Posudzujme svet reálne

Vlado Gregor

Keď nás bude všade a vždy plno, zadusíme každé dobré zrno!

Občas sa hovorí o tom, že máme byť autentickými kresťanmi. Problém je ale v tom, že čím sa cítia byť niektorí autentickejší, tým sú hlúpejší... Áno, hovorí sa už v Starom zákone, že máme byť svätí, ako je svätý Boh, a následne Ježiš ešte pritvrdzuje, že máme byť dokonalí, ako je dokonalý náš nebeský Otec. Ak ale pritom zabúdame na pokoru a na vlastné nielen hriešne, ale aj bezhriešne obmedzenia a nezavinené nedostatky, všetka naša snaha po dokonalosti a autenticite sa ruší a stávame sa hlúpymi a smiešnymi.

Posudzujme svet reálne a nepodliehajme nepodloženým ideálom, lebo sa staneme slepými vodcami slepých. Treba iste pomáhať biednym, ale treba aj zhromažďovať, či už duchovné, alebo hmotné bohatstvo, aby sme mali z čoho rozdávať. Celý život sa motám v tej chudobnejšej vrstve a získal som od nej veľa cenného, ale nemôžem tvrdiť, že keď je niekto chudák, tak je automaticky aj dobrý. Pretože často je len drzý, neznášanlivý a vyžierajúci druhých bez výčitiek svedomia.

To, že nič nemáme a nemôžeme ničím druhých potešiť, nie je žiadna zásluha. Byť striedmy a nenáročný je iste chvályhodné, ale motorom ekonomiky je aj chamtivosť, aj karierizmus, aj pôžitkárstvo, aj márnivosť. Ak by sme všetci sedeli v nevykúrenej chatrči o chlebe a vode a boli by sme s tým navýsosť spokojní, akoby mohol smerovať svet k lepšiemu? Neskladáme sa totiž len z ducha, ale aj z tela.

Pokušenie dávať seba za príklad a haniť druhých je prítomné v každom spoločenstve a existuje aj v Cirkvi, ktorá tiež je zbierkou nedokonalých, pôžitkárskych a neskromných ľudí. Najhorší však nie sú takíto, ktorí sa často ani neodvažujú vojsť do chrámu, ale práve tí povznesení nad všetkých, tí, ktorým v hlave stále vŕta len to, ako silou-mocou naprávať iných a horších.

Chesterton hovorí niečo v tom zmysle, že kto začne kritizovať katolícku Cirkev, nakoniec ju bude nenávidieť. Ľudia, ktorí sa cítia lepší od iných a neustále básnia o nereálnych vzoroch, nakoniec zničia všetko dobré, ktoré nevyhnutne klíči aj medzi rôznym a mocným kúkoľom tohto sveta. Reformovať treba, ale nie rozbíjať tradičné a osvedčené zásady, tie skalopevné základy, bez ktorých sa nedá bezpečne stavať.

Veľa sa teraz hovorí aj o nesmiernych možnostiach umelej inteligencie. Áno, prekonáva nás v mnohom a začína byť aj tvorivá, ale nemá v sebe vedomie, snahu po vlastnom dobre a dobre tých „svojich“, ani túžbu vyniknúť , ani pokoru, ani pocit viny. Všetko sú to jednoznačne komplementárne  a synergické zložitosti a bez pokušení neprichádza ani úsilie o prekonávanie a nápravu možných záporov. Bez tej hriešnej snahy o vlastný prospech a pôžitok ťažko môže vzniknúť aj úcta k iným a vzájomne osožná ľudská spolupráca. Písal som už v roku 1981: „Poznáte ľudí, ktorých ja poznám? NIE – tak ako môžete poznať mňa? Poznáte mňa? NIE – lebo nepoznáte tých, čo mňa poznajú. Poznáte seba? NIE – lebo nepoznáte tých, ktorí poznajú vás.“

Naše slovo teda nech je „áno, áno“ a „nie, nie“, ale nebuďme pri snahe o tento ideál pyšní a nerealistickí. Máme telo i dušu a máme možnosť snažiť sa o dary Božieho Ducha a stávať sa svätými. Dokonca máme schopnosť sebazdokonaľovania a sebazlepšovania. Ale nikdy nestrácajme úctu k druhým a k tomu, kto je zdrojom našej existencie, nášho počiatku i nášho konca, našej minulosti i našej budúcnosti. Ak nechceme byť hlúpi a zmanipulovaní, nesnažme sa nepokorne manipulovať a meniť iných, tvrdiť, že len my a jedine my sme zožrali všetko ovocie zo stromu poznania dobra a zla.

KAJAJME SA A VERME EVANJELIU!

Vlado Gregor

::

Rozhovor s autorom:

Ježišov odkaz pretrvá

::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.