18. apríla 2017

Spomienka na prvého prezidenta

Jozef Tiso
Pred sedemdesiatimi rokmi bol popravený prvý prezident Slovenskej republiky Jozef Tiso (13. 10. 1887 – 18. 4. 1947). Jeho odsúdenie bolo prejavom politickej pomsty a predznamenalo nástup komunistickej totality.
V posledných chvíľach života zanechal národu tento odkaz:

„V duchu tej obety, ktorú prinášam, odkazujem slovenskému národu, aby bol svorný a jednotný v sledovaní veľkej zásady – za Boha a za národ – vždy, všade a v každom ohľade. Je to nielen jednoznačný zmysel slovenských dejín, ale aj výslovný príkaz Boží, ktorý ako prirodzený zákon On stvoril a do národa a každého príslušníka vštepil.

Tomuto zákonu slúžil som celý život, a preto sa považujem za mučeníka v prvom rade tohto zákona Božieho. V druhom rade cítim sa byť mučeníkom obrany kresťanstva proti boľševizmu, ktorého sa musí národ nielen v duchu svojho kresťanského charakteru, ale i v záujme svojej ďalšej budúcnosti všemožne chrániť.
Ako si prosím od vás, aby ste si v modlitbách svojich spomenuli na mňa, tak sľubujem, že i ja budem za vás prosiť Svetovládneho Boha, aby národu slovenskému a jeho životnej borbe za Boha a za národ žehnal, aby národ slovenský bol vždy verným a oddaným synom Cirkvi Kristovej.“
(18. IV. 1947)

IN: Milan S. Ďurica: Jozef Tiso / Životopisný profil

5 komentárov:

  1. Anonymný18.4.17

    Prezident Jozef Tiso bol i je veľkou osobnosťou slovenských dejín i keď ho židia odsudzujú a vtedajší komunistický režim ho ako mučeníka popravil, ako jediného predstaviteľa spomedzi okolitých štátov, ktorí sa museli podriadiť diktátu fašistického Nemecka. Nečudo, že napísal o Jozefovi Tisovi vo svojej knihe aj náš najlepší historik pán Ďurica, ktorý sa nespreneveril a pravdivo opísal vo svojej knihe Dejiny Slovenska a Slovákov - v ich bohatej histórii. Žiaci by sa o tom mali povinne učiť na školách... Ako kedysi my o svojich dejateľoch!!! Ešte raz vďaka, pán Ďurica! milan kupecký

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Karol Dučák19.4.17

    Sme lokaji vo vlastnej krajine, vďační za to, že môžeme byť lokajmi. Ani vlastné dejiny nedokážeme prezentovať pravdivo, aby sme náhodou niekoho neurazili. Súdruhovia z oficiálnych slovenských masmédií dnes disciplinovane memorujú oficiálne klamstvá, ktoré svet akceptuje. Aj preto som vďačný za tento príspevok, ktorý sa o prvom slovenskom prezidentovi vyjadruje bez oficiálne presadzovaného dešpektu.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Slovenskí biskupi napísali počas procesu s prezidentom Tisom list adresovaný Slovenskej národnej rade, v ktorom prosia politických predstaviteľov, aby tento prípad riešili „šetrným spôsobom, a nie bezohľadnou tvrdosťou“.
    V liste sa okrem iného píše:
    „Dr. Jozef Tiso bol vždy kňaz horlivý, bezúhonného života. Vo svojej rozsiahlej aktivite usiloval sa pracovať pre dobro celku a osobne sa neobohacoval... Pri posudzovaní činnosti najmä politického činiteľa majú byť smerodajné i jeho úmysly. Väčšina slovenského národa je s nami presvedčená, že úmysly Dr. Jozefa Tisa pri verejnej činnosti boli tie najlepšie...“
    (IN: Kultúra č. 7/2017)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Je demokracia diskusia?
    Pod týmto názvom som si prečítal zaujímavú úvahu Františka Vnuka o našom pohľade na históriu (Kultúra č. 8/2017).
    Autor píše, že by sme sa vo vzťahu k minulým dejom nemali stavať do pozície sudcu, poroty i kata v jednej osobe. Ľudia vtedy nevedeli to, čo dnes vieme my!
    Všetkých tých, ktorí očierňujú prezidenta Tisa, vyzýva, aby si súkromne spravili jeden myšlienkový experiment:

    „Nech si dôkladne a poctivo preštudujú politickú a spoločenskú situáciu, ktorá na Slovensku v rokoch vojny bola. Nech si predstavia, že za týchto okolností sú zvolení za prezidenta Slovenskej republiky. V tejto zodpovednej funkcii im pripadne riešiť vážne a bezprecedentné problémy, ktoré sa v tých ťažkých časoch vynorili... Výsledky nie sú vždy podľa očakávania...
    Po tejto poctivo vykonanej analýze nech si položia len jednu otázku: Kedy a kde by konali inak, ako konal Dr. Jozef Tiso, a tak zachránili viacej životov, predišli väčším škodám, zabránili väčšej tragédii, než sa podarilo jemu? Ak myslia, že majú realistickú, presvedčivú a dokumentárne doloženú alternatívu, nech ju predložia.“

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Svedectvo pátra Šebastiána Laba SJ:
    „Tiso musí byť súdený, odsúdený a obesený, znel Benešov príkaz do Bratislavy. A tak sa jeho pomsta uskutočnila v Justičnom paláci, ktorý sa vtedy stal hrobárom spravodlivosti v smutne pamätnej noci pre Slovákov, v noci 18. apríla 1947. Ráno a nasledujúce dni sa absolútna väčšina národa ponorila do hlbokého smútku. Zvony, tie tzv. umieračiky zvonili po celej krajine.
    Ľudia, najmä ženy chodili v čiernom, muži s čiernou páskou a so smútkom v srdci si hovorili: Nepriatelia zavraždili nášho milovaného prezidenta. Takto som to prežíval i ja, už ako 16 ročný mladík... Potom prišla komunistická diktatúra, teror, všeobecné klamstvo a falšovanie dejín, ktorých obeťou sa stali celé dve či tri generácie. Preto ten chaos v hlavách mnohých ľudí.“
    (IN: Premiéro mal predsa pravdu; Bratislava, Post Scriptum, 2014)

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.