11. apríla 2017

Národovec Ján Krstiteľ Juriga

Ľudovít Košík
Kňaz, archidiakon, kanonik, publicista, mecén slovenských študentov, podporovateľ kultúrneho a národného života Ján Krstiteľ Juriga sa narodil 2. júla 1806 v roľníckej rodine Jozefa a Alžbety, rod. Medlenovej, v Gbeloch. Gymnázium absolvoval v Skalici, Magyáróvári a v Bratislave. Filozofiu aj teológiu študoval v Trnave. 
Za kňaza bol vysvätený 19. decembra 1829. Kaplánom bol v Preseľanoch a od roku 1830 v Borskom Svätom Jure. V máji 1833 prešiel do Moravského Svätého Jána, kde sa r. 1837 stal duchovným správcom Habánov. Od začiatku roka 1840 bol farárom v Lakšárskej Novej Vsi. V apríli 1864 prichádza, už ako farár, znova do Borského Svätého Jura.

Budoval vo farnosti školu, opravoval kostol. Bol aj dekanom svätojánskeho dekanátu. 12. mája 1869 bol menovaný za čestného kanonika a 12. augusta inštalovaný za riadneho kanonika ostrihomskej kapituly. Z Borského Svätého Jura odišiel v októbri 1869. Ako kanonik zastával od roku 1876 funkciu opáta de Casa Nova a od roku 1880 archidiakona šaštínskeho archidiakonátu.
Angažoval sa za vznik Spolku svätého Vojtecha. Je uvedený medzi päťdesiatimi ôsmimi významnými mužmi, ktorí podpísali 31. augusta 1857 prosbopis určený cisársko-kráľovskej gubernii; neskôr sa osemčlenné vyslanectvo vybralo k ostrihomskému kardinálovi Scitovskému so žiadosťou o potvrdenie spolkových stanov. Od roku 1870 je uvádzaný ako pokladník a v roku 1886 sa stal aj podpredsedom SSV; podporil ho aj finančne. No krátko nato sa týchto funkcií vzdal pre svoj vysoký vek. Valné zhromaždenie SSV ho z vďačnosti a úcty zvolilo za čestného člena, za podpredsedu bol vtedy zvolený Šimon Klempa a za pokladníka Ján Homolay.
Ján Krstiteľ Juriga bol oporou mladej generácie slovenských študentov študujúcich v ostrihomskom seminári (Andrej Kmeť, Andrej Truchlý-Sitniansky, František Richard Osvald, Pavel Blaho, Martin Kollár, Andrej Kubina a ďalší). Ako spovedník ostrihomského arcibiskupa, kardinála Jána Šimora, sa zaslúžil o prijatie viacerých slovenských študentov do seminára aj o lepšie umiestnenie slovenských kňazov, keď koncom 19. storočia kľúčové miesta v arcidiecéze zaujali maďarskí kňazi. Podporoval chudobných, vdovy a siroty, slovenskú tlač a národné hnutie.  Prispieval predovšetkým do Katolíckych novín. Zomrel 10. apríla 1888 v Ostrihome. V roku 1930 mu dal SSV vyhotoviť pamätnú tabuľu na rodnom dome v Gbeloch.
Ľudovít Košík

Literatúra:
Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska; Lúč, Bratislava, 2000
Josephum Matejka:  Decriptio Historica; Szakolcza, 1874
Ludovicus Némethy: Series Parochiarum et Parochurum Archi–Diecesis Strigoniensis; 1894
Štefan Papp: Gbelský rodák Ján Krstiteľ Juriga; Záhorie č. 5/2010
::
Rozhovor s Ľudovítom Košíkom:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.