1. apríla 2017

Prvý apríl

Fero Bojničan
Satiricko-humoristický kaleidoskop
(zostavil Milan Kupecký)

Vraj nikdy nie je neskoro
A opäť je tu ráno, akých bolo už veľa v mojom doterajšom živote. Dnes, netuším ani len prečo, zahryzla sa do môjho svedomia ako pitbul do zadku provokujúca otázka: Čo si ty, človeče boží, doteraz vo svojom živote dokázal? Nemal by si vyskočiť rázne z postele a vykonať čosi úžasné, ojedinelé, čím by si sa konečne dostal do povedomia, prípadne preslávil, alebo pomohol ľudstvu? Veď už máš na svojom chrbte slušný počet krížikov...

Bŕ, zamrazilo ma, ako keď mi poštár prinesie urgencie za nevyplatené šeky. Aby som odohnal tieto dotieravé a nepríjemné myšlienky, siahol som po časopise ležiacom povedľa na stole, pretože čítanie mi vždy v takýchto nepríjemných situáciách pomohlo. Navyše, naďabil som na článok, v ktorom sa zhodou okolností písalo o ľudskej tvorivosti.
Okrem iného som sa v ňom dočítal, že napríklad Jacob Perkins mal šesťdesiatosem rokov, keď si dal patentovať chladničku na éterické pary. Alebo, slávny huslista Stradivari ako sedemdesiat ročný vyhotovil najkvalitnejšie husle. A hľa, J. W. Goethe dokončil známeho Fausta, keď mal osemdesiattri rokov.
Tieto informácie ma razom upokojili. Odložil som časopis a so stoickým pokojom a s čistým svedomím som nadobudol istotu, že sa netreba v mojom veku ponáhľať. A že môj čas ešte len príde. Vzápätí som spokojne zaspal. Na večnosť.
Miroslav Janega
Fero Bojničan

Sentencie
Slabá kniha je ako slabá žena. Každý sa s ňou vyspí.
Maximálna diplomacia? Keď vrabec podpíše zmluvu o neútočení s orlom.
Najvernejšou družkou človeka je jeho zlá povesť.
Na vedľajších koľajach zvyčajne nedochádza k zrážkam.
Učiteľstvo sa vzďaľuje od pedagogiky a blíži sa ku kaskadérstvu.
Ohováranie je vášeň, ktorá nám vydrží po celý život.
Dnes už v lese nezablúdite, ak pôjdete v smere pribúdajúcich odpadkov.
Sú ľudia, ktorých sa nikdy nepodarilo pristihnúť pri pracovnom pomere.
Niektorí sedia skôr, ako sa v niečom naučia poriadne chodiť.
Výhody semtexu možno zrátať na odtrhnutých prstoch jednej ruky.
Chceme dobehnúť Európu. Zatiaľ dobiehame iba jeden druhého.
Milan Kenda
Andrej Mišanek

Môj čas
Ak prejavom schizofrénie je rozpoltenosť, potom hanba-nehanba musím si priznať, že som schizofrenik ako vyšitý. Odhliadnuc od toho, že mám rozpoltenú sedaciu časť mojej telesnej schránky, to sa však dá zakryť odevom, len ťažko môžem pred očami verejnosti schovať svoju duševnú rozpoltenosť.
Hlavne medzi tým, čo by som chcel a čo musím. Ráno sa napríklad môjmu pravému JA nechce vstávať z postele, ale ten otrasný konformista vo mne nielenže ochotne vstane, ale ešte ma aj kompletne obriadi. Moje pravé JA zo srdca nenávidí studenú vodu, ale ten trápny pätolizač vo mne sa ňou drhne, holí sa, a to vôbec nie je z nejakej zvrátenej rozkoše, ale kvôli iným! Nemá pevný charakter, je vlastne nesvojprávny, zotročený verejnou mienkou.
Hoci môjmu pravému JA štúdium vôbec nevoňalo, ten karierista vo mne sa šprtal a dotrápil sa až k červenému diplomu. Práca nie je žiadna slasť – hovorí moje pravé JA, ten zatratený otrok vo mne urobil zo mňa workoholika. Robím ako nevoľník od svitu do mrku. A čo mám z toho? Zopár šupov na prežitie a zlú nielen finančnú, ale aj emočnú bilanciu. Šéf, ten protekčný debil, ma šikanuje a moje pravé JA by ho najradšej zdrapilo pod krk, ale to moje spoločensky uhladené alter ego je proti.
Zbedačené a utlačené moje pravé JA sa však niekedy aj vzbúri.
Spoločensky i medicínsky rozhľadené druhé JA vie, že fajčiť a piť je škodlivé, ale moje pravé JA na to alternatívne kašle. Alter ego vie, že nadávanie na vládu je hádzaním hrachu na stenu, a predsa hádžem... teda – veď viete – vylievam si zlosť. Obyčajne si to zlížu deti, schytá manželka, a to aj napriek vztýčenému ukazováku alter ega.
Čo vám mám povedať? Je to neustály boj. Stav je zatiaľ nerozhodný.
Moje pravé JA vyhráva doma a v krčme, druhé JA boduje v zamestnaní a v spoločnosti. Pomaly si zvykám. No čo, mám sa roztrhať?!
Vojto Haring
Bruno Horecký

Aforizmy
Konečne sa zlepšila aspoň naša budúcnosť.
Vymytie mozgov nie je zárukou čistých myšlienok.
Snaha po zjednotení spravidla rozdeľuje.
Na mnohých je pravdivé iba to, že klamú.
Ľahko možno poblúdiť, ak všetci ukazujú cestu!
Napriek guľatosti Zeme ľudstvo stojí na okraji.
Niektorý začiatok je ťažký až na konci.
Satirika počuť najmä potom, Keď ho umlčia.
Milan Kupecký
Fero Bojničan

Tak nejako to chodí aj medzi ľuďmi (bájka)
Slávik nádherne spieval. Iba tak, pre svoje potešenie. Lenže konzumná doba je o niečom inom a tak často si musel vypočuť poznámky na svoju adresu, že je hlupák. Veď prečo by mal spievať len tak, firnix-dirnix, bez patričného finančného efektu? Poradili mu, aby sa stal profesionálom, aby si urobil konzervatórium, našiel agentúru, manažéra a tak podobne. Slávik bol chudobný, preto sa rozhodol, že konzervatórium vyštuduje diaľkovou formou.
Referentom pre ďalšie vzdelávanie zvierat bol tchor. Keď si prečítal žiadosť, pozrel takmer ľútostivo na slávika:
„Vtáci sú v nemilosti, na vtákov je zle,“ mrmlal si pod nos a v mysli si premietal celú situáciu.
Kráľ zvierat mal chuť na bažanta, nariadil svojmu služobníctvu – všetko zverom prízemným, aby mu ho pripravili na raňajky. Lenže bažant na rozdiel od služobníkov vie lietať, a tak kráľ musel pochúťku z bažanta oželieť.
„Vyššie záujmy,“ vyniesol ortieľ tchor, „ma nútia vašu žiadosť zamietnuť.“
„Ale prečo, prečo?!“ opýtal sa slávik a jeho citlivé srdce zalial príval blenu. Nečakal na odpoveď byrokratického tchora, ale vzlietol vysoko k slniečku a tam zaspieval najkrajšiu pieseň svojho života. Horkosť zo srdca spadla do žalúdka a zo žalúdka sa už tá smradľavá kôpka tlačila zadným otvorom von... Spadla rovno na hlavu tchora.
Z toho plynú dve poučenia: 1. Viac ako mocný hore ti ublíži ten uprdený dolu. 2. Keď si slávik, tak spievaj a na tchora sa... veď vieš čo.
Vojto Haring
Ľubo Radena

Polopravda
Že vo víne pravda je,
nie je pravda celá,
je síce vo víne,
ale utopená.
Ľudo Majer

Európa bez hraníc
To, že niekedy budeme žiť v EÚ bez hraníc, neznamená ešte,
že už dnes zoberieš kladivo a kliešte,
napľuješ si do dlaní, povieš si hop
a rozoberieš susedov plot.
Dušan Šulla
Vlado Javorský

NÁHROBNÉ EPITAFY
Epitaf spisovateľa
Až takto sa znížiť?
Som ticho s prázdnou tvárou,
lebo som chcel vyžiť
iba z honorárov.

Epitaf Dona Juana
Celý zbor žien zvolal:
Poď sem!
Radšej som sa schoval
pod zem.

Epitaf politika
Čujte, páni, dámy,
zem je ťažká, hustá!
Takže iba tá mi
zatvorila ústa.
Vojto Haring
Vlado Javorský

Uvažovať treba tvorivo
Stôl v triede je prikrytý mäkkým vzorkovaným obrusom, za jeho vrchstolom sedí riaditeľka. Chudé ruky má položené na zelenom fascikli. Dlaňami hore.
„Tak, kto chce slovo? Žiaci, nezabúdajte, že potrebujeme dobre zakalenú železnú odvahu. Len z takej možno vykovať ostré radlice problémov. Teda, budeme uvažovať tvorivo...“
Nevydržal som. Zdvihol som sa a prosil o slovo: „Vy hovoríte, že... ale ja si myslím niečo iné,“ začal som.
„Niečo iné?“ vychrlila na mňa riaditeľka a prudko strhla ruky zo zeleného stola. „Ale o tejto otázke sa predsa nedebatuje. Chce hovoriť niekto ďalší?“
V triede nastalo hrobové ticho.
„No tak, žiaci, no tak, trochu živšie!“ povzbudzuje riaditeľka. Jej hlas stúpa k vysokému stropu a tlačí sa do neznáma.
Jeden zo žiakov si kreslí do veľkého zošita čudesné figúrky, iný starostlivo študuje ornament vyrytý na ľavici. Napokon nad triedou zaznie vyčítavý povzdych riaditeľky: „Už dávno pozorujem, že neviete tvorivo myslieť.“
P. M.  Kubiš
Vlado Pavlík

Konkurz na obsadenie významného postu
Hazard a riziko, to sú moje atribúty. Najviac mi svedčí povolanie kaskadéra. Skok z výšok, skok cez plamene, kľučkovanie medzi vybuchujúcimi nástrahami, kúpeľ v ľadovej vode, silné údery do tváre, facky, kopance, pády a tiež adrenalínové športy, to je moje. Potom, samozrejme, zhrabnúť peniažky a užívať si...
I napriek týmto mojim danostiam bol som dlhší čas bez práce. Až, celkom náhodne, som si práve cestou na úrad práce prečítal v istom novinovom plátku krátky inzerát ponúkajúci zaujímavú prácu, sľubujúc takpovediac dobrý flek, s podmienkou úspešne zvládnutého konkurzu. A s dodatkom, že od záujemcov sa žiada predovšetkým riskovať kožu (podľa možnosti, ako som vyčítal medzi riadkami, hrošiu), ďalej vedieť diplomaticky zavádzať, čiže klamať. Vítaný je diplom, napodiv môže byť aj z VUML (Večerná univerzita marxizmu- leninizmu). A samozrejme, treba mať patričnú odvahu. Naopak, vylučujú sa akékoľvek rečové defekty, ako napríklad koktanie, jachtanie, šušlanie, ráčkovanie. Prednosť majú ľudia so sebavedomým vystupovaním. Ostatné je už v rukách komisie, respektíve pohovoru.
Na konkurz som sa dostavil včas. Hladko oholený, v najlepšom a najdrahšom ancúgu. Aby som nemal trému, švacol som si zopár pohárikov borovičky. Samotný pohovor sa niesol v znamení krížového výsluchu. Tvár som mal osvetlenú reflektormi tak, že som nevidel jediného člena komisie. Striedavo mi kládli otázky, pýtajúc sa na všakovaké nezmysly. A hoci pot mi stekal po stehnách a chrbte cícerkom, snažil som sa odpovedať na všetko takticky, a ak to bolo možné, krátko a vyhýbavo. A samozrejme, vzďaľujúc sa od vecnej podstaty, s patričným klamstvom, pričom som sa snažil zachovať si chladnú hlavu a myseľ tak, aby sa mi nechvel hlas.
Ako sa napokon ukázalo, úspešne som to zvládol. Z miery ma nevyviedlo ani silné hučanie kamier, pripomínajúce nepríjemný monotónny zvuk z včelieho úľa, ani cvakanie fotoaparátov a ani hromada mikrofónov – novinári prejavili o konkurz nezvyčajný záujem.
Napokon, na moje prekvapenie, sa to všetko obišlo bez väčších problémov, bez násilia, incidentov a podobne. Celkom na záver som musel viackrát zopakovať bezchybne a pohotovo: „No comment!"
Po skončení konkurzu zo mňa opadla všetka únava i nervozita, ktorú som dokázal počas konkurzu potlačiť. Napokon, nebolo to až tak hrozné v porovnaní so záťažou kaskadéra!
Konkurz som vyhral. Od zajtra nastupujem ako hovorca jedného z členov vlády...                                   
Ján Henrich
Andrej Mišanek

Spomienka na Sviatok práce
Bol deň po Sviatku práce. Z predchádzajúcej oslavy mi v ušiach ešte znelo heslo „Nech žije KSČ!“ keď si ma predvolal do svojej kancelárie predseda Strany. Šípil som niečo krajne nepríjemné. Ako som vstúpil do jeho pracovne, sedel v luxusnom kresle a fajčil už hádam desiatu cigaretu. Bolo vidieť na výraze jeho tváre, že dym do seba vdychuje s pocitom absolútneho uspokojenia.
„Strana má oči aj uši všade,“ začal do mňa dorážať. „Dopočul som sa, že si pod tribúnou v sprievode bojkotoval slogan So Sovietskym zväzom na večné časy. Máš niečo proti nášmu veľkému spojencovi?“ spýtal sa ma a uprel na mňa skúmavý pohľad.
„Krajina Sovietov je miestom mojich snov,“ odvetil som a začal som sa pýriť pri tomto do neba volajúcom klamstve. Stranícky predstavený sa tešil z môjho nie veľmi príjemného duševného rozpoloženia.
„Okrem toho si odmietol niesť transparent!“ dobiedzal.
„V podniku je viac kolegov, ktorí si zaslúžia túto poctu skôr ako ja,“ odpovedal som s predstieranou skromnosťou, a dostal som žalúdočnú nervozitu.
Nato so zvýšeným hlasom a dôrazom na každé slovo riekol: „Osobne som ťa zočil, keď si sa ako prvý so svojím spolupracovníkom Andrejom odpojil spomedzi pochodujúcich. Kde ste mali tak naponáhlo?"
„Pri kofole sme rozoberali uznesenia 25. zjazdu KSSZ,“ pohotovo som našiel odpoveď a dúfal som, že toto bohapusté klamstvo mi prejde. Matne som si totiž spomínal, že nás vyhodili z lokálu po tom, čo sme začali spievať americkú hymnu. Našťastie partajný šéf nebol o tejto skutočnosti informovaný.
Napokon ma prepustil s miernym straníckym trestom. Keď som sa vrátil podvečer domov,  manželka sledovala televízne noviny.
„Plníme závery posledného zjazdu Komunistickej strany Československa. Som taká šťastná.“ A pri tejto radosti ma zabudla spucovať, že som prišiel neskoro domov. Potom pokračovala:
„Mal by si sa aj ty trošku zaujímať o našu socialistickú prítomnosť a nečítať v dennej tlači iba
športovú stranu.“
Vtedy zazvonil zvonček a prišla moja dcérka z pionierskej schôdzky.
„Ako si sa mala?“ spýtala sa jej moja polovička.
„Vyhrala som fotografiu uja Lenina,“ odpovedala s hrdosťou.
„Nie uja, ale súdruha, dcérka moja,“ opravila ju manželka a dodala: „Zajtra ti pôjdem dať ten krásny obrázok zarámovať. Dáš si ho nad posteľ.“
Naostatok sa obrátila na mňa a oznámila mi: „Mám radosť z nášho syna. Včera sa dozvedel, že je medzi hlavnými kandidátmi zväzákov na vstup do rodiny straníkov.“
„Čo aj syn sa pominul na rozume?“ pomyslel som si.
„Robotnícka trieda vládne, len ty sa stále zašívaš v kancelárii,“ vyčítala mi manželka.
S ospravedlnením, že som unavený, som sa odobral ľahnúť si.
Nemohol som zaspať a v duchu som horekoval: „Radšej byť medzi bláznami ako komunistami!“
Martin Paur

::
Pripravil: Milan Kupecký
::

Ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.