22. mája 2015

V škole Máriinej lásky

Púť veriacich (aj z novozámockého regiónu) v Medžugorí
Panna Mária:
Nenechám vás sirotami
Okrem klasických škôl existujú aj školy, respektíve školenia, po absolvovaní ktorých skúškou je samotný život. Patria k nim napríklad duchovné obnovy, duchovné cvičenia či formačné pobyty a púte. Majú aj patričné názvy – Škola Božského Srdca Ježišovho, Škola zdravia, Škola šťastia a podobne. Hoci nedávna púť niekoľkých ľudí zo Slovenska do Medžugoria, vrátane ôsmich z novozámockého regiónu, nemala oficiálny názov, pútnici sa naučili veľa. V priebehu piatich dní sa učili v škole mieru, modlitby a lásky.
Počas vyše dvanásťhodinovej cesty autobusom námna danú tému rozprávala sprievodkyňa Helena Kisa z Nitry. Zo slov tejto matky troch dcér sme sa dozvedeli, že Matke Božej na Festivale mladých v Medžugorí dávnejšie sľúbila, že bude slúžiť v „škole lásky“.
V Medžugorí sa celý rok stretáva nemálo Slovákov na svätých omšiach v tamojšej kaplnke. Tak tomu bolo i v prípade našej skupiny. Dovtedy mali niektorí za sebou výstup na vrch zjavenia Podbrdo, modliac sa svätý ruženec, či na Križevac, modliac sa krížovú cestu.

Ako sme sa cestou dozvedeli, sedemdesiatšesťročný Jozef Lubušký z Jasovej cestu do Medžugoria absolvoval už tri razy. Tentoraz s ním boli, na jeho pozvanie, aj sestry, rodáčky z Jasovej – Ema Porubčanová žijúca v Bratislave a Marta Kuricová z Trenčína. Obom, a nielen im, sa veľmi páčilo, okrem iného dobré zorganizovanie celého bohatého programu spomínanej púte. Prvý raz tu boli aj Šurianky (z časti Nitriansky Hrádok) Helena Molnárová, Ľudmila Gubová a Mária Benková. K nim sa pripojila aj Emília Farbjaková-Hajtmanová z Dolného Ohaja.
Pri náhrobnom kameni s reliéfom
vdp. Slavka Barbariča
„Keďže som tu bola už po štvrtý raz, môžem potvrdiť bohatosť programu i duchovných zážitkov,“ hovorí Jana Slobodníková z Dolného Ohaja. „Zrekapitulovala som si všetko, čo som tu predtým zažila, a bolo to niečo úžasné!“
Vypočuli sme si aj vizionárku Vicku o zjaveniach Panny Márie, svedectvo Gorana Čurkoviča, ktorý rozprával zaujímavo o svojich dobrodružstvách, svedectvo chlapcov z komunity Cenacolo, konkrétne Martina Budovského z Bratislavy a Juraja Samka z Levíc, ďalej svedectvo Nancy Kuchárovej, ktorá žije s manželom Patrikom vo Veľkom hrade, kde ubytováva kňazov, rehoľníkov, proste zasvätené osoby. Vypočuli sme si tiež františkána Marina Šakotu.
Na krížovej ceste
Všetky svedectvá o zjavení boli prekladané nielen do slovenčiny, ale i do viacerých iných jazykov. Naša skupina bola prijatá spolu s Brazílčanmi, Portugalcami a Chorvátmi. Zjavenie vizionárky Mirjany bolo pod Podbrdom a na záver nám ho skrátene preložil Vladimír Chromek, majiteľ cestovnej kancelárie, ktorá nám zabezpečila túto cestu. Dostali sme ho aj v písomnej podobe. Videli sme aj rodné domy vizionárov, veľa skál, kameňov a kamienkov v tvare srdca atď.
Ľudia viacerých národností sa stretali pri kostole na večernom programe, ktorý sa začínal medžugorským svätým ružencom, pokračoval svätou omšou a posvätením zakúpených predmetov ako i modlitbou za uzdravenie duše i tela. Potom nasledoval program ukončený adoráciou a klaňaním sa svätému krížu.
Kvetinky májové, Márii sa pokloňte
Sviatok práce, ktorý je zároveň sviatkom svätého Jozefa – robotníka, sme my Slováci slávili mávajúc našou zástavou, čím sme demonštrovali naše presvedčenie o Božej láske, zároveň so spomienkou na františkána Slavka Barbariča, ktorý odovzdal dušu Pánovi v roku 2000 na Križevaci, kde má aj pomník. Tento páter počas svojho života takmer dennodenne vystupoval na tento vrch, aby zbieral po turistoch odpadky. Oslavoval tým skrze prácu lásku Pána Boha. Veď „modlitba je láska“ – ako povedala Panna Mária v jednom zo svojich posolstiev. Jeho takmer stokilogramový náhrobný kameň s bronzovým reliéfom niesli na pleciach rok po jeho úmrtí chlapci z komunity Cenacolo. 
Snímky: Jana Slobodníková

1 komentár:

  1. Pápež František počas spiatočného letu zo Sarajeva povedal, že o záležitosti Medžugoria sa rozhodne čoskoro, posudzovať ju bude Kongregácia pre náuku viery.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.