vlastne samu seba, lebo sloboda jednotlivca môže existovať iba v nejakom poriadku...“ Autor taktiež upozorňuje na to, že v liberálnom poňatí demokracie sa pravda ukazuje ako spoločensky nepoznateľná a pokusy vyhlásiť niečo za pravdivé sú považované za prejav netolerancie. Moderné vnímanie demokracie sa čoraz väčšmi spája s relativizmom: „Takto to dnes vidíme všetci. No keď sa na problém pozrieme zblízka, vynorí sa otázka, či by predsa aj v demokracii nemalo byť určité nerelativistické jadro.“

Dospelo to tak ďaleko, že dnes radšej hovoríme o hodnotách ako o pravde. Bojíme sa niečo vyhlásiť za pravdu. A takzvané hodnoty sa stali súčasťou hry na väčšinu a menšinu. Táto problematika tvorí podľa Ratzingera ústredný bod súčasných dišpút v politickej filozofii, pričom možno povedať, že tu stoja proti sebe dva základné postoje – jeden je radikálne relativistický, podľa ktorého v politike niet iného princípu, len demokratická volebná súťaž; oproti tomu druhý postoj znamená uznávanie istého systému hodnôt ako pravdivého a v podstate nemenného (pravda je daná, nie je produktom politiky).

Autor pripomína, že aj väčšina sa môže mýliť, môže dôjsť k spochybňovaniu základných dobier, slobodu možno zničiť práve v mene slobody... Aké je riešenie? Vládnutie musí byť službou! Treba sa oprieť o kresťanstvo, ktoré je prameňom poznania a vnáša svetlo aj do politiky. Kresťanská viera tvorí aj dnes základ rozumnej morálky, bez ktorej spoločnosť nemôže existovať: „Treba odmietnuť absolútny štát, ktorý sa presadzuje ako prameň pravdy a práva. Treba však odmietnuť aj striktný relativizmus a fukcionalizmus, pretože povýšenie väčšiny na jediný zdroj práva ohrozuje morálnu dôstojnosť človeka a smeruje k totalite.“

V závere prednášky Joseph Ratzinger konštatuje, že Cirkev si je vedomá svojej úlohy i svojich možností – nemôže vybudovať Boží štát tu na zemi, ale pritom „my kresťania smieme a musíme vnášať nádej aj do toho, čo je len dočasné, do sveta našich štátov“.

Ján Maršálek

::

Predchádzajúca stránka Zápisníka: Budúcnosť Cirkvi.

::

Časopis VOX.

::

PriestorNet – ponúka viac!