18. januára 2017

Ježišov odkaz pretrvá

Rozhovor s filozofom a publicistom Vladom Gregorom
Vlado Gregor

Ján Maršálek: Pán Gregor, už niekoľko desaťročí sa zamýšľate nad stavom sveta a zmyslom nášho bytia. Veľké témy sa u vás vždy prelínajú s radosťami a starosťami obyčajného človeka, neobchádzate teda ani otázky každodennosti. Ako by ste charakterizovali onen časový úsek, ktorým ste doteraz prešli? Kam smeruje naša spoločnosť? V čom sa meníme a v čom zostávame rovnakí?
Vlado Gregor: Celý problém rozlíšenia pravdy od lži je vlastne v objektívnom posúdení dobra a zla. Niektorí tvrdia, že tieto pojmy sú vždy len vzťahové, teda subjektívne a konkrétne. Na tento rébus narážame od počiatku histórie ľudstva, obrazne povedané od Adama. Markantne tento problém zaznel u zakladateľa západného typu kresťanstva svätého Augustína. Na jeho myšlienkové koncepcie mal veľký vplyv konkrétny spor s konkrétnymi sektármi, ak ma pamäť neklame, volali sa donatisti. Názvy ale naozaj nie sú podstatné, lebo ten spor o majiteľov absolútneho dobra a reči o jasnom poznaní absolútneho zla sú tu od počiatku. Augustín bol naozaj svätý človek a chcel s nimi dobre vychádzať, ale tento druh kacírov zvlášť reálne vystrájal a v záujme akejsi svojej a jedinej pravdy drancoval, mučil a zabíjal. Toľko treba povedať, aby sme túto a podobné situácie mohli objektívne zhodnotiť.

Mnohým sa zdá absurdnou dogma o dedičnom hriechu. Vznikala postupne v akomsi sprvu len tušení o podstatných a nevyhnutných koreňoch zla. Ak si chceme túto dogmu aktualizovať, ujasniť pomocou súčasnej terminológie, použime jasnú logiku. Veríme, že pri zrode každej ľudskej bytosti, schopnej o niečom samostatne rozhodovať, asistuje Boh, nielen pri stvorení Adama. Ak si uvedomíme, že ten Adam mohol byť síce dobrý a nevinný, ale nemohol byť dokonalý, lebo nebol Bohom, nevyhnutne z toho vyplýva, že sa musel rozhodovať medzi dobrým a menej dobrým. Ak použijeme spomínanú základnú logiku, tak asi občas aj medzi dobrým a zlým. Uvedomenie si tejto reality vlastne pre človeka znamenalo poznanie jeho osobnej nahoty a nedostatočnosti. Nemusíme do toho pliesť sexuálny podtext, hoci práve neriadená a často i neriaditeľná sexualita je zdrojom mnohého zla. Je priam matematicky jasné, že toto spoznanie ťažkostí osobného a zodpovedného rozhodovania vo vzťahu ku konkrétnym udalostiam a situáciám znamenalo bezpodmienečné vyhnanie z raja. Ťažko teda vyčítať hociktorému adamovi, že občas zapochybuje a rôzne hady ho pokúšajú k nevere.
Je fakt, že sa to opakovane deje, a ten strom večného, dokonalého, nevinného a nezničiteľného života je pre nás stále a nevyhnutne len ideálnym cieľom. To je asi dôvodom už prvotných kresťanských povzdychov ako „Maranatha!“ teda „Príď, Pane!“ a tiež zdrojom apokalyptického myslenia, ktoré zdôrazňuje nesmierne trápenia a zrady na ceste k ideálnym cieľom.
Je samozrejmé a logické aj to, že tieto problémy s dobrom a pravdou v protiklade ku lži a zlu sa vyskytujú na rôznych úrovniach, v rodinách, národoch, štátoch, a od osobných a intímnych vzťahov až po tie oficiálne, nalinkované a „všeobecne dobré a užitočné“. Čím je tá úroveň vyššia a zložitejšia, tým je rozhodovanie ťažšie a možnosť omylov narastá priam exponenciálne, kvadraticky a či ako by sme to nazvali. V matematike a technike som nikdy nevynikal.
Aj pokušenia sú pri tých konštrukciách dokonalých vzťahov, charakterizovaní lepších a horších národov a nálepkách diktátorov a demokratov úmerné veľkosti problémov, nárokov a ľudskej naivity a manipulovateľnosti. O tomto všetkom tie naše sväté knihy hovoria a to od samého Počiatku, po hebrejsky Berešít, ako sa Genezis nazýva v origináli.
Vyjadrujem sa možno príliš abstraktne a pre väčšinu ľudí úplne nestráviteľne, ale ak by som chcel konkrétne posudzovať časy, doby a aktuálne spoločenstvá, básniť o tom, ako by som ich vylepšil definovaním akéhosi Božieho štátu v spore s akýmsi zlým a vulgárnym plebsom, ktorý nevie nič iné, iba kaziť moje sny, tak by som podľahol pýche a posudzovaniu, ktoré sú počiatkom takmer všetkých a práve tých najhorších katastrof. Aj k týmto komplikovaným úvahám som bol vyzvaný a ich výsledok je približne ten istý, ako keby som ostal ticho. Máme ale od Krista príkaz rozvíjať svoje talenty a nezakopávať ich, aj keď vidíme, koľko pohoršenia a omylov môže zo snaženia o ich rozvoj vzniknúť. Koniec koncov, tieto obavy vzťahoval náš Spasiteľ aj sám na seba. V mnohom teda zostávame rovnakí, ale veriť a dúfať v milosrdnú podporu Boha pri našich snahách a dôverovať v odpustenie nevyhnutných omylov, nám Ježiš nielen odporúča, ale fakticky prikazuje. V tom je asi aj podstata milosti Božej, v ktorú nielen veríme, ale aj pevne sa na ňu spoliehame.

J. M.: Dnešní študenti filozofie sa vraj učia, že pravda je bezobsažný pojem, objektívna pravda vraj neexistuje. Čo na to poviete? Nestráca filozofovanie zmysel, ak rezignuje z hľadania pravdy?
V. Gregor: Ťažkosti takého poznania objektívneho dobra a pravdy, ktoré je jasne vysvetliteľné a nikomu neublíži, vedú v histórii opakovane k tomu, že sa objektívna pravda popiera a znehodnocuje. Pilátova otázka „Čo je pravda?“ znie od začiatku dejín a bude znieť až do konca. Nie je teda problém dať sa znechutiť a kapitulovať, ale asi lepšie je veriť, že Ježiš naozaj vydal svedectvo pravde – a kto je z pravdy, počuje jeho hlas...
„Primu messe, deinde philosophare,“ teda najprv sa treba najesť, až potom sa dá filozofovať. Tento fakt je vyjadrený aj v modlitbe „Otče náš“, ale nemal by nás viesť k tvrdeniu, že človek je živý len z chleba a že pokušenia Ježiša na púšti neboli reálne a nie sú pochopiteľné. Koľkokrát sa už tie pokušiteľské sľuby o novom a bezchybnom svete nesplnili a koľkokrát sa ešte nesplnia?! Už toto je overená a nespochybniteľná pravda a stačí trochu praktickej pokory, aby sme ju dokázali poznať, vnímať a odovzdávať.

Vlado Gregor
J. M.: Vráťme sa ešte k znameniam čias. V poslednej dobe vyjadrujete vo svojich zamysleniach obavy z diania v kresťanskom – katolíckom svete, osobitne na našom kontinente. Nemali by sme viac dôverovať Božej prozreteľnosti a prísľubu, že Cirkev nebude premožená „bránami pekelnými“?
V. Gregor: Ak sú veci takto zložité, ale pritom jasné a pochopiteľné, malo by nás to viesť aj k viere v Božiu prozreteľnosť, ktorá určite nie je tou nedefinovateľnou predurčenosťou, ktorá popiera základnú ľudskú slobodu a možnosť aspoň určitého rozhodovania a vlastného podielu na budovaní lepšieho sveta, minimálne v blízkom okolí. Takúto možnosť a schopnosť uprel človeku tohtoročný jubilant Martin Luther. Inteligentný a rozhľadený Erazmus Rotterdamský to okamžite pochopil a napísaním knihy „De libero arbitrio“, teda o slobodnom rozhodovaní, sa s ním navždy rozišiel.
Čo sa týka tej Prozreteľnosti, zvyknem ju písať s veľkým počiatočným písmenom, lebo pre mňa v živote veľa znamenala. Je to ale fakt, o ktorom vie a rozhoduje iba Boh, a je to ľudskou rečou a logikou nevyjadriteľná zložitosť. Existujú ľudské a konkrétne dejiny, ktoré sa dajú kauzálne posudzovať a logicky skúmať, ale sú aj dejiny každého jednotlivca a každého spoločenstva ľudí, ktorí sa o niečo snažia. Sú to doslova dejiny Ducha a kauzalita, matematika a logika v nich neplatia. Myslite si o tomto mojom tvrdení čo chcete, ale skúste si uvedomiť aj to, či funguje nejaká dokázateľná logika a kauzalita vo vašom vlastnom živote a či sa na takom základe dá posúdiť vaša objektívna hodnota. Kalvín tvrdí, že áno.

J. M.: Svoje texty ste zhrnuli zatiaľ do dvoch knižných zväzkov, ktoré vyšli pod názvom Svedectvo času. Skúste, prosím, v krátkosti prezentovať toto „svedectvo“.
V. Gregor: Vydal som už dve zbierky podobných ťažkých úvah, aké tu produkujem, a kto má záujem, môže si ich kúpiť alebo objednať na adrese vydavateľstva Post Scriptum. Ďakujem všetkým, ktorí mi k týmto „Svedectvám času“ pomohli.

J. M.: Ktoré z prečítaných kníh vás mimoriadne zaujali? Odporučte niektoré našim čitateľom.
V. Gregor: Je iste ťažké dokázať, že odkaz Ježiša a fungovanie Cirkvi, ktorá tento odkaz odovzdáva ďalším generáciám, pretrvá až do konca, ad infinitum. Napriek tomu veríme, vysvetľujeme a dokazujeme, že brány pekelné nás nepremôžu a nezničia. Statočný slovenský kňaz Štefan Šmálik napísal v nebezpečných časoch knihu „Boží ľud na cestách“ o dejinách Cirkvi, o tom, ako prekonávala tie nevyhnutné nedostatky a omyly, o ktorých toľko teoretizujem. Odporúčam túto knižku a tiež uvedomenie si hodnoty katolíckej apologetiky, ktorá sa akosi takmer úplne vytratila. Naozaj si nemyslím, že je naivné ceniť si a objektívne dokazovať hodnotu našej viery, jej každodenného prežívania a pôsobenia na svet okolo nás. Popri tejto knihe odporúčam aj vynikajúcu publikáciu Friedricha Heera „Duchovné dejiny Európy“. Je tam zhrnuté množstvo kritického a objektívneho materiálu, teda pre nás veriacich aj nepríjemného. Napriek tomu som presvedčený, že aj takéto úprimné knihy našu nádej, možno aj neúmyselne, potvrdzujú.

J. M.: Čo vás napĺňa nádejou? Máte nejaké tvorivé plány?
V. Gregor: Na záver chcem ešte zdôrazniť a dosvedčiť, že nádej a pevnú pôdu pod nohami som nikdy nestratil – a nie je to ani tak moja zásluha, ako zásluha rodiny, priateľov a toho mora svedkov, ktorých v histórii ľudstva a osobitne v histórii kresťanstva nachádzame a budeme nachádzať. Je pre mňa povzbudením a veľkou úľavou, že veci fungujú aj bez našich nekonečných a veľmi dôležitých plánov a predsavzatí... Verte teda, že „finis coronat opus“, po slovensky „na konci plieska bič“ a od Boha nás neodlúči vôbec nič.

J. M.: Ďakujem za rozhovor.

::
Súvisiace články:
::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.