22. júla 2018

Štefan Vragaš si svoje kňazstvo vážil

Ľudovít Košík

Kňaz, profesor, teológ, publicista, spisovateľ, prekladateľ, jazykovedec Štefan Vragaš sa narodil v Koválove na Záhorí 2. februára 1929. Základné vzdelanie získal v rodnej obci a stredoškolské štúdiá absolvoval v Trnave. Maturoval v roku 1949. Keďže boli vtedy pre Cirkev ťažké roky, rozhodol sa pre štúdium na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, kde v rokoch 1949–53 absolvoval štúdium v odbore všeobecná jazykoveda, slovenčina a história. V tajnom teologickom krúžku sa stretával so spriaznenými ľuďmi a venoval sa teológii a filozofii.
Po dvojročnej vojenskej službe v Brne, od roku 1955, Štefan Vragaš pracoval ako vedecký pracovník v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV, v slovníkovom a nárečovom oddelení. Zúčastnil sa na príprave šesťzväzkového Slovníka slovenského jazyka a Atlasu slovenského jazyka, na Záhorí vypĺňal dotazníky a zapisoval nárečové texty. Záhoriu venoval aj svoju diplomovú prácu o nárečí svojho rodného Koválova.

Jazykovedná práca ho zaujímala, ale túžba po duchovnom povolaní bola silnejšia, preto sa v roku 1964 rozhodol pre „silvestrovský zájazd“ do Viedne z ktorého sa „zabudol“ vrátiť. Na tento zájazd sa pripravoval trištvrte roka a intenzívne sa za jeho úspech modlil a prosil o pomoc a ochranu Sedembolestnú Pannu Máriu. Z Viedne sa za pomoci tamojších emigrantov zo Slovenska, osobitne Xavera Číka, po dvoch týždňoch presunul do Ríma, kde býval v seminári pre českých a slovenských bohoslovcov Nepomucenum.
Filozofiu a teológiu vyštudoval v rokoch 1965–72 na Lateránskej univerzite v Ríme a na Turíce 17. mája 1970 ho pápež Pavol VI., pri príležitosti svojho zlatého kňazského jubilea,  vysvätil za kňaza. Zo Slovenska bol vtedy vysvätený ešte salezián Anton Srholec, tiež zo Záhoria. V Parme a v Ríme pôsobil po vysviacke aj v pastorácii.
V roku 1972 prišiel do Viedenskej diecézy, kde pastoračne pôsobil vo viacerých farnostiach až do roku 1994. V rokoch 1976–86 prispieval do slovenského vysielania Vatikánskeho rozhlasu reláciami s teologickou tematikou. Tiež posielal knihy zo zahraničia, najmä kňazom a rehoľným sestrám. Pôsobil s dovolením biskupa aj ako lektor slovenského jazyka v Slavistickom inštitúte Viedenskej univerzity. Svoje kňazstvo si vždy vážil a vykonával ho zodpovedne.
Po návrate na Slovensko sa Štefan Vragaš pričinil o vznik Teologického a náboženského slovníka, ktorý vyšiel v dvoch zväzkoch. Od roku 1990 prednášal najprv len na čiastočný úväzok, popri svojej činnosti vo Viedni, na CMBF UK v Bratislave sociálnu náuku Cirkvi (kde som sa s ním ako študent diaľkového štúdia stretol pri prednáškach a skúškach) a staroslovienčinu. Na fakulte pôsobil pätnásť rokov a v roku 1997 sa stal profesorom teológie. Od roku 1995 bol správcom kostola alžbetínok v Bratislave. V roku 2009 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za pápežského preláta.
Ovládal viaceré jazyky, bol publikačne činný a prekladal z nemčiny a taliančiny. Do slovenčiny preložil diela teológov M. Schmausa Der Glaube der Kirche (časť Cirkev), H. Muschalka Gottbekenntnisse moderner Naturforscher (Moderní prírodovedci o Bohu), pod pseudonymom Š. Koválovčík. Publikoval v zahraničí aj na Slovensku, okrem slovenčiny aj v taliančine, angličtine a nemčine. Knižne vydal Život Konštantína Cyrila a Život Metoda (Rím 1986, Martin 1991 a 1994), katechetickú príručku o sviatosti manželstva Milujte sa v Kristovi, (Rím 1983), monografiu Cyrilo-metodské dedičstvo v náboženskom, národnom a kultúrnom živote Slovákov (Bratislava 1991) a vysokoškolskú učebnicu Základné otázky sociálneho učenia Cirkvi (1996).
V Ríme roku 1972 publikoval abstrakt doktorskej práce Učenie Augustína Roškovániho o manželstve so zreteľom na jeho nerozlučiteľnosť. Napísal viaceré štúdie, články, recenzie do slovenských i cudzojazyčných periodík, zborníkov (Slovak Studies, Wiener Slawistisches Jahrbuch, Slowakei, SS. Cyril and Methodius among the Slovaks, Most, Echo, Slovenské hlasy z Rím, Diakonia, Svedectvo viery, Viera a život, Duchovný pastier, Katolícke noviny, Slovenská reč a iné).
Nikdy nezabudol na svoj rodný kraj. Do rodnej obce, ktorá mu udelila aj čestné občianstvo, a k svojim príbuzným sa rád vracal. Zomrel v 90. roku života a v 49. roku kňazstva 8. júla 2018 v Kňazskom domove sv. Svorada v Nitre. Pohrebné obrady v jeho rodisku viedol 12. júla biskup Jozef Haľko, tam bol aj pochovaný.

Ľudovít Košík

Použitá literatúra:
Konštantín Palkovič: Kňaz a spisovateľ Štefan Vragaš; Záhorie, 2/1992
Ivan Šulík: Štefan Vragaš venoval svoje sily službe slova; Katolícke noviny, 29/2018
Martin Ližičiar: Rozhovor s Mons. Štefanom Vragašom; Katolícke noviny, 28/2015 (uverejnený tiež na stránke TK KBS)
Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska; Lúč, Bratislava, 2000

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.