Jazdectvo v Šuranoch

Jazdecký oddiel TJ Slávia Šurany má za sebou úspechy aj tradíciu. V tomto roku oslávi 50 rokov od svojho vzniku

V nedeľu prvého mája popoludní sa uskutoční na závodisku konskej jazdeckej dráhy v Šuranoch štvrtý dostihový deň, ktorý bude spojený s oslavami 50. výročia vzniku jazdectva v Šuranoch a založenia jazdeckého oddielu.

Jazdecký oddiel vznikol pri tamojšom JRD v roku 1966. Založil ho milovník koní, niekdajší zootechnik bývalého roľníckeho družstva Ing. Róbert Vrba. Hlavnou motiváciou a ústrednou myšlienkou bolo dať príležitosť najmä mladým ľuďom na športové vyžitie vo voľnom čase. Nie každému bola táto myšlienka spočiatku pochuti, avšak po prekonaní určitých bariér sa napokon ujala.

Prvým sídlom šurianskeho jazdeckého oddielu bola konská maštaľ v stredisku Kaparáš, pričom jazdecký šport bol vtedy pre Šurany veľkou neznámou. No zároveň to bola veľká výzva a príležitosť, a najmä potom, keď sa začal oddiel aktivizovať, pribúdali členovia, začali sa organizovať preteky...

Hneď nasledujúci rok (1967) agilní domáci nadšenci zorganizovali a usporiadali tzv. Prvý jazdecký deň v Šuranoch. Uskutočnil sa vtedy na širokom priestranstve lúky Levickej ulice smerom na Úľany nad Žitavou, hneď povedľa „štreky“ Šurany – Malá zastávka.

Mnohí pamätníci tejto športovej udalosti sú ešte aj dnes nažive. Súťažilo sa v disciplínach: parkúr, rovinné dostihy a steeplechase. Prirodzene, športová úroveň tohto podujatia bola len priemerná, ale účasť divákov a zvedavcov bola veľmi početná. Organizátori ich vtedy narátali vyše dvetisíc. Toľko sa ich dnes sotva zíde na prvoligovom futbalovom štadióne. Táto udalosť mala aj svoje špecifikum, keď v tom čase prechádzajúci motorový osobný vlak (tzv. motorka) zastal na chvíľu priamo na trati a cestujúci s údivom sledovali, čo sa to vlastne deje, navyše niektorí z nich vystúpili z vlaku a stali sa do konca dostihov vďačnými divákmi.

Juraj Hellinger
(Snímka z roku 1969)

Vtedy hlavnými organizátormi tohto podujatia boli, okrem Ing. Róberta Vrbu a Juraja  Hellingera (bývalý úspešný československý jazdec na koni, ktorý sa do Šurian z Čiech priženil): Ján Fialka, bratia Mokrášovci, bratia Cagáňovci (ktorí ešte aj dnes tento šport v meste udržujú a rozvíjajú), bratia Lehockí, Štefan Sepeši a mnohí ďalší. Samozrejme, s podporou vtedajšieho vedenia družstva i mesta.

V roku 1968, iba pár hodín pred augustovými udalosťami, sa konal v meste Šurany dostihový deň za účasti niekoľkých popredných československých jazdcov, neskorších účastníkov Veľkej pardubickej, s úspešnými koňmi ako Morák, Jalec, Lukan a Alexandra. Zvíťazil kôň Jalec s jazdcom Pindúrom z Kunovíc.

Popri športových podujatiach tu bol záujem aj o ušľachtilý chov koní a kúpu takých „borcov“, ako boli kone Morák, Limba, Antona, Čukola a neskôr aj šurianskym fanúšikom známy Tajfún. Oddiel zaznamenal aj po športovej stránke značný výkonnostný skok. Dokumentujú to archívne záznamy a snímky tejto organizácie a anály úspešných športových výsledkov, ktoré tamojší jazdci so svojimi štvornohými partnermi dosiahli v rámci rôznych súťaží, najmä za čias bývalej ČSSR, ale i v novodobej Slovenskej republike.

Na jar roku 1972 sa zakladateľ jazdeckého športu v Šuranoch a vynikajúci organizátor Ing. Róbert Vrba pričinil o to, že sa začal stavať nový areál jazdeckého oddielu. Jeho členovia  odpracovali dobrovoľne na jeho výstavbe tisícky brigádnických hodín, pokým areál nadobudol dnešnú podobu.

Keďže v nasledujúcom období nové vedenie Jednotného roľníckeho družstva neprejavilo záujem finančne sa podieľať na existencii klubu, respektíve jazdeckého oddielu, našlo sa dočasné riešenie. Pomohol bývalý Mestský národný výbor, ktorého vedenie sa podujalo pokračovať, ba i pomôcť rozšíriť chov koní tak, aby sa tu tento šport udomácnil, čo sa aj napokon podarilo. Tento slávnostný a historický akt sa uskutočnil záväzným a oficiálnym zápisom v roku 1973, presnejšie 23. marca. Priestory sa prispôsobili na parkúrové preteky a zároveň sa začalo s  zorganizovaním prvých pretekov pod názvom Jarná cena koní.

Vtedy pár nadšencov malo k dispozícii iba jednu maštaľ s desiatimi boxmi, no zainteresovaní si túto ústretovosť nevedeli vynachváliť. Avšak i napriek tomu, hoci parkúrové kone v tom čase dosahovali vynikajúce výsledky, z finančných i personálnych dôvodov sa na obdobie dvoch rokov zastavila prevádzka v jazdeckom oddiele.

Keďže v roku 1980 JRD odmietlo akúkoľvek spoluprácu s Jazdeckým oddielom, Ing. Róbert Vrba, aby zachránil jazdecký šport v Šuranoch, založil pri TJ pridruženú výrobu, ktorá existovala až do roku 1986. Oddiel sa i napriek tomu dostal do finančných ťažkostí. Zohrala tu svoje aj neprajnosť a príslovečná slovenská závisť. Zásluhou obetavých ľudí sa tento šport znova podarilo v meste zachrániť.

Jedným z rozhodujúcich krokov bola spolupráca s rakúskym milionárom Johanesom Mayerom. Na základe dobrých výsledkov, najmä koní ako Čudný, Čukar, Lubica, Gyoles, Gilák a niekoľkých ďalších, dal pán Mayer do šurianskej stajne trénovať svojich päť koní. Jeden z nich, kôň Kansas, sa pod vedením trénera Ing. Jána Cagáňa stal najlepším dvojročákom na Slovensku, keď zo šiestich štartov päťkrát stál na stupni víťazov. Dobré výsledky šurianskej stajne zaujali aj ďalších záujemcov, ktorí zverili svoje mladé kone (Čerena, Čith, Narakana, Vulenda a ďalšie) do ich opatery. Boli to kone z najväčších slovenských žrebčincov: Motešice, Nový Tekov (riaditeľ Ing. Tároš) a Šamorín (vedúci chovu Dr. Hollý).  

Keďže žrebčinec v Šamoríne zanikol, vďaka dovtedy dobrej spolupráci a osobným kontaktom sa podarilo premiestniť do Šurian niekoľko výborných plemenných žrebcov. Aj to prispelo v spomínanom krízovom čase k zlepšeniu príjmov do šurianskej pokladnice na činnosť oddielu a k záchrane jeho existencie.

Jazdec Karol Cagáň (1984)

Po prekonaní tejto traumy sa opäť zásluhou tých, čo vlastne semienko tohto športu v Šuranoch zasiali, Ing. Róberta Vrbu, bratov Karola a Ing. Jána Cagáňa a Jána Fialku obnovila dostihová prevádzka. Zrealizoval sa nákup ďalších koní z Maďarska, ktoré sa veľmi úspešne presadili na slovenských dostihových dráhach.

Po dvoch rokoch trénerského pôsobenia Ota Suchovského, viacnásobného účastníka Veľkej pardubickej, sa trénerstva opäť ujal domáci Ing. Róbert Vrba, otec myšlienky a zakladateľ jazdeckého športu v meste, pod vedením ktorého opäť oddiel žal výraznejšie úspechy v celoštátnom meradle. Napríklad odchovanec šurianskej stajne kôň Čudný v roku 1983 počas celej sezóny nenašiel v republike na pretekoch premožiteľa a stal sa najlepším slovenským dvojročným dostihovým koňom.

Ing. Ján Cagáň bol plných päť sezón šampiónom amatérskych jazdcov v ČSSR a Ing. Róbert Vrba bol v celoštátnom meradle v rebríčku trénerov hodnotený na druhej priečke. A práve Ing. Ján Cagáň následne v roku 1987, po odchode Ing. Róberta Vrbu do dôchodku prevzal žezlo do svojich rúk aj ako tréner. Zakrátko na to sa stal vedúcim strediska chovu koní v Šuranoch jeho brat Karol Cagáň, ktorý túto funkciu zastáva dodnes.

Odvtedy sa pod jeho vedením dokončili rozostavané stavby, pribudla nová rozhodcovská veža, vybudovali sa výbehy a ohrady, sociálne zariadenia, štartovacie boxy, kolotoč pre kone a vôbec, skultúrnil sa celý areál.

Tréner Ján Cagáň
v rozhovore s jedným z majiteľov koní Tiborom Cvikom

Celkovo najúspešnejším jazdcom v histórii jazdeckého športu v Šuranoch bol i v súčasnosti je Martin Cagáň. Je dvojnásobným džokejom, čo znamená, že zvíťazil na vyše päťdesiatich rovinových dostihoch a viac ako päťdesiatkrát na prekážkových dostihoch. Od roku 1918 sa to podarilo iba šiestym jazdcom zo Slovenska, napríklad Štefanovi Vokalíkovi zo Šamorína.

Najúspešnejšia sezóna v histórii šurianskeho jazdeckého oddielu bola v roku 2013. V dotačnom hodnotení bol oddiel vyhodnotený ako najlepšia prekážková stajňa na Slovensku. Tréner Ing. Ján Cagáň dosiahol titul šampióna trénerov prekážkových koní a syn Martin Cagáň sa stal šampiónom prekážkových jazdcov. Tento titul z dosiahol Martin Cagáň aj v susednom Maďarsku. Mimochodom, Ing. Ján Cagáň sa stal  šampiónom trénerov koní na Slovensku už po tretí raz a Martin Cagáň šampiónom prekážkových jazdcov dvakrát.

Všetky spomínané úspechy dosiahli šurianski chovatelia koní (nadšenci) zásluhou svedomitej, vytrvalej a cieľavedomej každodennej práce v starostlivosti o zverený chov. Hoci zlá ekonomická situácia na Slovensku zanecháva stopy aj na rozvoji a existencii tohto druhu športu, správcovia šurianskej chovateľskej stajne na čele s Karolom Cagáňom to eliminujú príspevkami doslova pozháňanými od niektorých štedrých podnikateľských sponzorov mesta a okolia, čo im čiastočne pomáha doslova existenčne prežiť.

Milan Kupecký

(Snímky: archív autora)