Tolstého duchovná rukoväť

Lev Nikolajevič Tolstoj: Čítanie na každý deň

Ružomberok, Verbum, 2010

Ruský spisovateľ a filozof Lev Nikolajevič Tolstoj (1828–1910) obohatil svetovú literatúru niekoľkými významnými dielami. Na prvom mieste treba spomenúť monumentálny román Vojna a mier, potom romány Anna Kareninová a Vzkriesenie, novelu Hadži Murat, autobiografickú trilógiu Detstvo, Chlapčenstvo, Junošstvo, a pozoruhodné sú bezpochyby aj ďalšie texty, ktoré napísal. Osobitné miesto v jeho tvorbe zaujíma kniha s názvom Čítanie na každý deň.

Čo môže byť vzácnejšie, ako byť každý deň v spoločnosti najmúdrejších ľudí na svete? Touto vetou nás autor vovádza do sveta myšlienok, ktoré ho formovali a ktoré sa rozhodol odovzdať ďalej v podobe zbierky citátov, zamyslení i poučných poviedok, a to jednak vlastných, jednak prevzatých. Tolstoj poznamenáva: „V tejto knihe sú zapísané myšlienky, ktoré som vybral z veľmi veľkého množstva diel a zborníkov... Cieľom je využiť veľké, plodné myšlienky rôznych spisovateľov na to, aby som sprístupnil širokému okruhu čitateľov každodenný cyklus čítania, ktorý ich povzbudí k lepším myšlienkam a dobru. Želal by som si, aby čitatelia tejto knihy pri jej každodennom čítaní prežívali také isté blahodarné, ušľachtilé city, aké som prežíval aj ja pri jej zostavovaní.“

Hoci ide o zaujímavé a cenné dielo, je pomerne málo známe. Tolstoj ho koncipoval na sklonku života. Prvá verzia vyšla v roku 1903 pod názvom Myšlienky múdrych na každý deň. Druhé, rozšírené vydanie bolo publikované o tri roky neskôr ako Cyklus čítania (v origináli Krug čtenija). V roku 1910 bolo pripravené už tretie, opäť doplnené vydanie: Cesta života (vyšlo až po autorovej smrti). Krátko nato došlo v Rusku k boľševickému prevratu a o knihe s takým zameraním sa nemohlo hovoriť. Prekladateľka knihy do slovenčiny Nadežda Lambertová píše: „Jej nové vydanie v 90. rokoch minulého storočia vyvolalo prekvapenie a rozruch v ruských umeleckých a intelektuálnych kruhoch. V angličtine vyšiel prvýkrát výber z diela r. 1997...“ Dodajme, že po česky kniha vyšla už v roku 1906 (Kruh četby).

Tolstého Čítanie na každý deň predstavuje duchovnú rukoväť človeka, ktorý zanietene a vytrvalo hľadá pravdu o živote. Zostavená je ako zbierka vzácnych slovných obrazov a myšlienok, so zámerom pomôcť čitateľovi v duchovnom raste. Stretávame sa v nej s názormi učencov, mysliteľov, filozofov, svätcov – počnúc starovekom a končiac Tolstého súčasníkmi. Významné miesto tu majú citáty zo Svätého písma. Čo je však dôležité, nejde o nejaký narýchlo, povrchne či nekoncepčne zostavený kompilát, ale o dielo vnútorne súdržné, konzistentné, sústreďujúce v sebe veľkú duchovnú (myšlienkovú, tvorivú) energiu.

Kniha obsahuje lektúru na každý deň v roku a navyše beletristické texty, ktoré dotvárajú a umocňujú filozofické posolstvo. V už spomenutom úvodnom slove prekladateľky čítame: „L. N. Tolstoj týmto dielom chcel poskytnúť duchovnú pomoc čitateľom na ceste hľadania pravdy a mravného sebazdokonaľovania. Zvolil zaujímavú formu, inšpirovanú tradíciou stredovekých mysliteľov, ktorí starostlivo zostavovali svoje kompletórium.“

Velikán ruskej a svetovej literatúry Lev Nikolajevič Tolstoj sa stal známym nielen svojou umeleckou tvorbou, ale aj učením o neodporovaní zlu násilím. Tolstojizmus odmieta násilie i vojenskú službu, odmieta tiež napríklad jedenie mäsa. Tolstého kresťanstvo prechádza do mysticizmu a panteizmu. Napriek možným (opodstatneným) výhradám treba uznať, že ide o hlbokú a podnetnú filozofiu. Jej priblíženie slovenskému čitateľovi je isto záslužné – kniha má solídnu polygrafickú úpravu, škoda len niekoľkých jazykových chýb... Podstatný je však obsah, samotný život a napĺňanie jeho zmyslu. Záleží na tom, čo prijmeme a čo odmietneme, čomu a komu uveríme. Tolstoj píše: „Hrozná je situácia toho, kto si neuvedomuje v sebe duchovný život a jeho rast. Má len telesný život a ten nezadržateľne speje ku koncu. Spoznaj svoju duchovnú podstatu, ži ňou a namiesto zúfalstva spoznáš ničím nerušenú a stále rastúcu radosť.“

Ján Maršálek

::

(Recenzia bola pôvodne uverejnená v časopise VOX č. 1 / 2015)