24. februára 2015

Máriapócs

(Nádhera rozprestierajúca sa na rovine)
Máriapócs
Robert Hakala
V tomto príspevku vám predstavím jedno z najvýznamnejších pútnických miest, ktoré sa nachádza v Maďarsku a našim pútnikom nie je až tak dôverne známe. Nazýva sa Máriapócs a je to pútnické miesto gréckokatolíkov, ale hojne navštevované  aj rímskokatolíckymi veriacimi.
Z Bratislavy je to pomerne ďaleko (takmer 500 km), z Košíc zhruba 170 km. Máriapócs je malé mestečko, s približne 2100 obyvateľmi. Ako som už napísal, je to významné miesto gréckokatolíkov. V miestnom gréckokatolíckom chráme – bazilike je umiestnená kópia zázračného obrazu – ikony, ktorá podľa dochovaných hodnoverných záznamov na konci 17. storočia slzila. Originál tejto ikony sa nachádza v Dóme svätého Štefana vo Viedni.

Bazilika je súčasťou monastiera rádu svätého Bazila Veľkého. Ikonu Panny Márie namaľoval Istvan Papp v roku 1675. Obraz kúpili veriaci z Póče a venovali ho miestnemu kostolu. Z hľadiska umeleckého obraz nemá veľkú hodnotu. Rozmery obrazu sú 70x50 cm. Nie je to olejomaľba, ale tempera na javorovom dreve. Maliar namaľoval obraz podľa prísnych pravidiel maľovania (písania)  ikon. Podľa východného cirkevného umenia obraz patrí medzi obrazy – ikony Bohorodičky tzv. typu Hodigitria (Tá, ktorá ukazuje cestu. Hlavným predmetom takýchto obrazov je viera v Kristovo božstvo v sláve. Tvár Božieho Syna, ktorá má veľkosť dieťaťa, je tvárou večnej múdrosti, preto je zobrazená črtami dospelého človeka. Je to Kristus, ktorý učí a požehnáva. Božia Matka sa cíti byť usmerňovaná a ochraňovaná Synom, ktorého drží na rukách.)
Milostivý obraz Panny Márie
Opis ikony v Máriapócsi: Panna Mária v ľavej ruke drží dieťa a pravou rukou naň ukazuje. Okolo hlavy majú svätožiaru. V blízkosti ich tvárí je gréckymi písmenami napísané: MP – OY (= Mater Theo: Matka Božia) IC – XC (= Iesus Xristos: Ježiš Kristus). Mária má červené oblečenie. Pravou rukou ukazuje na maličké dieťa, ktoré pravú ruku dvíha na požehnanie a v ľavej drží trojvetvovú ľaliu a na krku, čo je nezvyčajné, má kríž. V dvoch horných rohoch vidieť malé anjelské hlavičky.
Zázrak slzenia: Bola nedeľa 4. novembra roku 1696. Kňaz Daniel Pap vošiel do chrámu a začal slúžiť Službu Božiu. Počas Služby Božej veriaci v chráme spozorovali, že z očí Bohorodičky na ikone ikonostasu kvapkajú slzy, stekajú po ikone a padajú na obrus oltárika pod ikonou. Chrámom preletelo vzrušenie. Ani spev veriacich nešiel tak ako inokedy. Ľudia akoby onemeli. Všetci veriaci upierali zrak na ikonu. Nepokoj veriacich spozoroval aj kňaz. Zbadali, že presvätá Bohorodička plače.
Starý kňaz strnul. Umĺkol, ale chytro sa spamätal a ďalej odbavoval Službu Božiu. Kňaz od oltára odísť nemôže. Keď sa skončila Služba Božia kňaz dal veriacim požehnanie, ale veriaci sa nepohli. Z chrámu nevychádzali. Upreli svoje oči na kňaza. Kňaz Daniel Pap pristúpil k ikone Bohorodičky. Stál a dlho sa na ikonu pozeral. V kostolíku bolo mŕtve ticho. Kňaz videl, že sa v očiach Bohorodičky na ikone zjavili dve slzy veľké ako zrno hrachu, stekajú po tvári a padajú na obrus oltárika pod ikonou. Starý kňaz schýlil hlavu. Ľudia nevedeli, či sa modlí, alebo stojí a nevie, čo má robiť. Zrazu zdvihol hlavu a odišiel k oltáru. Veriaci videli, že sa rýchlo vrátil s ručníkom a začal utierať ikonu, oči, tvár a potom celú ikonu. Oči Bohorodičky na ikone po utretí ostali suché, avšak ihneď sa v nich zjavili slzy.
Mnohí veriaci sa čoskoro dozvedeli o zázračnom slzení. Na druhý deň sa zišlo veľké množstvo veriacich do chrámu, ako aj cisárski dôstojníci, vojenskí duchovní i župní úradníci. Rímskokatolícky duchovný zo susednej dediny vyzdvihol k obrazu dieťa jedného dôstojníka, ktoré po dotyku ikony bolo uzdravené. Šťastná matka z vďačnosti dala drahý náhrdelník pred obraz, a tým sa začal rad tých, ktorí po dlhé storočia sem z vďačnosti prichádzajú. Slzenie obrazu trvalo dva týždne bez prestávky až do 8. decembra. Podľa dobových záznamov v posledný deň (8. decembra) bola taká zima, že pohár vína a voda zamrzli, ale nie slzy Bohorodičky, ktoré kvapkali z ikony.
Už pri prevoze obrazu do Viedne bolo zhotovených viac kópií zázračnej ikony. Ťažko zistiť koľko, lebo nielen kostoly, ale aj súkromné osoby si ich zadovážili. V Maďarsku  sa medzi inými uchovávajú aj v Budapešti a Ostrihome. V Rakúsku ho vlastní sedem kostolov a aj v Nemecku a vo Švajčiarsku sa nachádza niekoľko kópií. Na miesto pôvodného obrazu v Pócsi sa dostala tiež takáto kópia.
Vážnosť získal nový obraz až potom, keď obdobne ako prvý, slzil – 1., 2. a 5. augusta 1715. Mladý farár Mihály Papp slávil rannú službu 1. augusta 1715, kde si v kaplnke všimol plač obrazu. Záplavu sĺz, trvajúcu niekoľko hodín, videli stovky ľudí. Po zázračnej udalosti rímskokatolícky jágerský biskup Gábor Antal Erdődy mal oficiálne skúmať pravdivosť tohto javu. Záznam výpovedí svedkov dosvedčuje pravdivosť slzenia ikony. Takéto svedectvo je možné nájsť na stene uličky pri oltári. Po prešetrení tejto udalosti komisiou cirkevná vrchnosť povolila uctievanie ikony Bohorodičky. 
Ďalšou významnou udalosťou v Máriapócsi bol tretí a posledný plač zázračnej ikony, ktorý sa začal dňa 3. decembra 1905 a pokračoval s prestávkami až do posledného dňa v roku. Skutkovú podstatu slzenia vyšetrovala tak komisia cirkevná, ako aj svetská. Bola zistená pravdivosť slzenia. Hodvábnu šatku, ktorou boli slzy zachytené, zarámovali a povesili na stenu chrámu. Táto sa tam nachádza aj dnes (zdroj: internet).
Toľko z histórie ikony Panny Márie z Máriapócsi. Návšteva tohto pútnického miesta je veľmi inšpiratívna. Prijal som pozvanie svojho priateľa ThDr. Attilu Vaklésa PhD, gréckokatolíckeho kňaza, titulárneho dekana – protojereja, správcu farnosti v Cesticiach, ktorý pre svojich veriacich zorganizoval púť na toto pútnické miesto.

Pripájam ešte niekoľko fotografií, ktoré vás azda podnietia, aby ste baziliku v Máriapócsi navštívili.
Pohľad na baziliku:


Nádvorie baziliky:


Pred bazilikou je vždy množstvo ľudí, ktorí čakajú na vstup, aby sa mohli pokloniť milostivému obrazu:

Takto vyzerá interiér baziliky:







Pôvodne bol milostivý obraz umiestnený v ikonostase. Keďže bozkávanie obrazu pre veľké množstvo pútnikov nebolo možné, v severnom bočnom krídle bol postavený bočný oltár a zázračná ikona bola tam umiestnená. Vedú k nej z dvoch strán schody.

Na slávenie svätej omše bazilika nestačí, v jej vonkajších priestoroch je umiestnený „poľný“ oltár. Rozsiahly priestor prijme každého pútnika:



Miest na zakúpenie pamiatky z tohto miesta je tiež dostatok:


Autorom príspevku je Robert Hakala.
::
Podobné články:
::

1 komentár:

  1. Anonymný2.3.15

    Dojímajú ma takéto premodlené miesta. Sú to sakrálne pamiatky, kde prosilo o zázraky tisíce osôb: o uzdravenie, pomoc, ...Taká bola minulosť. Je to jedno z pútnických miest voľakedajšieho Uhorska. Možno tu žiadala zázrak i moja praprababka...Ktovie?
    Milujem takéto príspevky

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.