5. septembra 2016

Niekto chce vštepiť národu pocit viny

Martin Lacko
Rozhovor s historikom Martinom Lackom
PhDr. Martin Lacko, PhD. (1976) absolvoval gymnázium v Piešťanoch, potom Filozofickú fakultu UK v Bratislave, odbor história – filozofia. V rokoch 2001–2009 pôsobil ako odborný asistent slovenských dejín 20. storočia na Katedre histórie UCM v Trnave. Od roku 2007 pracoval ako vedeckovýskumný pracovník v Ústave pamäti národa. Venuje sa dejinám Slovenska v 20. storočí, predovšetkým výskumu obdobia prvej SR a tradícii novodobej slovenskej štátnosti. Zozbieral niekoľko stoviek výpovedí pamätníkov, najmä o období druhej svetovej vojny. Je autorom viacerých monografií, edícií dokumentov a zborníkov, asi päťdesiatich štúdií a množstva odborných článkov.

Ján Maršálek: Pán Lacko, v týchto dňoch sa verejnosť dozvedá o vašom prepustení z Ústavu pamäti národa, v ktorom ste roky pracovali. Dostali ste výpoveď pre údajné porušenie pracovnej disciplíny, no vidno za tým politickú motiváciu. Môžete sa k danej veci vyjadriť?
Martin Lacko: V ÚPN som pracoval takmer 10 rokov a nikdy som sa nedopustil porušenia pracovnej disciplíny, úlohy som si nielen plnil, ale ich vysoko prevyšoval. Zlom nastal v októbri 2014. ÚPN vtedy navštívil šéf Židovskej náboženskej obce p. Igor Rintel, ktorý predsedovi Správnej rady O. Krajňákovi vyslovil požiadavku prepustiť mňa i Jána Bobáka (bývalý šéf Historického odboru MS), pričom nás údajne označil za „fašistov“. Odvtedy Krajňák hľadal len zámienku na naše prepustenie, verejne na nás útočil a osočoval nás, neuverejňoval, príp. cenzuroval naše vedecké výstupy. Stále však nebol reálny dôvod na prepustenie, hľadala sa preto zámienka. V mojom prípade to bol článok, ktorým som sa bránil voči osočovaniu denníka SME a O. Krajňáka v článku zo 6. júna 2016. „Demokrati“ zo SME mi vtedy nedali žiaden priestor na reakciu, tak som bol nútený brániť sa na svojej webovej stránke. No a práve za tento článok som dostal od Krajňáka neobvyklý pozdrav, oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru, ľudovo povedané hodinovú výpoveď. Vraj som ho znevážil v očiach podriadených. (Text som zverejnil na webe.) Nenávisť voči mojej osobe a tlak na moje vyhodenie museli byť ohromné. Krajňák nečakal na poštové doručenie či odovzdanie na pracovisku, ale vyslal tri sekretárky s autom, aby ma naháňali na služobnej ceste. Najprv prepadli dom mojich rodičov, kde ma hľadali, potom chceli prenasledovať vlak, v ktorom som sedel. Nakoniec mi výpoveď priniesli až do Starej Ľubovne, kde som prednášal na odbornom seminári k výročiu SNP. Jeden zo zamestnancov ÚPN povedal, že by sa o tom dal nakrútiť akčný dokument, tzv. „road movie“.

J. Maršálek: Viackrát ste sa vyslovili v tom zmysle, že najvyššia miera slobody bádania a diskusie bola u nás začiatkom deväťdesiatych rokov, teda krátko po páde komunistického režimu. Znamená to, že sa situácia mení k horšiemu? Ak áno, nemajú na tom veľký podiel masmédiá? Nestali sa médiá hlavného prúdu nástrojom skrytej propagandy a manipulácie?
Martin Lacko
M. Lacko: Odpovedali ste si sám. Len začiatkom 90. rokov tu bola sloboda, potom už nie. Veď si len zoberte, koľko politicky protichodných periodík vtedy vychádzalo a aké rozmanité názory sa šírili. To postupne upadalo a dnes sa už pluralita skončila. Dnes sú tu už znova 50. roky, len v rafinovanejšom vydaní. Boľševici sa transformovali na liberálov. Vládne tvrdá cenzúra, strach. Práve médiá, a tí, čo stoja za nimi, majú na tomto alarmujúcom stave hlavný podiel. Médiá už dnes nie sú zdrojom informácií, ale nástrojom kádrovania, šírenia lži až nenávisti. A mám dojem, že im už ani to nestačí, potrebujú nepohodlných ľudí ponížiť, izolovať, ba fyzicky zlikvidovať. Presne ako boľševici – oponentov by najradšej pozatvárali do gulagov, prípadne rovno postrieľali.

J. Maršálek: Niektorí Slováci akoby sa hanbili za svoj štát. Zároveň sa zdá, že ktosi v našom národe rozsieva pocit viny za činy predchádzajúcich generácií. Ako to vnímate?
M. Lacko: No presne, to je tá hlavná tendencia dnešnej doby, presnejšie médií, vrátane RTVS, ktorú si platíme z našich daní. Ide tu o to, vštepiť národu pocit viny za svoju históriu, za skutky svojich rodičov, starých i prastarých rodičov. Osobitne za obdobie, keď mal svoj štát. Ponížený národ s pocitom viny sa poľahky ovládne, bez odporu sa vzdá svojho štátu, jazyka, pôdy, vody. Ba i svojich detí, ak mu to prikážu. Tlaku médií žiaľ podľahli už aj naši politickí a cirkevní predstavitelia.

J. Maršálek: Pamätám si vaše slová z istej verejnej diskusie: „Úlohou historika je skúmať, resp. hľadať pravdu.“ Na strane druhej, každý človek vychádza z nejakého svetonázorového základu. Ako možno podľa vás skĺbiť tieto dva faktory?
M. Lacko: Prvoradou úlohou historika je skúmať historické fakty, dávať ich do súvislostí, vytvárať komplexný obraz o dejinách. Samozrejme, že uhol pohľadu je u každého – nielen historika, ale u každého autora – iný, podmienený vekom, náboženstvom, výchovou a pod. No historické fakty by mali byť záväzné pre všetkých, bez ohľadu na mienku jednotlivca. Fakty však nestačí len skúmať kdesi v archíve, v kancelárii, treba ich aj zverejňovať, posúvať k ľuďom. A to je dnes problém, že vedci začínajú byť prenasledovaní za zverejňovanie faktov.

J. Maršálek: Ďakujem za rozhovor.
(Foto: Jana Bírošová a archív autora)
::
::

Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.

3 komentáre:

  1. Anonymný6.9.16

    Dnes, keď čítam príbeh historika p.Lacka neverím vlastným očiam. čo sa zmenilo od normalizácie v roku 1971 ? Vtedy normalizácia prebiehala kolektívne, bolo asi 400-500 tisíc členov strany vylúčených. Zároveň boli odvolaní zo svojich pozícii v zamestnaní, boli to obetaví vzdelaní pracovníci, na ich miesta boli dosadení tí, ktorí vedeli v pravý čas pritakávať. Česť vynimkam! Ľudia veľmi rýchlo pochopili, že odborná a obetavá práca nemá hodnotu, ale že sa treba v pravý čas vedieť usmiať a pritakať.Aj preto a hlavne preto vývoj v Československu po normalizácii stagnoval a dospelo to až do roku 1989.Žiaľ aj dnes sa nosí pritakávanie bez vlastného názoru či je to v ekonomike, histórii,kultúre alebo v iných činnostiach spoločenského života. Okrem morálneho je tu aj ekonomický dopad na rodinu. Manžel, otec štyroch detí, vyučený v odbore, dve maturity, vysokoškolský vzdelaný bol preradený z riadiacej funkcie na predavača s platom 1.240,- Kčs. Preto spoločnosť by nemala vytvárať priestor pre také príbehy ako sa udial historikovi p.Lackovi. P.Lacko, veľa odvahy, zdravého rozumu a úsudku a hlavne zdravia Vám prajem. Čitateľka.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný8.9.16

    http://www.hlavnespravy.sk/martin-lacko-za-mojim-prepustenim-stoji-sef-zidovskych-nabozenskych-obci-igor-rintel/829666

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Zaregistrovali sme, že náš rozhovor s Martinom Lackom prevzal portál Hlavné správy (s drobnými zmenami a pod iným názvom), a to bez konzultácie s nami. Ako však uvádzame v tiráži: preberanie z PriestorNetu je dovolené - na nekomerčné účely, s podmienkou uvedenia autora a zdroja.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.