19. februára 2016

Pápež, Cirkev a znamenia čias

Benedikt XVI., Peter Seewald: Svetlo sveta
Bratislava, Don Bosco, 2011
 Nemecký novinár a spisovateľ Peter Seewald, autor niekoľkých pozoruhodných kníh, zrealizoval v roku 2010 obsiahly rozhovor s pápežom Benediktom XVI. Interview vyšlo pod názvom Svetlo sveta, s podtitulom Pápež, Cirkev a znamenia čias (u nás v preklade Mariána Gavendu).
Pápež odpovedá aj na ťažké otázky, vyjadruje sa k pálčivým problémom Cirkvi a spoločnosti. Dáva odpovede jasné a zrozumiteľné, nevyhýbavé a zároveň múdre, pretože hlboko ukotvené v učení Cirkvi a v stáročnej skúsenosti viery. Odzrkadľuje sa v nich bohatstvo poznania, ktoré sa však nechce predvádzať a chváliť navonok: „Čo je jednoduché, je aj pravdivé – a pravdivé je jednoduché.“

Čitateľ sa dozvie, ako Benedikt XVI. hodnotí svoj pontifikát, ďalej napríklad, čo si myslí o škandáloch sexuálneho zneužívania, o odbleskoch pravdy v iných náboženstvách, aký význam pripisuje viere, ako vníma situáciu vo svete a požiadavky na reformu Cirkvi.
Moderná doba má svoje pozitíva aj negatíva. Niektoré kresťanské hodnoty a zásady sa stretajú s podporou, no niektoré vyvolávajú odpor. Cirkev sa však nesmie skrývať, vieru treba šíriť a vysvetľovať. Pápež je nútený i povinný vystupovať verejne a hovoriť aj k nekatolíkom: „Netreba vyhľadávať konflikty, to je jasné, treba sa usilovať o porozumenie na základe dohody. Avšak Cirkev, kresťan, a najmä pápež si musí byť vždy vedomý, že svedectvo, ktoré má vydávať, sa môže stať pohoršením, že nebude prijatý a stane sa svedkom trpiaceho Krista.“
Kresťan musí rátať s odporom sveta. Ak by sa stretal len so súhlasom, musel by sa pýtať, či naozaj vyznáva a hlása celé evanjelium. V tom súvise Benedikt XVI. poukazuje na rozmáhajúce sa relativizovanie morálky. Téza, podľa ktorej nič nie je samo osebe zlé a ktorá prenikla aj do katolíckej teológie, spôsobila, že ľudia strácajú takpovediac pôdu pod nohami. Je veľmi nebezpečné, keď sa dobro a zlo navzájom zamieňajú.
V západnom svete sa šíri nová forma intolerancie, živená novopohanstvom či radikálnym sekularizmom. Stretávame sa tak so zvláštnym chápaním slobody, „ktorá sa slobodou nazýva len preto, že znamená oslobodiť sa od toho, čo tu bolo doposiaľ“. V praxi to vedie k čoraz netolerantnejším prejavom zo strany tohto „nového náboženstva“, zameraným hlavne proti kresťanstvu.
Nepriatelia všetkého kresťanského obviňujú Cirkev z toho, že si robí nárok na pravdu, ale sami robia to isté. Tvrdia, že vedia, čo je správne a pokrokové, že ich poznanie je vedecky podložené, racionálne, že ich názory sú jedine rozumné a primerané modernému človeku. A tak, konštatuje pápež, vyvstáva hrozba potláčania tolerancie v mene tolerancie.
Ako možno vzdorovať súčasnému sekularizačnému tlaku? Podľa Benedikta XVI. potrebujeme istý druh ostrovov, chránených priestorov, kde by sa prežívala a z ktorých by vyžarovala viera v Boha a plnosť kresťanstva. Hovorí dokonca, že by to mali byť akoby Noemove archy – miesta záchrany. A poznamenáva: „Takýmito chránenými priestormi sú priestory liturgie.“ Ale aj rôzne spoločenstvá a hnutia, farnosti, pútnické miesta... Skrze ne by sa mala zviditeľňovať „krása sveta a krása života“.
Vráťme sa ešte na začiatok knihy, k predslovu. Peter Seewald konštatuje, že na rozhovor so Svätým Otcom dostal šesť hodín. Je to veľa, ale aj málo. V ich rámci bolo možné zodpovedať len niektoré otázky a nie všetky sa dali hlbšie rozvinúť: „Keď pápež autorizoval text, nemenil hovorové slovo a vniesol len drobné korektúry, ktoré považoval za potrebné kvôli presnosti.“ Vznikla kniha, ktorá je zrozumiteľná, pútavá, ale vôbec nie povrchná. Posolstvo Benedikta XVI. vyznieva napokon ako výzva na obrátenie. Potrebujeme Boha, potrebujeme Krista, potrebujeme Cirkev!
Ján Maršálek
::
Odporúčané:
::

Recenzia bola pôvodne publikovaná v časopise VOX.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.