8. júna 2015

Pastierska úvaha

(S dodatkom o stratenom capkovi)
Vlado Gregor
Netvárme sa, že produkujeme hojnosť medu,
aby sme nenalievali do hláv dávku jedu...
Dobrý pastier by sa mal správať k svojim ovečkám rovnocenne, aj k tým najúbohejším a najhriešnejším. Nemôže jedny uprednostňovať a rozmaznávať a iné posielať do hája, alebo do ešte menej utešených destinácií. Zvlášť u duchovného pastiera je možno dôležitejšie toto spravodlivé a nikým nepohŕdajúce správanie sa k ľuďom ako prípadné neúmyselné omyly v náuke. Pretože poznanie sa pominie, ale láska ostane. Kacírstvo teda nespočíva len v nejakom neznabožstve, ale je to v prvom rade delenie ľudí do kategórií, vyvolávanie nenávisti a otvorená verejná neposlušnosť voči nadriadeným, väčšinou starším a skúsenejším autoritám.

Ak niekto bude tvrdiť, že on je dobrý a nevinný a všetci ostatní mu chcú zle, mal by nám v hlave zablikať alarm. Ľudí, a je to jedno či laikov a či klerikov, totiž nespoznávame podľa pekných rečí, ale podľa reálnych skutkov. Ľudia však majú stádovitosť v krvi, chcú byť poslušní a podriadení nesprávnym spôsobom, ktorý voláme manipulácia. Nielen ženy, ale aj niektorí muži jednoducho potrebujú niekoho si ctiť a obdivovať a niekoho odsudzovať a dehonestovať. Nechcú vidieť, nechcú počuť, nechcú vedieť... Možno mám trochu právo takto hovoriť, uvažujem nad tým a pokúšam sa tieto jednoduché zásady ľuďom vysvetliť už pomaly štyridsať rokov, a nie raz som pritom zažil onen beznádejný pocit volajúceho na púšti.
Od dobrých cieľov a záujmov je totiž len krok k opovážlivému zatracovaniu ľudí a k vytváraniu uzavretých a mierne a či bez miery fanatických a rôzne privretých spoločenstiev.  Pre toto všetko si vážim kňaza Tisa a menej si vážim pátra Kolakoviča, pretože pre svoje nereálne ciele riskoval život druhých ľudí. Čože to hovoril Ježiš vojakom v Getsemany? „Povedal som vám, že ja som to. Keď teda mňa hľadáte, nechajte týchto odísť.“ /Ján 18, 8–9/ A ešte predtým vo veľkňazskej modlitbe /Ján 17/ sa náš Spasiteľ tak trochu chváli svojim učeníkom, že ich ochránil a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia. Myslel tým Judáša.    
Iste si máme ceniť nadšených ľudí, ale nesmieme ich zbožňovať a môžeme k nim byť kritickí. Zbožnosťou je aj používanie zdravého rozumu, pretože aj to je dar Boží. V odmietaní sebazbožňovania si môžeme vziať príklad aj z islamu, ktorý ho však tiež evidentne nedodržiava, aj moslimovia často zbožňujú samých seba. Je to očividne všeľudské pokušenie a sám náš Mesiáš nás pred ním prísne vystríha slovami: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh.“ /Marek 10, 17/ Menej teda myslime na to, akí môžeme byť dobrí, úžasní a jedineční, a viac na to, ako v našich daných pomeroch a danom ľudskom okolí môžeme slúžiť Bohu, potešovať ľudí a pomáhať im, bez toho, aby sme ich chceli reformovať a nalievať im do hláv našu neprekonateľnú dokonalosť.
KYRIE ELEISON! PANE, ZMILUJ SA!
(Napísané 24. 5. 2015)
P. S.:
Štyri hodiny po napísaní tejto pastierskej úvahy som našiel v lese strateného capka a niesol som ho dva kilometre naspäť do salaša...


Prečítať si môžete aj rozhovor s autorom: Pasia z hľadania pravdy.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.