František Minárových – trpiteľ za vieru

Ľudovít Košík

Kňaz, profesor náboženstva, prenasledovaný a dlhoročný väzeň za vieru František Minárových sa narodil v Perneku 16. marca 1912 v roľníckej rodine Františka a Kataríny ako prvorodený zo štyroch súrodencov (František, Pavol, Klementína a Jozef). Po vychodení ľudovej školy v rodisku ho rodičia s veľkými obeťami vyslali študovať na arcibiskupské gymnázium v Prahe, kde v roku 1931 zmaturoval. Po predčasnej smrti otca, v roku 1924, bol nútený vypomáhať na hospodárstve, no umožnili mu pokračovať v štúdiu. Potom študoval teológiu v Trnave, kde bol 17. mája 1936 vysvätený za kňaza, a následne v rodisku za veľkej účasti ľudí slávil svoju primičnú omšu.

Ako kaplán účinkoval v Čachticiach, Komjaticiach, Holíči a Smoleniciach. V rokoch 1937–38 vykonával vojenskú službu v Prahe – Karlíne, v nasledujúcom roku zložil profesorskú katechetickú skúšku a začal vyučovať náboženstvo na biskupskom gymnáziu v Trnave. Súčasne študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, ktorú absolvoval štátnymi skúškami z klasickej filológie v r. 1943. V roku 1944 dosiahol aprobáciu profesora pre latinský a grécky jazyk na stredných školách, ktorú využil na gymnáziu v Trnave, od roku 1945 poštátnenom.

V rokoch 1945–46 študoval popri zamestnaní na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Bol členom Kolakovičovej rodiny. V roku 1945 sa stáva administrátorom vo farnosti Dolné Dubové. V roku 1947 je vymenovaný za biskupského gymnaziálneho komisára v Hlohovci. V roku 1949 ho pozvali na teologickú fakultu za lektora latinského jazyka.

V roku 1950 ho polícia zatkla a do konca roka ho neľudskými spôsobmi vyšetrovala. Potom ho s podlomeným zdravím prepustili. Po týchto udalostiach sa spolu s Titusom Zemanom a ďalšími kňazmi a saleziánmi pokúsil o útek za hranice, ktorý sa nevydaril, väčšinu z nich hraničiari pochytali; boli vyšetrovaní a postavení pred štátny súd v Bratislave, ktorý 22. februára 1952 Františkovi Minárových vymeral štrnásť rokov väzenia. Odpykal si desať rokov, prešiel väznicami od Pankráca cez Mírov, Jáchymov, Ilavu po Leopoldov, kde ho zastihla amnestia.

Pre svoje názory bol v tzv. centrálnej evidencii odporcov socializmu a po prepustení z väzenia nemohol nastúpiť do pastorácie, pracoval ako strážnik a kurič u asfaltérov. V roku 1964 sa dostáva ako kaplán do Šamorína, v roku 1969 sa stal správcom farnosti v Koválove. Počas normalizácie, po dosiahnutí dôchodkového veku, mu odňali v roku 1973 tzv. štátny súhlas na výkon duchovnej činnosti, lebo sa angažoval v diele koncilovej obnovy, bol zvoleným členom akčného výboru a sekretárom, tiež podpísal rezolúciu rímskokatolíckych kňazov Trnavskej diecézy. V nasledujúcom období pracoval  ako garážmajster v Slovšporte, pokiaľ mu to podlomené zdravie dovolilo. Posledné roky života prežil u svojej sestry v Senci. Zomrel v nemocnici v Bratislave 30. júla 1985.

Ľudovít Košík

Použitá literatúra:

Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska; Bratislava, Lúč, 2000

Viliam Mitošinka: Pamäti kňaza; Bratislava, Lúč, 1992

Zločiny komunizmu; Prešov, VMV, 2001

www.pernek.sk

::

Odporúčame:

Rozhovor s Ľudovítom Košíkom