28. februára 2018

Potrebuje KDH zmenu názvu?

V júni 2016 mi venoval Mons. Prof. ThDr. Viliam Judák, PhD., nitriansky sídelný biskup, jednu veľmi zaujímavú knihu. Jej názov je prozaický: Vo všedný deň nevšedne. Krátke úvahy otca biskupa sú ozaj podnetné, zamýšľa sa v nich nad všednými oblasťami života človeka, prírody, ale hlavne kresťanstva.
Prečítal som ju už celú, ale občas ju otvorím a znova si prečítam niektoré zamyslenie. Dlho som v týchto dňoch rozmýšľal nad časťou s názvom Kresťanstvo – ale aké? (na str. 17). Autor v nej píše: „Je isté, že uviesť do života kresťanstvo nemožno formou príkazu, nariadenia, alebo istou bezohľadnosťou, nerešpektovaním slobody svedomia...“ A končí vetou: „Takýmto postojom by naše kresťanstvo bolo také radikálne kresťanské, až by sa stalo nekresťanským.“ V tejto súvislosti mi prišli na um pokusy zmeniť názov Kresťanskodemokratického hnutia na KDH – kresťanskí demokrati, ktorý presadzuje jeho súčasný predseda Alojz Hlina a jeho prívrženci.

Ak by som mal vyjadriť svoj názor, s ktorým v podstate súhlasia i ďalší členovia klubu KDH v Leviciach, kde som jeho členom, tak názov Kresťanskodemokratické hnutie (skratka KDH) by sa nemal meniť.
Treba si uvedomiť, že pri zakladaní a formovaní KDH stáli najmä ľudia z katolíckeho disentu, ktorí boli prenasledovaní komunistickým režimom. Kresťanskodemokratické hnutie vzniklo ako prejav odporu proti starej vládnucej moci. Už samotný názov vychádza z kresťanských tradícií a demokratických zásad v spoločenskom a politickom živote určitej skupiny ľudí. Kresťanskodemokratické hnutie je jedinou stranou, ktorá zotrvala na politickej scéne od novembra 1989 po súčasnosť. Aj keď teraz nie je v parlamente, má tisíce členov a priaznivcov, ktorí stoja za hodnotami, ktoré hnutie presadzovalo a ešte stále presadzuje. Mnohí členovia a sympatizanti hnutia za zmenou názvu vidia len marketingový ťah súčasného vedenia KDH. Dokazuje to aj otvorený list viacerých bývalých funkcionárov, v ktorom je vyjadrený nesúhlas s navrhovanou zmenou názvu. Pod listom sú podpísaní: Pavol Hrušovský, Július Brocka, Alojz Přidal, Miloš Moravčík, Ján Hudacký, Pavol Abrhan, Ladislav Marenčák, Anna Záborská a Pavol Faktor. 
V liste sa okrem iného píše: „Keď si človek zmení meno, zrieka sa vlastnej identity. Zmenou názvu by sa KDH vzdalo všetkého, čo jeho členovia, sympatizanti a voliči za tie roky pre Slovensko urobili. Sme za zachovanie názvu Kresťanskodemokratické hnutie, pretože sa nemáme za čo hanbiť.“
Opätovne sa zamýšľam nad slovami otca biskupa Judáka, keď píše. „Preto vniesť kresťanské hodnoty do svojho okolia musíme spôsobom, ktorý je človeku blízky, príťažlivý.“
KDH bolo a je naozaj blízke a príťažlivé v očiach ľudí – kresťanov, ktorí veria princípom pravej slobody. KDH bojuje za kresťanské hodnoty. Od svojho vzniku všeličím prešlo, ale prežilo.
Onedlho, 17. marca, sa bude konať snem KDH. Proti sebe sa postavia dve skupiny delegátov. Bude sa rozhodovať o tom, kto povedie hnutie v ďalších rokoch, bude sa rozhodovať aj o názve hnutia, ktoré vo svojom programe presadzovalo po novembri 1989 dlho potláčané slobody.
„Hlas volajúci na púšti“ – hlas delegátov, ktorých vysielajú členovia hnutia. Nech ten hlas je demokratický, zodpovedajúci doterajšiemu poslaniu i názvu!
KDH v osudových dňoch novembra 1989 bojovalo za demokratické slobody. Mnohí dnes akoby chceli zabudnúť, zotrieť dejinné udalosti, pôsobenie disidentov, osudy mučených kňazov, radových občanov, hlavne kresťanov, pre ktorých sa stalo Kresťanskodemokratické hnutie akýmsi symbolom boja za slobodu... Zrazu niekto chce zmenu názvu. To je dehonestujúce.
Apelujme všetci, ktorí pociťujeme tlaky rôznych „novátorov“, na delegátov snemu KDH, nech si zachovajú rozum a rozvahu pri hlasovaní o názve hnutia, ktoré je a ostane v mysliach ľudí vždy ako Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Možno vysloviť reálnu obavu, že za všetkým je snaha rozbiť a roztrieštiť hnutie, tak ako sa to stalo a stáva mnohým stranám na Slovensku.  
Uvediem celkom na záver ešte jednu svoju myšlienku: Kresťanskodemokratické hnutie nie je vlečka hnoja, vysypaná niekde pred nejakou štátnou inštitúciou, ale strana, ktorá má svoju tradíciu a špecifickú hodnotu. Preto zmena názvu by bola, opakujem, dehonestáciou všetkého, čo Kresťanskodemokratické hnutie doteraz urobilo. To by si mal uvedomiť každý, kto bude hlasovať na sneme Kresťanskodemokratického hnutia v marci tohto roku.

Jozef Nemčok
::
Odporúčané:
::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.

2 komentáre:

  1. Anonymný28.2.18

    Je to pravda, kam sa prikláňa autor. KDH je KDH, akože autor tohto článku je Jozef Nemčok. Rodné mená a priezviská sprevádzajú predsa normálneho človeka od jeho narodenia, až po smrť. Iba mafiáni, zlodeji a ľudia s nepoctivými úmyslami sa ukrývajú pod iným menom, či pseudonymom. Či už je to napríklad mafiánska exekúcia, napríklad INSTITA, či iné podobné organizácie, ktoré často zmiznú akoby z toho sveta. Najmä ak sa im príde na podvody a nekalé praktiky a je im v pätách napríklad polícia. Tak nejako je to aj s ukrývaním sa zmenou telefónneho čísla, účelovej zmeny bydliska, dokonca aj mimo rodnej krajiny. Markantné je to u všakovakých spletilých a nepoctivých inštitúciách, tradičná hrdosť akosi vymiera. Aj anonym a zbabelec sa ukrývajú za svoje pôvodné vlastné meno, čiže je to spoločenská nula, akoby Nič, proste stratená existencia. milan kupecký

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nechcem písať o spornej úlohe predstaviteľov kresťanskej katolíckej cirkvi v období druhej svetovej vojny.Chcem poukázať na skutočnosť, ktorá mnohým ušla z poľa pozornosti. Po ukončení vojny boli v častiach Európy úlohy cirkvi vylúčené z politického života. Cirkev dostala zvláštny pozičný štatút a nemal sa miešať do politiky....Taká bola snaha. Sú medzi nami pamätníci udalostí zo začiatku päťdesiatich rokov. Perzekúcie, zákazy činností, či priamo väzby a popravy. To musela katolícka cirkev pretrpieť aby mohla opäť fungovať ako dôležitý článok spoločnosti.Dostať sa do popredia moci im slúžil právne vyformulovaný názov, ktorý prakticky funguje doteraz. Kresťanskodemokratické hnutie...Kresťanstvo a demokracia? Ťažko hľadať súvislosť, to je ako hľadať demokraciu v armáde.Možno je demokratické nesúhlasiť s dogmami, ktoré sú prekonané a neakceptovateľné.Ako hovorí filozof Voltaire...Nesúhlasím s vaším názorom, ale budem sa biť, aby ste ho mohli vysloviť...Takže je jedno, či hnutie kresťansko demokratické, alebo kresťanskí demokrati...Obsah je rovnaký.Či ideológia kresťanstva, či snahy o demokratické správanie sa v spoločnosti sa musí biť o svoje postavenie v rámci akceptovateľnosti.Osobne považujem slovo "demokracia" za najprázdnejšie slovo aké ľudstvo vymyslelo. Čím je naplnené...?

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.