27. januára 2015

Tolstého duchovná rukoväť

Lev Nikolajevič Tolstoj: Čítanie na každý deň
Ružomberok, Verbum, 2010
Ruský spisovateľ a filozof Lev Nikolajevič Tolstoj (1828–1910) obohatil svetovú literatúru niekoľkými významnými dielami. Na prvom mieste treba spomenúť monumentálny román Vojna a mier, potom romány Anna KareninováVzkriesenie, novelu Hadži Murat, autobiografickú trilógiu Detstvo, Chlapčenstvo, Junošstvo, a pozoruhodné sú bezpochyby aj ďalšie texty, ktoré napísal. Osobitné miesto v jeho tvorbe zaujíma kniha s názvom Čítanie na každý deň.

Čo môže byť vzácnejšie, ako byť každý deň v spoločnosti najmúdrejších ľudí na svete? Touto vetou nás autor vovádza do sveta myšlienok, ktoré ho formovali a ktoré sa rozhodol odovzdať ďalej v podobe zbierky citátov, zamyslení i poučných poviedok, a to jednak vlastných, jednak prevzatých. Tolstoj poznamenáva: „V tejto knihe sú zapísané myšlienky, ktoré som vybral z veľmi veľkého množstva diel a zborníkov... Cieľom je využiť veľké, plodné myšlienky rôznych spisovateľov na to, aby som sprístupnil širokému okruhu čitateľov každodenný cyklus čítania, ktorý ich povzbudí k lepším myšlienkam a dobru. Želal by som si, aby čitatelia tejto knihy pri jej každodennom čítaní prežívali také isté blahodarné, ušľachtilé city, aké som prežíval aj ja pri jej zostavovaní.“
Hoci ide o zaujímavé a cenné dielo, je pomerne málo známe. Tolstoj ho koncipoval na sklonku života. Prvá verzia vyšla v roku 1903 pod názvom Myšlienky múdrych na každý deň. Druhé, rozšírené vydanie bolo publikované o tri roky neskôr ako Cyklus čítania (v origináli Krug čtenija). V roku 1910 bolo pripravené už tretie, opäť doplnené vydanie: Cesta života (vyšlo až po autorovej smrti). Krátko nato došlo v Rusku k boľševickému prevratu a o knihe s takým zameraním sa nemohlo hovoriť. Prekladateľka knihy do slovenčiny Nadežda Lambertová píše: „Jej nové vydanie v 90. rokoch minulého storočia vyvolalo prekvapenie a rozruch v ruských umeleckých a intelektuálnych kruhoch. V angličtine vyšiel prvýkrát výber z diela r. 1997...“ Dodajme, že po česky kniha vyšla už v roku 1906 (Kruh četby).
Tolstého Čítanie na každý deň predstavuje duchovnú rukoväť človeka, ktorý zanietene a vytrvalo hľadá pravdu o živote. Zostavená je ako zbierka vzácnych slovných obrazov a myšlienok, so zámerom pomôcť čitateľovi v duchovnom raste. Stretávame sa v nej s názormi učencov, mysliteľov, filozofov, svätcov – počnúc starovekom a končiac Tolstého súčasníkmi. Významné miesto tu majú citáty zo Svätého písma. Čo je však dôležité, nejde o nejaký narýchlo, povrchne či nekoncepčne zostavený kompilát, ale o dielo vnútorne súdržné, konzistentné, sústreďujúce v sebe veľkú duchovnú (myšlienkovú, tvorivú) energiu.
Kniha obsahuje lektúru na každý deň v roku a navyše beletristické texty, ktoré dotvárajú a umocňujú filozofické posolstvo. V už spomenutom úvodnom slove prekladateľky čítame: „L. N. Tolstoj týmto dielom chcel poskytnúť duchovnú pomoc čitateľom na ceste hľadania pravdy a mravného sebazdokonaľovania. Zvolil zaujímavú formu, inšpirovanú tradíciou stredovekých mysliteľov, ktorí starostlivo zostavovali svoje kompletórium.“
Velikán ruskej a svetovej literatúry Lev Nikolajevič Tolstoj sa stal známym nielen svojou umeleckou tvorbou, ale aj učením o neodporovaní zlu násilím. Tolstojizmus odmieta násilie i vojenskú službu, odmieta tiež napríklad jedenie mäsa. Tolstého kresťanstvo prechádza do mysticizmu a panteizmu. Napriek možným (opodstatneným) výhradám treba uznať, že ide o hlbokú a podnetnú filozofiu. Jej priblíženie slovenskému čitateľovi je isto záslužné – kniha má solídnu polygrafickú úpravu, škoda len niekoľkých jazykových chýb... Podstatný je však obsah, samotný život a napĺňanie jeho zmyslu. Záleží na tom, čo prijmeme a čo odmietneme, čomu a komu uveríme. Tolstoj píše: „Hrozná je situácia toho, kto si neuvedomuje v sebe duchovný život a jeho rast. Má len telesný život a ten nezadržateľne speje ku koncu. Spoznaj svoju duchovnú podstatu, ži ňou a namiesto zúfalstva spoznáš ničím nerušenú a stále rastúcu radosť.“
Ján Maršálek
::
(Recenzia bola pôvodne uverejnená v časopise VOX č. 1 / 2015)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.