- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

23. septembra 2017

Čierna Madona

Ľudovít Košík
Na sviatok Sedembolestnej Panny Márie 15. septembra pripravila Slovenská televízia pre svojich divákov program, ktorým iste mnohým pomohla k dôstojnému a slávnostnému prežitiu tohto sviatočného dňa. Okrem priameho prenosu slávnostnej svätej omše zo Šaštína to boli viaceré programy zamerané na postavu Božej Matky, Panny Márie.
Osobitne by som sa chcel poďakovať Slovenskej televízii za výrobu a odvysielanie nového takmer 70 minútového filmového dokumentu s názvom Čierna Madona. Tento hodnotný film poukazuje na úctu k Loretánskej Panne Márii, ktorá bola aj v našich krajinách v minulosti veľmi živá, o čom svedčia mnohé zachované loretánske kaplnky (a sú známe svedectvá, väčšinou v ústnom podaní, o nadprirodzenej pomoci Panny Márie v živote jednotlivcov, rodín, obcí a miest i národov Európy, osobitne počas kľúčovej bitky pri Viedni v roku 1683 a pri oslobodení Budína v roku 1686. Príbeh, ktorý je v spomínanom dokumentárnom filme zachytený, o záchrane bratislavských sestier uršulínok pred Turkami, objavený v kláštornej kronike, bol takto zverejnený prvýkrát.

Film pripravili pracovníci  RTVS. Tvorcovia chceli poukázať na históriu mariánskej úcty a jej význam v kultúre a histórii Európy. Diváci sa dozvedia o úcte k Nazaretskému domčeku Panny Márie, v ktorom prežívala svoj život, a o legende aj historických faktoch jeho prenesenia do talianskeho Loreta, kam smerujú ročne tisíce pútnikov.
Film bol nakrúcaný na viacerých miestach: v centre úcty k Loretánskej Panne Márii v talianskom Lorete, vo Viedni, Budapešti, Bratislave, Skalici a v Prahe. Historické udalosti sú prezentované cez významné maľby z európskych galérií, legendy sú stvárnené hranou formou. K divákom sa prihovárajú viacerí poprední odborníci z odboru teológie, histórie či umenia.
V závere dokumentu sú zábery z minuloročnej slávnosti Loretánskych dní v Skalici, kde bola v roku 2000 obnovená úcta k Loretánskej Panne Márii prenesením jej sochy z kaplnky pri kostole Najsvätejšej Trojice do farského kostola, kde si ju niekoľko verných uctieva modlitbou každodenne počas celého roka.
V Skalici bola loretánska kaplnka vybudovaná po príchode karmelitánov pravdepodobne v roku 1702 pri kostole Najsvätejšej Trojice a odvtedy bola Loretánska Panna Mária veľmi uctievaná, o čom svedčia mnohé dary, ktoré jej boli venované; tiež sem prichádzali mnohí pútnici zo Slovenska i Moravy. Sochu Panny Márie z hruškového dreva vysokú 102 cm od viedenského rezbára Jána Bendla daroval skalickým karmelitánom kardinál Kolonič. Po odchode karmelitánov zo Skalice počas reforiem cisára Jozefa II. v roku 1786 prevzali starostlivosť o kostol i loretánsku kaplnku milosrdní bratia.
Podľa záznamov historika Antonína Konečného existuje povesť, ktorú mu rozprávala jeho stará matka Barbora Hránková, rod. Michalovičová, že keď si turecké vojsko na mieste lokality dnešného Tureckého stola rozložilo tábor a chystalo sa k útoku na mesto, zjavila sa Čierna pani a varovala ich, aby od útoku upustili, lebo všetci zahynú. Keď to dopovedala, nastala veľká tma a znovu sa vyjasnilo. Turci vraj boli týmto astronomickým javom natoľko vydesení, že od útoku upustili, rozhodli sa nechať mesto tak a odísť. Pred odchodom si zavolali deputáciu mestskej rady s tým, že patrónke, ktorá tak mesto chráni, by radi venovali dar. Boli to vraj viac než pol metra vysoké voskovice a Turci chceli, aby ich na jej počesť zapálili vo farskom kostole. Deputácia počkala na odchod Turkov a sviece zapálila na Tureckom stole. Sviece vraj začali s veľkým rachotom vybuchovať, pretože boli naplnené strelným prachom. Ak by boli zapálené v kostole, tak by ho zničili. Až potom dali domáci zhotoviť sochu Panny Márie  v čiernej farbe, keď bolo mesto znovu v nebezpečenstve...


P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.