Spomienka na politických väzňov totalitného režimu

Ľudovít Košík

V sobotu 19. augusta 2017 sa konalo v Leopoldove spomienkové podujatie venované ľuďom, ktorí boli nespravodlivo a protiprávne väznení komunistickým režimom. Podujatie organizovala Konfederácia politických väzňov Slovenska a Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže. Začalo sa koncelebrovanou svätou omšou vo farskom kostole sv. Ignáca, ktorej hlavným celebrantom a kazateľom bol vdp. Štefan Herényi, syn politického väzňa. Pripomenul, že aj utrpenie mnohých prenasledovaných za vieru, spravodlivosť a vernosť svojmu svedomiu má zmysel v Kristovej obete. Prítomných pozval k tomu, aby boli verní Bohu a svojmu svedomiu a aby hlasom osobného príkladu dokazovali vernosť viere. Po skončení sv. omše sa prítomní zastavili a položili kvety k pamätnej tabuli na priečelí leopoldovského kostola, ktorá pripomína biskupov, kňazov,  rehoľníkov a veriacich väznených počas rokov totality v tomto meste.

Prítomní sa potom presunuli k bráne leopoldovskej väzenskej pevnosti, kde stretnutie pokračovalo hymnami Slovenskej republiky a Českej republiky. Za zvukov dychovej hudby Ministerstva vnútra boli položené vence predstaviteľov vlády SR, veľvyslanectva ČR, Politických väzňov ZPKO – zväzu protikomunistického odboja, Ústavu pamäti národa, Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS), Konfederace politických vězňú ČR, riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže a ďalších hosti.

Hostí, politických väzňov, ich rodinných príslušníkov a ostatných prítomných privítal a prihovoril sa k nim predseda KPVS Peter Sandtner. Spomenul mená niektorých politických väzňov, ktorí odišli do večnosti v uplynulom roku a ocenil, že ich miesta tu zaujali ich manželky, deti, synovci, príbuzní, sympatizanti – a tieto spomienkové podujatia sa konajú, aj keď sa už politickí väzni na nich pre svoj vek a zdravotný stav zúčastniť nemôžu. Pripomenul, že o mesiac bude vyhlásený za blahoslaveného ďalší z tých, ktorí na svojej ceste k svätosti prešli leopoldovskou väznicou, Titus Zeman.

Podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská vo svojom príhovore pripomenula, že v rokoch 1948–1989 bolo v bývalom Československu asi 450 000 politických väzňov, ktorým boli odopierané aj najzákladnejšie ľudské práva a mnohí z nich prešli práve leopoldovskou väznicou, vo väzniciach zomrelo asi 4500 väzňov, a vyslovila svoje želanie, aby už nikdy na Slovensku v žiadnej väznici neboli väzni svedomia.

K prítomným sa prihovoril a na utrpenie vo väzení poukázal synovec Titusa Zemana Michal Radošinský. V mene Ústavu pamäti národa prítomných pozdravil Ondrej Krajňák a poukázal na to, že na nespravodlivom utrpení politických väzňov a perzekvovaných komunistickým režimom niektorí profitovali.

Leo Žídek, podpredseda KPV ČR, položil niekoľko otázok: Prečo sa sem neustále vraciame? Ako sme zúročili utrpenie neslobodných obyvateľov tejto pevnosti a využili dar slobody nadobudnutý v roku 1989, keď sa nám naskytli nebývalé možnosti? Urobili sme dosť pre to, aby sme neupadli do ďalšej poroby, aby sme sa chránili pred niektorými mocibažnými politikmi a extrémistami doby minulej i dnešnej? Dokážeme rozlíšiť, čo je dobré a čo zlé? Ide nielen o naše blaho, ale aj o blaho našich detí a vnúčat. Ďalšiemu zlu môžeme zabrániť konaním dobra a odpustením.

Marie Janalíková zo spolku Dcery 50-tych let ocenila utrpenie väznených a prenasledovaných a pripomenula náš dlh voči nim. S posolstvom  viery v Trojedinného Boha, ktorá prináša nádej i uprostred skúšok, pokušenia i nášho smútku, i keď nepoznáme všetky Božie zámery, no máme možnosť oprieť sa o Boha, čo je úžasnou posilou uprostred každého utrpenia, prišiel dekan ústredia ekumenickej pastoračnej služby v OS SR a OZ SR  Dávid Vargaeštok. Hymnickou piesňou Kto za pravdu horí bolo stretnutie pri bráne väznice ukončené.

Prítomní sa následne presunuli k riaditeľstvu väznice, aby si pietnou spomienkou a položením kvetov pri pamätníku piatich príslušníkov väzenskej stráže, ktorí tragicky zahynuli 23. novembra 1991, uctili ich pamiatku.

Na leopoldovskom cintoríne sa účastníci podujatia spoločne pomodlili pri pamätníku Pavla Gojdiča, Metoda Trčku a ostatných väzňov zomrelých v leopoldovsej väznici a panychídou pri symbolickom hrobe neznámeho politického väzňa Elena Vrablecová zaspomínala na svojho starého otca, roľníka Jána Šefčíka, ktorý zomrel v leopoldovskej väznici 5. augusta 1962 a na väzenskom cintoríne bol bez obradu dva roky pochovaný; až po dvoch rokoch ho bolo povolené exhumovať a pochovať v rodisku.

Ako sa vyjadrili viacerí účastníci v príhovoroch či vzájomných rozhovoroch je dôležité si tieto udalosti našej nie radostnej minulosti pripomínať, lebo táto obeta má dosah i do súčasnosti a bola priveľká na to, aby sa ňu zabudlo, a tiež preto, aby sa zabránilo opakovaniu pokusov nespravodlivo trestať vernosť viere a svedomiu.

Ľudovít Košík

::

Rozhovor s autorom: Kresťanstvo vybudovalo Európu